Preprava ropy z Chorvátska prinesie zvyšovanie cien palív v celej strednej a východnej Európe
BRATISLAVA / BUDAPEŠT / ZÁHREB – V rokoch 2019 a 2022 mali maďarská spoločnosť MOL a chorvátska spoločnosť Janaf podpísanú trojročnú zmluvu na dodávky ropy „z mora“.
Ako sa tento príbeh vyvíjal a aký je jeho stav dnes?
Cez ropovod spoločnosti Janaf prúdilo z prístavu do vnútrozemia 1,7 – 2 milióny ton ropy ročne. Pri celkovej spracovateľskej kapacite Skupiny MOL to nebol nejaký výrazný podiel. Táto prepravná trasa nabrala na význame po februári 2022, kedy sa začala vojna na Ukrajine. Zástupcovia MOL sa v Chorvátsku začali intenzívne zaoberať možnosťou rozšíriť kapacity prepravovanej ropy Janaf-om, najmä pre prípad, ak by nastali problémy s ropovodom Družba. Chorváti sa však do vypršania zmluvy v roku 2022 k ničomu nezaviazali a nereagovali na dopyt žiadnou cenovou ponukou.
Maďarsko-chorvátska vojna o ropovod ohrozuje dodávky pre celý región
A to sa dá urobiť len cez Chorvátsko. Spor o tranzitné poplatky za ropu má viac vrstiev. Popri bezpečnosti dodávok ropy a finančnej stránke ide aj o politický kontext, vyplývajúci z histórie chorvátsko-maďarských vzťahov, ale aj o rôznu optiku oboch krajín na rusko-ukrajinský konflikt.Energetická zraniteľnosťMaďarsko prepravuje ropu prostredníctvom dvoch ropovodov. Ropovodom Družba sa do Maďarska cez Ukrajinu privádza ruská ropa. Ropovod Janaf (alebo Adria) prepravuje všetky druhy námornej ropy napríklad z Azerbajdžanu, Kazachstanu alebo štátov Perzského zálivu cez chorvátsky prístav Omišalj. Adria bola skvelým projektom Jánosa Kádára a Josipa Broza Tita – bývalých komunistických lídrov oboch krajín. Vtedajší oficiálny maďarsko-juhoslovanský naratív spočíval v tom, že dodatočná ropa bola potrebná na uspokojenie vysokej spotreby, ale niektoré informácie naznačujú, že strany sa už vtedy snažili znížiť závislosť od Ruska. Janaf s jeho vetvami obsluhuje viaceré krajiny – Chorvátsko, Srbsko, Maďarsko, Slovinsko, Bosnu a Hercegovinu, Slovensko a potenciálne Českú republiku. Dodáva ropu siedmim rafinériám v regióne. Napriek tomu má ropovod v skutočnosti iba dvoch zákazníkov. Maďarský MOL a srbskú ropnú spoločnosť NIS. Zrejme to – a tiež vlastníctvo prístavu Omišajl – je dôvod, prečo sa cenotvorba Janafu tak líši od ostatných ropovodných spoločností.
Vysoké ceny pokračujú, zmluva a ani alternatíva neexistujú
Michaela Vranješ, vedúca oddelenia komunikácie spoločnosti Janaf v Chorvátsku, vo svojom vyjadrení tvrdí: “Vážime si spoločnosť MOL ako nášho dlhodobého partnera a chceli by sme potvrdiť našu schopnosť pokryť všetky potreby rafinérie MOL prostredníctvom nášho ropovodu.” To, čo zaujíma zástupcov MOL, teda cena za prepravu, nešpecifikovala. Keďže nie je uzavretá žiadna dohoda o tranzitných cenách za ropy na rok 2024, situácia je veľmi bizarná. Cez Janaf stále prúdi ropa, ktorú Chorváti MOL-u vždy fakturujú koncom mesiaca. Pritom nikto netuší, v akej výške bude faktúra za január 2024.V roku 2022 zvyšovali tranzitný poplatok aj Ukrajinci pre ropovod Družba. Cena je v súčasnosti niekoľkonásobne vyššia ako bežná cena. Paradoxne, stále je nižšia ako tá chorvátska. Podľa MOL paradox spočíva v tom, že ukrajinské zvýšenie ceny je oveľa pochopiteľnejšie, pretože v čase konfliktu boli zasiahnuté viaceré prvky infraštruktúry. Ukrajinci preto museli investovať do opráv, čo komunikovali vopred aj svojim partnerom. Chorvátsky ropovod vzhľadom na situáciu na Ukrajine odberatelia potrebujú. Vedia to Maďari, Chorváti, Slováci aj Česi. V súčasnosti neexistuje iná alternatíva transportu neruskej ropy, a to z viacerých dôvodov. Ropovod síce spája aj Bratislavu s Českou republikou, ale je jednosmerný a cez Bratislavu prepravuje ruskú ropu do dvoch rafinérií v Českej republike.
Žiadny mechanizmus na zmenu situácie
Spor MOL – Janaf je o to zložitejší, že ani jeden z aktérov toto partnerstvo v takejto podobe nevytvoril. Rusko-ukrajinská vojna, a následné sankcie postavili Janaf do kľúčovej pozície – spravili z neho monopol na trhu dodávok neruskej ropy do Maďarska a na Slovensko. Reči o európskej solidarite sú už dávno zabudnuté a okrem pomalého a ťažkopádneho postupu orgánu EÚ pre hospodársku súťaž neexistuje žiadny mechanizmus, ktorý by mohol prinútiť Chorvátov dodávať ropu za normálne ceny. Trh s ropou nie je regulovaný, spoločnosť Janaf preto nemá povinnosť poskytovať služby a nemá povinnosť dodávať. Možno je tu nejaká nejasná “morálna” zodpovednosť, keďže celý náš región má zo subjektívnych dôvodov nedostatok nafty, ktorý sa ešte prehĺbil zákazom dovozu ruskej nafty a vnútorným zákazom vývozu nafty vyrobenej z ruskej ropy.
Mimochodom, je zaujímavé, do akej zložitej situácie sa EÚ dostala. Tak veľmi chcela udržať ruskú ropu mimo EÚ, že v procese výnimiek (výnimiek zo zákazu dovozu ruskej ropy) dokonca porušila svoju hlavnú zásadu voľného pohybu kapitálu, pracovnej sily a tovaru a začala hovoriť o vnútornom dovoze a vývoze. To znamená, že rafinéria Slovnaft môže predávať naftu pre vnútorný slovenský trh, ale nie pre zahraničný trh, napríklad Rakúsko. Osobitným problémom v našom regióne však je, že Slovensko samo spracúva viac ropných produktov ako spotrebuje, pričom práve bratislavská rafinéria je technologicky slabšia v spracovaní neruskej ropy a je zraniteľná vo vzťahu k Janaffu.
