Letom zimou svetom Nursultan a on vie to (12) – podiel Kazachstanu na Veľkej vlasteneckej vojne
NUR – SULTAN / BRATISLAVA – Aj obyvatelia dnešného Kazachstan bojovali vo Veľkej vlasteneckej vojne, ktorá sa začala presne pred osemdesiatimi rokmi, 22. júna 1941. Vtedy mala krajina názov Kazašská sovietska socialistická republika a patrila do Sovietskeho zväzu.
V deň vypuknutia vojny tvorilo sovietsku armádu približne 178 000 vojakov. Postupne z Kazachstanu do Červenej armády povolali viac ako pätinu obyvateľstva, približne 1,367 milióna vojakov. Sformovalo z nich 12 streleckých divízií, 4 národné jazdecké divízie, 7 streleckých brigád, z toho 2 národné strelecké brigády, 50 plukov a prápory rôznych druhov vojsk. Okrem toho bolo 700 000 ľudí povolaných do pracovnej armády z Kazachstanu a ďalších 670 000 sa zmobilizovalo na prácu v priemysle.
Vojaci a vojačky sa podieľali na všetkých významných vojenských operáciách na všetkých frontoch. Na začiatku vojny boli medzi obrancami pevnosti Brest stovky Kazachov. V bitke o Moskvu, ktorá sa začala koncom septembra 1941, sa vyznamenala najmä 316. pešia divízia pod velením generála I. V. Panfilova a 312. pešia divízia pod velením plukovníka A. F. Naumova.
V lete 1942 vstúpili Kazachovia do frontovej zóny bitky pri Stalingrade. V bitke pri Kursku a na iných frontoch bojovali kazašské formácie a jednotky, ktoré oslobodili Bielorusko, pobaltské štáty, Moldavsko, Ukrajinu a krajiny východnej Európy od útočníkov. V bitke o Dneper a pri oslobodzovaní Kyjeva hrdinsky bojoval 47. tankový pluk samostatnej stráže prielomu Galija Adilbekoviča Adilbekova.
Vojaci z Kazachstanu oslobodili Bielorusko, pobaltské štáty, Moldavsko, Ukrajinu a krajiny východnej Európy vrátane Slovenska. Patrili k armádam útočiacim na Berlín a zúčastnili sa na zdvíhaní transparentu víťazstva nad Reichstagom.
Kazachovia sa aktívne podieľali na partizánskych vojnách. Asi 220 Kazachov bojovalo medzi partizánmi na území Leningradskej oblasti, viac ako 270 na Smolenskej oblasti, asi 3 000 na Ukrajine a v Bielorusku. Asi 300 Kazachov sa zúčastnilo hnutia odporu v Európe. Po víťaznom ukončení vojny proti fašizmu bojovali kazašskí vojaci proti japonskej armáde Kwantung.
V prvých mesiacoch vojny sa začala premena republikového priemyslu. V podmienkach, keď boli prírodné zdroje európskej časti ZSSR obsadené nepriateľom, sa ekonomika republiky orientovala primárne na ukojenie vojenských potrieb ZSSR. Kazachstan zaujal vedúce postavenie vo výrobe medi, olova, bizmutu, molybdénu a polymetalických kovov. Kazašské obranné továrne zvládli výrobu nových druhov zbraní, granátov, mín a ďalších druhov vojenských výrobkov.
Poľnohospodárstvo Kazachstanu poskytovalo frontu a tylu potraviny. V roku 1942 sa populácia hospodárskych zvierat zvýšila o 2 milióny a osiata plocha sa zvýšila o 1 milión hektárov. V rokoch 1941-45 republika vyprodukovala 5 829 000 ton obilia, 734 000 ton mäsa a iných druhov potravín.
Dnes položil pri príležitosti osemdesiateho výročia začiatku Veľkej vlasteneckej vojny veniec k pomníku Slavín v Bratislave mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec republiky Kazachstan Roman Vasilenko.