ABECEDA EKONOMIKY A EKONÓMIE – Giniho index
Giniho koeficient je číselná charakteristika diverzifikácie.
Využíva sa najmä na vyjadrenie rozloženia bohatstva v spoločnosti. Zároveň je často používaným indexom príjmové alebo dôchodkové nerovnosti v spoločnosti. Najčastejšie sa uplatňuje v ekonómii, demografii či sociológii. Nadobúda hodnôt od nuly do jednej.
Giniho koeficient vynásobený stom nazývame Giniho index .
Giniho koeficient má mnoho vlastností, ktoré z neho robia vhodný nástroj na meranie rozptylu a nerovností v spoločnosti. Ide o štatistiku vyjadrenú pomerom, čo značne zjednodušuje jeho interpretáciu. Rovnako sa neodkazuje na priemer a iné štatistické výstupy (napríklad príjem na človeka alebo hrubý domáci produkt ). Dajú sa s ním teda porovnávať rôznorodé skupiny, od krajín, cez regióny až po menšie oblasti, ale aj napríklad pohlavie alebo etnické skupiny. Pomocou Giniho indexu ide tieto skupiny porovnávať aj v čase, čo umožňuje sledovať historický vývoj nerovností a predikovať vývoj budúci.
Okrem toho je Giniho koeficient anonymný. Nie je teda nutné presne identifikovať každého jedinca. Ďalšou dôležitou vlastnosťou je jeho nezávislosť na meradle. Neberie sa tu do úvahy veľkosť ekonomiky, ani meradlo výšky mzdy. Nezáleží ani na veľkosti populácie. Napriek tomu by však tieto informácie mali byť vzaté do úvahy pri interpretácii koeficientu.
Z matematického hľadiska nadobúda koeficient hodnoty medzi 0 a 1, kde 1 značí absolútnu nerovnosť v spoločnosti. Naopak hodnota 0 značí perfektné rozloženie príjmov v spoločnosti. Obe tieto hodnoty sú však v realite nedosiahnuteľné. Hodnoty koeficientu sa teda spravidla vyskytujú niekde medzi nimi. Pokiaľ nadobúda záporné hodnoty značí to opačnú klasifikáciu skóringovej funkcie . Pokiaľ je reč o Giniho indexe, ten nadobúda hodnoty od 0 do 100, kde 0 opäť značí perfektnú rovnosť a 100 značí absolútnu nerovnosť.
Giniho koeficient bol prvýkrát predstavený talianskym štatistikom, sociológom a demografom Corradom Ginim v roku 1912 v jeho článku ” Variabilita a premenlivosť”, taliansky Variabilità e mutabilità, ktorý publikoval v čase, keď pôsobil ako riaditeľ štatistického ústavu na Cagliarskej univerzite . Svoje výpočty založil na Lorenzovej krivke , ktorá bola predstavená v roku 1905 americkým ekonómom Maxom Lorenzom.
