Kultúrny kód udáva bývalá tenistka Romana Tabak a bývalá čašníčka Jana Bittó Cigániková, nespisovne
BRATISLAVA – Slovo “tepša/ v spišskom nárečí označuje plech na pečenie. Podobné slovo tepšňa, v oravskom dialekte znamená zapekací pekáč. Slovom pekáč v mládežníckom slangu označuje ženský pohlavný orgán, teda vagínu.
Slangový význam slova tepša označuje ženu, ktorá urobila alebo povedala hlúposť. Rómovia na východnom Slovensku napríklad hovoria “Dig ona, ne taka tepša je z nej.”
Slovom tepša označila poslankyňa Romana Tabák poslankyňu Janu Bittó Cigánikovú. Romana Tabák vystúpila z klubu politického konglomerátu Obyčajní ľudia, Nova, Demokracia zdola, Kresťanská únia. Jana Bittó Cigániková je členkou poslaneckého klubu politickej strany Sloboda a Solidarita (SaS).
Jana Bittó Cigániková tvrdí, že Romana Tabak sa dostala do parlamentu tak, že išla okolo. Poslankyňa SaS použila na billboarde počas volebnej kampane svoju fotografiu v sukni so stiahnutými nohavičkami.
Obe poslankyne nemajú ukončené úplné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Romana Tabak urobila kariéru ako tenistka. Jana Bittó Cigániková má prvé profesionálne skúsenosti ako čašníčka v bare v Londýne. Romana Tabák je známa tým sa kúpala v prírodnej rezervácii a dostala za to pokutu.
Verejné prejavy sú dôkazom stavu politickej kultúry v Národnej rade Slovenskej republiky. Pripomína správanie sa lumpenproletariátu.
Fotografia: Cliff Booth, www.pexels.com
Lumpenproletariát je z nemckého jazyka, nemecky sa píše. Lumpenproletariat. Pojem pochádza zo slov Lumpe(n), handry a Lumpenpack, pakáž, holota je pojem zavedený Karlom Marxom a Friedrichom Engelsom pre označenie vyvrheľov všetkých tried spoločnosti. Oproti pracujúcemu obyvateľstvu, teda reálnemu proletariátu, ktoré bolo podľa Karla Marxa utláčané, lumpenproletariát bol neschopný, neproduktívny a úpadkový nezávisle od útlaku. Nestojí o pravidelné zamestnanie a dá sa kapitalistami podplatiť.
Zacitujme sa opis lumpenproletariátu podľa Karla Marxa a Fridricha Engelsa : “Do tejto „zberby vyvrheľov, odpadu skazených elementov všetkých tried“ patria „stroskotanci s pochybným živobytím a pochybného pôvodu, buržoázni dobrodruhovia, literáti, povaľači, prepustení vojaci, prepustení vojaci, prepustení podvodníci, šarlatáni, darebáci, vreckári, komedianti, hazardní hráči, pasáci, majitelia bordelov, žobráci, verklikári, drotári – nebezpečná trieda, odpad spoločnosti, nečinne zahnívajúce mäso vyvrhnuté najnižšími vrstvami starej spoločnosti.” Koniec citátu.
Pojmom politická kultúra sa zvyčajne označuje súbor hodnôt a neformálnych etických pravidiel, dodržiavanie ktorých verejnosť očakáva od politických strán a osôb činných v politickom živote bez ohľadu na ich stranícku, etnickú, či ideologickú príslušnosť.
Politici, alebo politické strany, ktoré tieto požiadavky spĺňajú, prípadne sa usilujú o zvýšenie týchto štandardov, sa hovorí o vysokej politickej kultúre – pri nedostatočnom uplatňovaní spomínaných zásad respektíve zhadzovaním spomínaných hodnôt, zasa o nízkej politickej kultúre. Dlhodobé, či závažné prehrešky voči politickej kultúre sa prejavujú poklesom preferencií politickej strany, či obľuby, prípadne dôveryhodnosti, konkrétneho politika.
Fotografia: Mária Orlova, www.pexels.com
