INESS: Štát naše hriechy nezdaňuje podľa toho, ako sú nebezpečné, ale podľa dier v štátnom rozpočte
BRATISLAVA – Výnosy zo spotrebných daní – tzv. sin taxes sa na Slovensku nepoužívajú na účely, na ktoré by mali slúžiť.
Tieto dane sa zároveň nemenia podľa zmeny spoločenskej nebezpečnosti zdaňovaných činností, ale podľa toho, koľko štát potrebuje do rozpočtu. Navyše, prax pri zavádzaní a úprave týchto daní je poznačená lobovaním a schopnosťami záujmových skupín ovplyvniť legislatívny proces. Zistil to Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS).
Nedotknuteľný alkohol. Zdanenie tabaku nereflektuje vývoj
Príklad alkoholu podľa INESS ukazuje najlepšie, ako zdaňovanie ignoruje dopady na spoločnosť. Objem vybratej dane z alkoholu sa za posledných 7 rokov zvýšil len približne o 5 mil. eur. V roku 2015 sme na tejto dni vybrali 266 mil. eur a podľa prognózy na rok 2022 to má byť 271 mil. eur. To znamená, že po započítaní inflácie a nárastu miezd nemá táto daň prakticky žiadny efekt.
Pri alkohole je prístup vlád opatrený (poznámka Finančných novín: daň sa naposledy zvyšovala v roku 2012) a sú tu schválené rôzne výnimky (pivo, víno). „Na Slovensku máme veľkú skupinu lobistov priamo v parlamente, vždy sa tam nájde niekto, kto má nejakú vinicu, takže napríklad víno je považované za produkt, ktorý má len samé pozitíva,“ konštatuje pán Richard Ďurana.
Radovan Ďurana. Fotografia INESS.
Iná je situácia v prípade tabaku, kde daň neustále rastie. V roku 2015 sa na dani z tabaku vybralo 650 mil. eur, tento rok by to malo byť už 900 mil. eur. „To znamená nárast o 250 mil. eur, teda v podstate o celú daň z alkoholu,“ uvádza pán Ďurana a poukazuje pritom na kontext výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Na zdravotnom poistení zaplatia ekonomicky aktívni ľudia 4,5 mld. eur a veľká časť týchto ľudí si vlastne zaplatí na dani o pätinu naviac.
Reálny vývoj v prípade zdaňovania fajčenia je pritom v rozpore s tvrdeniami ekonómov, pretože napriek rastúcim daniam, spotreba nejako výrazne v neklesá. „Výrobcovia dokážu predať rovnaké množstvo cigariet ak im nevypáli rybník nelegálny trh, ktorý túto enormnú záťaž vo forme dane obchádza,“ hovorí pán Richard Ďurana.
INESS zároveň upozorňuje na paradox nízkeho zdanenia rezaného tabaku na šúľanie, takže ľuďom, ktorí sa pozerajú na mieru daňového zaťaženia, odporúča, „aby skočili po tomto produkte.“ Nelogický je podľa INESS aj podobný prístup štátu k zdaňovaniu produktov s rozdielnou škodlivosťou. Napríklad v prípade zahrievaného tabaku doteraz medicínske štúdie neukázali, že by zdravotné dopady mali byť rovnaké, ako pri klasických cigaretách, no zdanenie je takmer rovnaké. „Gram tabaku na zahrievanie je zdaňovaný o nejakú štvrtinku nižšie ako gram v cigarete, zdravotné dopady sú pritom podstatne nižšie,“ hovorí pán Richard Ďurana.
Otázniky nad hazardom
INESS sa tiež zaoberal analýzou spoločenských nákladov hazardu. Žiadne štúdie alebo dáta o dopadoch napríklad na rozbité rodiny, rozvody, o samovraždách, či nákladoch na liečbu závislých na hazarde však na Slovensku nenašiel. „To má výrazne zarazilo pretože hazard zdaňujeme už teraz. Časť z toho výnosu ide obciam, ktoré majú pre herne zvýšené náklady napríklad na mestskú políciu, ale väčšia časť ide samozrejme do štátneho rozpočtu,“ uviedol pán Richard Ďurana.
„Z hazardu štát na daniach ročne vyberie 260 mil. eur, čiže z pohľadu akademického ekonóma je spoločenská nákladnosť hazardu rovnaká ako spoločenská nákladnosť alkoholu,“ konštatuje.
Aj ľudia, ktorí podávajú „športku“ odvedú na dani z hazardu za rok 40 až 50 mil. eur. Štát má jednoducho monopol na tieto súťaže a týmto spôsobom si vyberá peniaze, aby nemusel mať osobitnú daň pre štátnu tipovaciu spoločnosť.
Najviac z palív
Úplne najviac si štát ukrajuje z predaja palív, kde výnos z dane dosahuje 1,3 mld. Eur. Avšak len jedna tretina výnosu smeruje do opráv a výstavby ciest. Dve tretiny sú už dnes reálnou uhlíkovou daňou, čo štát nepriznáva, pretože by ju neskôr nemohol uvaliť na spotrebiteľov.
Asi jediný efekt tejto dane, ako i ostatných spotrebných daní je podľa INESS odrádzanie od spotreby. „To je asi jediný efekt, ktorý spotrebná daň skutočne má, že ak je raz ten produkt alebo služba drahšia, tak to má efekt na výslednú spotrebu.“
Ilustračné fotografie: www.pexels.com
