R. Grinberg: pražská jar bola premárnená sloboda

Ruslan Grinberg (1946) je vedecký tajomník Ekonomického ústavu Ruskej akadémie vied. Finančné noviny s ním hovoria ako hodnotí udalosti Pražskej jari.

V tomto roku sme si pripomenuli pol storočia reforiem v Československu. Ako hodnotíte udalosti Pražskej jari?

Päťdesiate výročie Pražskej raji sám pre seba nazývam výročím premárnenej slobody. Za ňou nasledoval úder po ľudskej tvári. Myslím si, že československá spoločnosť nebola spokojná sovietskym modelom socializmu. Ľudia cítili únavu od všemocnosti  ústredného výboru strany.

V čom bola príčina neúspechu sovietskeho modelu?

Sovietsky socializmu bol skonštruovaný na modeli, ktorého základom bol stalinizmus. Ten sa sa nemohol ujať v Československu, krajine s hlbokými demokratickými tradíciami. Spoločnosti v strednej a východnej Európy bolo jasné, že socialistické zmeny neviedli k zlepšeniu životnej úrovne a kvality života.

Znárodnená ekonomika, ktorá sa riadila direktívnym plánovaním nesplnila blahé očakávania. Ľudia videli, že ich susedia na Západe žili lepšie. Dosiahli viac nielen v ekonomike, ale aj v oblasti ľudských práv.

Prečo tieto procesy nepochopili v Sovietskom zväze?

Mnohí zo straníckeho vedenia v Sovietskom zväze si mysleli, že Alexander Dubček bude robiť čistky a ide mu obnovenie kapitalizmu. Mnohí intelektuáli vedeli, na rozdiel od vedenia strany, že to tak nie je.

Aký význam mali procesy v Československu pre vašu generáciu?

Moja generácia to sú takzvaní „šesťdesiatnici“, teda generácia, ktorá sa objavila v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, nazývaná aj deti XX. zjazdu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Na ňom Nikita Chruščov predniesol tajný referát o zločinoch počas vlády Josifa Stalina. Táto generácia chcela obnoviť socializmus, ktorý sme chceli mať demokratický a s prvkami trhovej ekonomiky. Šesťdesiate roky boli kolískou mnohých významných ekonómov nielen v Československu, ale aj v Sovietskom zväze. Pražskú jar sme vnímali ako konštruktívnu obnovu. S ňou prišiel až Michail Gorbačov. Keby  nebola Pražská jar vojensky potlačená v zárodku, zmeny mohli prísť už pred päťdesiatimi rokmi.

Prečo sovietske vedenie podľa Vás reagovalo tým spôsobom ako reagovalo, teda vojenskou intervenciou, na ktorej sa podieľali armády vojsk Varšavskej zmluvy?

Reakcia na Pražskú jar bola naprogramovaná imperiálnym svetonázorom vedenia Sovietskeho zväzu, jeho vnímania vlastnej krajiny a tých krajín, ktoré sa nachádzali pod jeho kontrolou. Moskva všetkým vsugerovala to, že tábor socialistických krajín je posledným ostrovom slobody, ktorý je obklopený nezmieriteľnými nepriateľmi. Tvrdili, že armáda zachraňuje v Prahe mier.

Aké boli iné dôvody?

Netreba zabúdať na to, že bola studená vojna. Sovietske vedenie vnímalo úlohu Československa v zbrojení. Okrem toho socializmus s ľudskou tvárou nepriamo napomínal, že socializmus staršieho brata nemal túto ľudskú tvár.

Sú udalosti z minulosti signálom pre súčasnosť?

Som vzdialený od toho, aby som hovoril o paralelách medzi udalosťami v minulosti so súčasnosťou. Som však v stave znepokojenia kvôli tomu, že v Rusku je dnes sloboda militaristickej rétoriky, výkriky týkajúce sa súčasnosti, ktoré tvrdia, že žijeme v obkľúčenej pevnosti.  Informačné technológie súčasnosti len zvyšujú nebezpečenstvo požiaru.

Ako vidíte ponaučenie z procesov spred päťdesiatych rokov?

Mne sa osobne zdá, že dnes nemá zmysel porovnávať socializmus a kapitalizmus, Stratilo to zmysel. V súčasnosti sociálno-ekonomické rozdiely medzi krajinami sa čoraz viac chápu ako, v tej ktorej národnej ekonomike sa vytvára rovnováha  medzi sociálnosťou ekonomiky a jej efektívnosťou. Práve tento faktor sa stáva v súčasnosti rozhodujúcou podmienkou úspechu politiky, ktorá je zameraná na rast blahobytu pre všetkých.

Ako vnímate procesy, ktoré sa nazývajú stagnácia socialistického systému v sedemdesiatych a osemdesiatych rokov?

Komunistická strana Československa sa naplnila ľuďmi, ktorí boli lojálni hlavnej krajine socialistického systému, Sovietskemu zväzu. Podarilo sa im zachrániť socialistický systém od strašidelných noviniek. Bohužiaľ premárnili sme šancu pochopiť, prijať a použiť myšlienky Pražskej jari. Jej hlavnými myšlienkami bola rovnosť dvoch hlavných myšlienok –  slobody a spravodlivosti. Pokus ich znovuobnovenia bola hrubo prerušená tankami.  Čo nám vadilo využiť tieto myšlienky, s ktorými prišiel  až Michail Gorbačov.

Prečo sa tieto myšlienky nevyužili počas prestavby, s ktorou prišiel Michail Gorbačov?

Moja odpoveď znie jednoducho. Netolerantnosť, ideologický dogmatizmus, avanturizmus reformátorov, ktoré sa riadili boľševickou myšlienkou „prinútenia k šťastiu.“