ABECEDA EKONOMIKY A EKONÓMIE – Tjalling Charles Koopmans
Tjalling Charles Koopmans, narodený 28. augusta 1910, zomrel 26. februára 1985, bol americký ekonóm holandského pôvodu.
Spolu s Leonidom Kantorovičom zo Sovietsky zväzu dostal Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela roku 1975. Títo dvaja muži nezávisle vyvinuli racionálnu metódu, nazývanú analýza aktivity, na alokáciu zdrojov tak, aby sa dosiahol daný ekonomický cieľ pri najnižších nákladoch.
Tjalling Charles Koopmans získal vzdelanie v matematike a fyzike na univerzitách v Utrechte a Leidene, kde získal titul Ph.D. z ekonómie v Leidene v roku 1936. V roku 1940 odišiel do Spojených štátov amerických, kde počas 2. svetovej vojny pracoval pre British Merchant Shipping Mission. V tejto pozícii sa zaoberal výberom prepravných trás, ktoré by minimalizovali celkové náklady na prepravu požadovaného množstva tovaru dostupného na rôznych miestach v Amerike do určených destinácií v Anglicku. Ukázal, že požadovaný výsledok je možné získať jednoduchým riešením systému rovníc zahŕňajúcich náklady na materiály pri ich zdrojoch a náklady na ich prepravu alternatívnymi cestami. Vymyslel tiež všeobecný matematický model problému, ktorý viedol k potrebným rovniciach.
Tam chvíľu pracoval pre vládny orgán vo Washingtone, DC , kde publikoval o ekonomike dopravy so zameraním na optimálne smerovanie, potom sa presťahoval do Chicaga , kde sa pripojil k výskumnému orgánu Komisii Cowlesa. Komisia pre výskum ekonómie , pridružená k University of Chicago . V roku 1946 sa stal naturalizovaným občanom Spojených štátov a v roku 1948 riaditeľom Cowlesovej komisie. V roku 1948 bol zvolený za člena Americkej štatistickej asociácie . V roku 1950 sa stal členom korešpondentom Kráľovskej holandskej akadémie umení a vied.
Stúpajúca nepriateľská opozícia voči Cowlesovej komisii zo strany katedry ekonómie Chicagskej univerzity počas 50. rokov viedla Koopmansa k presvedčeniu Cowlesovcov, aby ju v roku 1955 presťahovali na Yale University kde bola premenovaná na Cowlesovu nadáciu. Pokračoval v publikácii o ekonomike optimálneho rastu a analýze aktivity.
Koopmansove rané práce o Hartree-Fockovej teórii sú spojené s Koopmansovou vetou , ktorá je veľmi dobre známa v kvantovej chémii. Koopmansovi bola udelená Nobelova pamätná cena (spolu s Leonidom Kantorovičom) za jeho prínos v oblasti alokácie zdrojov, konkrétne v teórii optimálneho využívania zdrojov. Práca, za ktorú bola cena udelená, bola zameraná na analýzu činnosti, štúdium interakcií medzi vstupmi a výstupmi výroby a ich vzťah k ekonomickej efektívnosti a cenám . Napokon dôležitosť článku Koopmansa (1942) odvodzujúceho distribúciu sériového korelačného koeficientu uznal John von Neumann a neskôr ovplyvnil optimálne testy pre jednotkový koreň od Johna Denisa Sargana a Alka Bhargavu.
V roku 1944 sa Koopmans pripojil k Cowlesovej komisii pre výskum ekonómie na Chicagskej univerzite, kde rozšíril svoju techniku na širokú škálu ekonomických problémov. Keď bola komisia v roku 1955 premiestnená na Yale University, Koopmans sa presťahoval s ňou a stal sa profesorom ekonómie na Yale. Napísal široko čítanú knihu o metodológii ekonomickej analýzy Tri eseje o stave ekonomických vied (1957). Koopmans sa stal naturalizovaným občanom USA v roku 1946.
Ivana Lennerová, katedra ekonómie Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, ORCID iD 0000-0002-0786-4288, Vladimír Bačišin, Comenius Analytica, s. r. o. Bratislava , ORCID iD 0000-0002-8634-3295.
