Medzinárodná organizácia práce znížila predpoveď odpracovaných hodín

ŽENEVA – Medzinárodná organizácia práce (ILO) znížila svoju prognózu oživenia trhu práce v roku 2022.

V porovnaní so štvrtým štvrťrokom 2019 ILO predpokladá celosvetový deficit odpracovaných hodín zodpovedajúci 52 miliónom pracovných miest na plný úväzok. Predchádzajúci celoročný odhad v máji 2021 odhadoval deficit 26 miliónov ekvivalentných pracovných miest na plný úväzok.

Aj keď najnovšia prognóza predstavuje zlepšenie situácie v roku 2021, zostáva takmer o dve percentá nižšia ako počet celosvetovo odpracovaných hodín pred pandémiou, podľa Svetového zamestnaneckého a sociálneho výhľadu ILO – Trendy 2022 (WESO Trends).

Očakáva sa, že globálna nezamestnanosť zostane nad úrovňami spred pandémie COVID-19 minimálne do roku 2023. Počet nezamestnaných v roku 2022 sa odhaduje na 207 miliónov v porovnaní so 186 miliónmi v roku 2019. Správa ILO tiež varuje, že celkový počet ľudí bez práce môže byť ešte vyšší, pretože veľa ľudí prestalo pracovať.

Zníženie hodnotenia v prognóze na rok 2022 do určitej miery odráža vplyv, ktorý majú súčasné varianty COVID-19, ako sú delta a omikron, na svet práce, ako aj značnú neistotu týkajúcu sa budúceho priebehu pandémie.

Správa WESO Trends varuje pred výraznými rozdielmi v dopade krízy na rôzne skupiny pracovníkov. Tie prehlbujú nerovnosti v rámci štátov a medzi nimi a oslabujú ekonomickú, finančnú a sociálnu štruktúru takmer každého národa bez výnimky. Náprava škôd si pravdepodobne vyžiada roky, s možnými dlhodobými následkami na účasť pracovnej sily, príjmy domácností a sociálnu a prípadne aj politickú súdržnosť.

„Nemôže dôjsť k skutočnému zotaveniu z pandémie bez rozsiahleho oživenia trhu práce. A aby bola obnova udržateľná, musí byť založená na zásadách dôstojnej práce – vrátane zdravia a bezpečnosti, spravodlivosti, sociálnej ochrany a sociálneho dialógu.“, vraví Guy Ryder, generálny riaditeľ ILO.

Negatívne dopady pandémie pociťujú trhy práce vo všetkých regiónoch sveta, hoci možno pozorovať veľké rozdiely v modeloch obnovy. Európske a severoamerické regióny vykazujú najvýraznejšie známky oživenia trhu, zatiaľ čo oblasti juhovýchodnej Ázie, Latinská Amerika a Karibik sa spamätávajú pomalšie. Na národnej úrovni je oživenie trhu práce najsilnejšie v krajinách s vysokými príjmami, zatiaľ čo ekonomiky s nižšími strednými príjmami sú na tom najhoršie.

Očakáva sa, že vplyv krízy na zamestnanosť žien potrvá aj v nasledujúcich rokoch, uvádza správa. Zatiaľ čo zatvorenie inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy „bude mať kaskádové dlhodobé dôsledky“ pre mladých ľudí, najmä tých, ktorí nemajú prístup na internet.

„Dva roky po tejto kríze je budúcnosť nejasná a cesta k oživeniu je pomalá a neistá,“ povedal generálny riaditeľ ILO Guy Ryder. „Už teraz vidíme potenciálne trvalé škody na trhoch práce spolu s nárastom chudoby a nerovnosti. Od mnohých pracovníkov sa vyžaduje, aby prešli na nové typy práce – napríklad v reakcii na dlhotrvajúci pokles medzinárodného cestovania a cestovného ruchu.“

„Nemôže dôjsť k skutočnému zotaveniu z tejto pandémie bez rozsiahleho oživenia trhu práce. Aby bola obnova udržateľná, musí byť založená na zásadách dôstojnej práce – vrátane zdravia a bezpečnosti, spravodlivosti, sociálnej ochrany a sociálneho dialógu.“

Trendy WESO zahŕňajú komplexné projekcie trhu práce na roky 2022 a 2023. Poskytuje hodnotenie toho, ako sa celosvetovo vyvíjal trh práce, pričom odráža rôzne národné prístupy k obnove po pandémii a analyzuje ich dopady na rôzne skupiny pracovníkov a hospodárske sektory.

Správa ILO ukazuje, že podobne ako v predchádzajúcich krízach, náhradné dočasné zamestnanie pre niektorých fungovala ako nástroj na prekonanie výpadku príjmu spôsobeného pandémiou. Zatiaľ čo mnoho dočasných pracovných miest bolo zrušených alebo neobnovených, vznikli alternatívne pracovné miesta, a to aj pre pracovníkov, ktorí stratili trvalé zamestnanie. Výskyt brigád sa v priemere nezmenil.

WESO Trends tiež ponúka súhrn kľúčových politických odporúčaní zameraných na vytvorenie plne inkluzívneho, na človeka zameraného zotavenia sa z krízy na národnej aj medzinárodnej úrovni. Tieto sú založené na Globálnej výzve na akciu pre ľudskú zdravotnú obnovu po kríze COVID-19, ktorá je inkluzívna, udržateľná a odolná, ktorú v júni 2021 prijalo 187 členských štátov ILO.