J. V. Stalin: Ekonomické problémy socializmu

MOSKVA – Pred sedemdesiatmi rokmi, v roku 1952 Josif Visarionovič Stalin vydal dielo Ekonomické problémy socializmu v ZSSR. Je aktuálne aj dnes.

Text sovietskeho vodcu ovplyvnil aj súčasné verejne činné osoby, ktoré tvrdia, že podnikaním by sa nemali dosahovať neprimerané zisky, prípadne by sa mali ceny regulovať určovaním cenových stropov, teda maximálnych cien na tovary. Namiesto toho, aby povedali, že ide o plánovanie cien, známe z politicke ekonómie socializmu, hovoria, že ide o transparentnosť obchodných  marží. Prečitajme si teda text súdruha Josifa Visarionoviča Stalina.

Ako viete, otázka základných ekonomických zákonov kapitalizmu a socializmu bola niekoľkokrát predložená na diskusiu. Na túto tému boli vyjadrené rôzne názory, až po tie najfantastickejšie. Je pravda, že väčšina účastníkov diskusie reagovala na tento prípad slabo a žiadne rozhodnutie v tejto veci nebolo plánované. Nikto z účastníkov diskusie však existenciu takýchto zákonov nepoprel.

Existuje základný ekonomický zákon kapitalizmu? Áno, existuje. Čo je to zákon, aké sú jeho charakteristické znaky? Základným ekonomickým zákonom kapitalizmu je zákon, ktorý neurčuje žiadny konkrétny aspekt alebo nejaké samostatné procesy rozvoja kapitalistickej výroby, ale všetky hlavné aspekty a všetky hlavné procesy tohto vývoja, a preto určuje podstatu kapitalistickej výroby, jej podstatu.

Nie je zákon hodnoty základným ekonomickým zákonom kapitalizmu? Nie. Zákon hodnoty je predovšetkým zákonom tovarovej výroby. Existoval pred kapitalizmom a existuje, podobne ako tovarová výroba, aj po zvrhnutí kapitalizmu napríklad u nás, aj keď s obmedzeným rozsahom. Samozrejme, že zákon hodnoty, ktorý má v kapitalizme široký záber, zohráva veľkú úlohu pri rozvoji kapitalistickej výroby, no nielenže neurčuje podstatu kapitalistickej výroby a základy kapitalistického zisku, ale ani neurčuje spôsobovať takéto problémy. Preto nemôže byť základným ekonomickým zákonom moderného kapitalizmu.

Z rovnakých dôvodov nemôže byť základným ekonomickým zákonom kapitalizmu zákon konkurencie a anarchie výroby, či zákon nerovnomerného rozvoja kapitalizmu v rôznych krajinách.

Hovorí sa, že zákon priemernej miery zisku je základným ekonomickým zákonom moderného kapitalizmu. To nie je pravda. Moderný kapitalizmus, monopolný kapitalizmus, sa nemôže uspokojiť s priemerným ziskom, ktorý má navyše tendenciu klesať v dôsledku nárastu organického zloženia kapitálu. Moderný monopolný kapitalizmus nevyžaduje priemerný zisk, ale maximálny zisk potrebný na to, aby sa mohla viac či menej pravidelne rozširovať reprodukcia.

Predovšetkým zákon nadhodnoty, zákon zrodu a rastu kapitalistického zisku, sa približuje ku koncepcii základného ekonomického zákona kapitalizmu. Naozaj to predurčuje základné črty kapitalistickej výroby. Ale zákon nadhodnoty je príliš všeobecný [c.180] zákon, ktorý sa netýka problému najvyššej miery zisku, ktorej udržanie je podmienkou rozvoja monopolného kapitalizmu. Na vyplnenie tejto medzery je potrebné konkretizovať zákon nadhodnoty a ďalej ho rozvíjať vo vzťahu k podmienkam monopolného kapitalizmu, pričom treba mať na pamäti, že monopolný kapitalizmus nevyžaduje žiaden zisk, ale práve maximálny zisk. Toto bude základný ekonomický zákon moderného kapitalizmu.

Hlavné znaky a požiadavky základného ekonomického zákona moderného kapitalizmu by sa dali formulovať približne takto: zabezpečenie maximálneho kapitalistického zisku vykorisťovaním, skazou a zbedačovaním väčšiny obyvateľstva danej krajiny, zotročovaním a systematickým okrádaním obyvateľstva. národy iných krajín, najmä zaostalých krajín a napokon cez vojny a militarizáciu národného hospodárstva využívali na zabezpečenie najvyšších ziskov.

Hovorí sa, že priemerný zisk by sa aj v dnešných podmienkach dal považovať za celkom dostatočný na kapitalistický rozvoj. To nie je pravda. Priemerný zisk je najnižšia hranica ziskovosti, pod ktorou je kapitalistická výroba nemožná. Bolo by však smiešne myslieť si, že magnáti moderného monopolného kapitalizmu sa zmocňovaním sa kolónií, zotročovaním národov a rozpútavaním vojen snažia pre seba zabezpečiť len priemerný zisk. Nie, nie priemerný zisk, ani prebytočný zisk, ktorý je spravidla len miernym prevýšením nad priemerným ziskom, ale maximálny zisk je motorom monopolného kapitalizmu. Práve potreba získavania maximálnych ziskov tlačí monopolný kapitalizmus k takým riskantným krokom, akými sú zotročovanie a systematické drancovanie kolónií a iných zaostalých krajín, premena množstva nezávislých krajín na závislé krajiny, organizovanie nových vojen, sú najlepším „biznisom“ pre bigbídov moderného kapitalizmu na vyťaženie maximálnych ziskov a napokon na pokusy získať svetovú ekonomickú dominanciu.

Význam základného ekonomického zákona kapitalizmu spočíva okrem iného v tom, že určením všetkých najdôležitejších javov vo vývoji kapitalistického výrobného spôsobu, jeho vzostupov a pádov a kríz, jeho víťazstiev a prehier, jeho výhody a nevýhody – celý proces jeho rozporuplného vývoja – umožňuje ich pochopiť a vysvetliť.

Tu je jeden z mnohých „úžasných“ príkladov.

Každý pozná fakty z histórie a praxe kapitalizmu, ktoré dokazujú prudký rozvoj technológie v kapitalizme, keď kapitalisti vystupujú ako vlajkonosi pokročilých technológií, ako revolucionári vo vývoji výrobných technológií. Známe sú však aj skutočnosti iného druhu, ktoré dokazujú pozastavenie rozvoja techniky v kapitalizme, keď kapitalisti vystupujú ako reakcionári pri vývoji nových technológií a často prechádzajú na manuálnu prácu.

Ako možno vysvetliť tento do očí bijúci rozpor? Dá sa to vysvetliť len základným ekonomickým zákonom moderného kapitalizmu, teda potrebou maximalizácie zisku. Kapitalizmus predstavuje novú technológiu, keď jej sľubuje najväčší zisk. Kapitalizmus stojí proti novej technológii a za prechod na manuálnu prácu, keď nová technológia už nesľubuje najväčšie zisky.

To je prípad základného ekonomického zákona moderného kapitalizmu.

Existuje základný ekonomický zákon socializmu? Áno, existuje. Aké sú podstatné znaky a náležitosti tohto zákona? Podstatné znaky a požiadavky základného ekonomického zákona socializmu by sa dali formulovať približne takto: zabezpečenie maximálneho uspokojovania neustále rastúcich materiálnych a kultúrnych potrieb celej spoločnosti neustálym rastom a zdokonaľovaním socialistickej výroby na báze vyššej techniky .

V dôsledku toho: namiesto zabezpečenia maximálnych ziskov – zabezpečenie maximálneho uspokojenia materiálnych a kultúrnych potrieb spoločnosti; namiesto rozvoja výroby s prerušeniami od rozmachu ku kríze a od krízy k rozmachu dochádza k nepretržitému rastu výroby; namiesto periodických prestávok vo vývoji techniky, sprevádzaných ničením výrobných síl spoločnosti, dochádza k neustálemu zlepšovaniu výroby na báze vyššej techniky.

Hovorí sa, že základným ekonomickým zákonom socializmu je zákon plánovaného, ​​proporcionálneho rozvoja národného hospodárstva. To nie je pravda. Plánovaný rozvoj národného hospodárstva, a teda aj plánovanie národného hospodárstva, ktoré je viac-menej verným odrazom tohto zákona, nemôže samo o sebe nič priniesť, ak nie je známe, v mene akej úlohy je plánovaný rozvoj sa vykonáva národné hospodárstvo, alebo ak úloha [c.182] nie je jasná. Zákon o plánovanom rozvoji národného hospodárstva môže mať náležitý účinok len vtedy, ak existuje úloha, v mene ktorej realizácie sa plánovaný rozvoj národného hospodárstva uskutočňuje. Túto úlohu nemôže dať samotný zákon plánovaného rozvoja národného hospodárstva. O to viac to nemôže zabezpečiť plánovanie národného hospodárstva. Táto úloha je obsiahnutá v základnom ekonomickom zákone socializmu v podobe jeho požiadaviek načrtnutých vyššie. Preto pôsobenie zákona plánovaného rozvoja národného hospodárstva môže mať plnú pôsobnosť len vtedy, ak vychádzajú zo základného ekonomického zákona socializmu.

Čo sa týka plánovania národného hospodárstva, môže dosiahnuť pozitívne výsledky len vtedy, ak sú splnené dve podmienky: a) ak správne odráža požiadavky zákona plánovaného rozvoja národného hospodárstva, b) ak je v každom smere v súlade s požiadavkami základného ekonomického zákona socializmu.

Prameň: Сталин И.В. Экономические проблемы социализма в СССР. Сталин И.В. Cочинения. – Т. 16. – М.: Издательство “Писатель”, 1997. С. 154–223.