Petra Štefánková: umenie je hra a vnútorný svet

BRATISLAVA  – Finančné noviny hovoria s Petrou Štefánkovou, známou maliarkou. Pýtali sa jej na zmysel tvorby, ale aj života.

Kedy ste začali maľovať v detstve?

Kresliť som začala spontánne ako dieťa veľmi skoro, lebo ma k tomu viedla mama, ktorá tiež maľuje a venuje sa rozličným tvorivým činnostiam. Kreslila som na stenu detskej izby, alebo v tme so zatvorenými očami, postavičky ako napríklad mravčia kráľovná, krtko s fúrikom, ježibaby lietajúce na metle, či dievča s košíkom. To si pamätám veľmi živo a mala som tie kresby dlho odložené.

Aký je Váš hlavný motív maľovania?

Najčastejšie je to človek – žena. Ako autentická osobnosť, niekedy módna inšpirácia či ikona.

Je to pre Vás obchod?

V mojich začiatkoch výtvarné umenie bola skôr hra a introspekcia. Neočakávala som výsledky, ale prekvapili ma zahraničné ocenenia v Japonsku už počas vysokoškolského štúdia a neskôr počas pobytu v Anglicku. Vtedy ma tento svet umenia nadchol natoľko, že som začala zámerne vymýšľať ďalšie projekty a tak sa umenie stalo pre mňa podnikaním.

Je to pre Vás seba realizácia?

Určite je to pre mňa sebarealizácia, mám vzťah k voľnej maliarskej tvorbe aj k úžitkovej grafike a ilustrácii. Tieto dve kategórie sa v mojej tvorbe vzájomne prelínajú a dopĺňajú, ich prepletenosť je zreteľná aj vo vizuálnej zložke mojich obrazov. Moje obrazy pôsobia ako plošné grafiky. V ilustrácii však využívam okrem počítačovej grafiky aj maľbu akrylovými farbami. V každej z týchto oblastí sa snažím dosiahnuť vysnívané méty – samostatné a skupinové výstavy voľnej tvorby v renomovaných inštitúciách doma a v zahraničí, alebo ilustrácie kníh či časopisov.

Ako si vyberáte témy obrazov?

Témy vyberám z môjho života umelkyne-cestovateľky. Žila som dlhodobo v Spojenom Kráľovstve, precestovala USA, Austráliu, mnohé štáty Európy. Tieto kultúry zanechali na mojej výtvarnej práci stopy. Zachytávam živé i neživé objekty – človeka, zvieratá, v abstraktných priestoroch, ale aj v prostredí pripomínajúcom spletité mestá či domáce príbytky. Oveľa radšej sa pohybujem v meste než v lese, napriek tomu hľadám vo svojich obrazoch harmóniu medzi prírodou, človekom a technikou.

Čo je pre Vás najdôležitejšia hodnota vo Vašom živote?

Najdôležitejšou hodnotou je pre mňa rodinné zázemie, ktoré mi je oporou v každých časoch.

Ako sa táto hodnota premieňa vo Vašej tvorbe?

Nekreslím síce priamo rodinné situácie, ale moja rodina hrá svoju nezameniteľnú rolu pri mojej tvorbe či už v úlohe kritika, poradcu, inšpirácie. Pokoj, ktorý mi poskytujú, je absolútnym základom pre tvorivosť.

Aká je hlavná správa pre ľudí vo vašich obrazoch?

Pozitívny a optimistický náhľad na okolitý svet.

Ktorí z maliarov sú pre vás najväčšou inšpiráciou?

Mám rada tvorbu britského výtvarníka Mr. Doodle alebo japonských velikánov ako sú Yayoi Kusama či Takashi Murakami. Inšpiroval ma však aj španielsky kubizmus, francúzsky surrealizmus, street artové a graffiti hnutie alebo Pop Art v USA.

Čo je podľa Vás a pre Vás najväčším zmyslom života?

Pre mňa osobne je najväčším zmyslom života tvorba samotná a jej uplatnenie v rôznych formách od dizajnu, ilustrácie, filmu, kníh až po závesné obrazy. S týmto svetom žijem denne zahĺbená do výtvarného umenia. Občas ma z tohto individuálneho zápalu vytiahnu medzi ľudí kreatívne semináre pre deti, ktoré robím v knižniciach či v školách.

Ilustrácie: archív Petry Štefánkovej.