Ekonómovia MMF hospodárska politika v čase koronovírusu musí odvrátiť zastavenie ekonomiky
WASHINGTON – Ekonómovia Medzinárodného menového fondu (MMF) tvrdia, že hospodárska politika v období koronovírusu sa podobá na tú, ktorá je v čase vojny. Napísali to v blogu MMF. Slovenská republika je členom MMF od roku 1993.
Počas vojny stimulujú hospodárske činnosti obrovské výdavky na zbrojenie a osobitné služby poskytujú životne dôležité služby. V tejto kríze je to čoraz ťažšie, ale častejšie je čoraz dôležitejšia úloha verejného sektora.
V najjednoduchšej podobe je potrebné oddeliť obe fázy vykonávania politických opatrení.
Fáza 1 – vojna. Epidémia je v plnom prúde. Opatrenia na zabránenie šírenia vírusu, prijaté na ochranu života ľudí, vedú k výraznému zníženiu hospodárskej činnosti. Dá sa očakávať, že táto fáza bude pokračovať najmenej jeden, alebo dva kvartály.
Fáza 2 – povojnová rekonštrukcia. Epidémia bude kontrolovaná vakcínami / liekmi, imunitou čiastočnej skupiny a pretrvávajúcimi, ale menej deštruktívnymi opatreniami na zabránenie šírenia vírusu. Po odstránení obmedzení sa hospodárstvo vráti – pravdepodobne s poruchami – k normálnemu fungovaniu.
Úspech a tempo hospodárskeho oživenia bude zásadne závisieť od politík prijatých počas krízy. Ak súčasná politika zabezpečí, že pracovníci nestratia svoje zamestnanie, nájomníci a majitelia domov nebudú vysťahovaní, spoločnosti sa vyhnú bankrotu a obchodné a maloobchodné reťazce budú zachované, oživenie sa začne skôr a bude plynulejšie.
Je to dôležitá úloha pre rozvinuté ekonomiky, ktorých vlády môžu ľahko financovať mimoriadne zvýšenie výdavkov, a to aj napriek klesajúcim príjmom. Táto výzva je ešte ťažšia pre nízkopríjmové a rozvíjajúce sa ekonomiky, ktoré čelia úniku kapitálu; budú potrebovať granty a financovanie od globálnej komunity.
Na rozdiel od iných hospodárskych poklesov nie je pokles produkcie počas súčasnej krízy spôsobený dopytom – je to nevyhnutný dôsledok opatrení prijatých na obmedzenie šírenia choroby. Úlohou hospodárskej politiky preto nie je stimulovať agregovaný dopyt, aspoň nie v počiatočnej fáze. Namiesto toho má hospodárska politika tri ciele.
Prvý cieľ je:
Zabezpečiť fungovanie životne dôležitých sektorov. Zdroje pridelené na testovanie a ošetrenie COVID-19 by sa mali podstatne zvýšiť. Musí sa zachovať úroveň bežnej lekárskej starostlivosti, výroby a distribúcie potravín, životne dôležitej infraštruktúry a verejných služieb. To si môže dokonca vyžadovať invazívne kroky štátu na zabezpečenie dodávok kritického tovaru prostredníctvom použitia vojnového orgánu, uprednostnenia vládnych zmlúv v prospech životne dôležitých výrobných zdrojov a konečného tovaru, konverzie priemyslu alebo selektívnej znárodnenia. Príkladom takýchto opatrení je skoré zadržanie lekárskych masiek v prospech štátu vo Francúzsku a prijatie zákona o vojenskej výrobe v Spojených štátoch na zabezpečenie výroby zdravotníckych pomôcok. V prípade extrémneho nedostatku sa môže pridelenie, stanovenie ceny a pravidlá odôvodniť aj akumuláciou nadbytočných zásob.
Druhý cieľ je:
Poskytovať primerané zdroje ľuďom postihnutým krízou. Vláda potrebuje podporu pre domácnosti, ktoré strácajú príjmy, buď priamo, alebo v dôsledku obmedzujúcich opatrení. Podpora by mala pomáhať ľuďom zostať doma pri zachovaní ich zamestnania (štátna nemocenská dovolenka financovaná štátom znižuje pohyb osôb, čím sa znižuje riziko infekcie). Dávky v nezamestnanosti by sa mali rozšíriť a zvýšiť. Na pomoc samostatne zárobkovo činným osobám a ľuďom, ktorí nepracujú, sa vyžadujú prevody hotovosti.
Tretí cieľ je:
Zabrániť nadmernému narušeniu fungovania hospodárstva. Je potrebné prijať opatrenia na ochranu siete vzťahov medzi pracovníkmi a zamestnávateľmi, výrobcami a spotrebiteľmi, poskytovateľmi pôžičiek a vypožičiavateľmi, aby sa komerčná činnosť mohla v plnej miere zotaviť po prekonaní mimoriadnej situácie súvisiacej s touto chorobou. Uzatvorenie spoločností môže viesť k strate zavedených organizačných rozhodnutí a ukončeniu dlhodobých zmlúv, ktoré sú významné pre hospodárstvo. Narušenia vo finančnom sektore tiež prehĺbia ekonomické problémy. Vládne agentúry musia súkromným spoločnostiam poskytovať núdzovú podporu, a to aj vo forme mzdových dotácií, za primeraných podmienok. Už sa zaviedli hlavné úverové a záručné programy (daňoví poplatníci nakoniec nesú riziká spojené s týmito programami) a priama injekcia kapitálu do spoločností sa v EÚ uľahčila uvoľnením pravidiel štátnej pomoci. V prípade prehlbujúcej sa krízy si možno predstaviť vytvorenie alebo rozšírenie veľkých štátnych holdingových spoločností, ktoré pohltia problémové súkromné firmy, ako sa to stalo so Spojenými štátmi a Európou počas Veľkej hospodárskej krízy.
Väčší zásah verejného sektora do hospodárstva je odôvodnený núdzovým stavom, pokiaľ tieto výnimočné okolnosti pretrvávajú, ale musia sa vykonávať transparentne a s jasnými ustanoveniami o ukončení.
Politiky na podporu domácností, obchodných spoločností a finančného sektora budú zahŕňať kombináciu opatrení na zabezpečenie likvidity (úver, odložené finančné záväzky) a opatrení na podporu solventnosti (transfer reálnych zdrojov).
Hospodárska politika zameraná na podporu domácností, súkromných firiem a finančného sektora znamená kombináciu opatrení zameraných na podporu likvidity a platobnej schopnosti:
Likvidita | Platobná schopnosť | |
Domácnosti | Zastavenie platieb hypoték, študenstských pôžičiek | Peňažné transfery pre domácnosti |
Odloženie platieb daní a sociálneho poistenia | Poistenie v nezamestnanosti | |
Poukážky na stravu pre študentov, ktorí sú mimo vzdelávacích inštitúcií | ||
Súkromné podniky | Predĺženie splatnosti úverov, oddialenie platieb daní a sociálneho poistenia | Naliatie kapitálu |
Kúpa zmeniek a dlhopisov | Dotácie a podpora zamestnanosti | |
Priame úvery centrálnou bankou | Priame dotácie založené na objeme minulých tržieb a daní | |
Garancie úverov | ||
Finančný sektor | Likvidita pre finančných sprostredkovateľov | Naliatie kapitálu |
Opatrenia pre likviditu trhov | Štátne garancie |
Prameň: Medzinárodný menový fond.
Bude potrebné nájsť kompromisné riešenia v niekoľkých otázkach. Ak sa transfery, alebo dotované pôžičky poskytujú veľkým spoločnostiam, mali by podliehať zachovaniu pracovných miest a obmedzeniu odmeňovania generálnych riaditeľov, výplatám dividend a spätnému odkúpeniu akcií. Konkurz zabezpečuje, že časť škody pripadne na držiteľov kapitálu, ale spôsobuje to aj významnú dezorganizáciu hospodárstva. Medziľahlou možnosťou je získať štátny podiel na základnom imaní spoločností. V prípade problémov s likviditou v predchádzajúcich krízach bolo účinným opatrením poskytnutie úveru centrálnou bankou (ako súčasť programov nákupu aktív) alebo iných štátom kontrolovaných finančných sprostredkovateľov (prostredníctvom úverov a záruk). Mnohé praktické problémy sa vyskytujú aj v súvislosti s identifikáciou a podporou ťažko zasiahnutých malých a stredných podnikov alebo samostatne zárobkovo činných osôb. Môžu sa použiť priame prevody založené na sume minulých daní.
Tieto domáce politiky by sa mali podporovať zachovaním medzinárodného obchodu a spolupráce, ktoré sú rozhodujúce pre prekonanie pandémie a maximalizáciu šancí na rýchle oživenie hospodárstva. Na zabránenie šírenia choroby je potrebné obmedziť pohyb osôb. Krajiny by však mali odrádzať od naliehavej potreby obmedzovania obchodu, najmä zdravotníckych potrieb, ako aj od bezplatnej výmeny vedeckých informácií.
Uľahčenie oživenia spôsobuje jeho ťažkosti vrátane problémov spojených s vyššou úrovňou verejného dlhu a pravdepodobne aj s novými blokmi hospodárstva, ktoré sú pod kontrolou štátu. Relatívny úspech v prvej fáze však poskytne príležitosť na návrat k normálnemu fungovaniu hospodárskych politík. Keďže viac ľudí môže opustiť svoje domovy a vrátiť sa do práce, zefektívnia sa rozpočtové opatrenia na stimuláciu dopytu.
Pred pandémiou sa vo väčšine vyspelých ekonomík predpokladalo, že úrokové sadzby a inflácia zostanú dlho nízke. Vyhýbanie sa vážnym narušeniam v dodávateľskom reťazci by malo zabrániť inflácii počas núdzovej fázy a fázy hospodárskej obnovy. V dôsledku opatrení na zabránenie šírenia vírusu dôjde k významnému zvýšeniu pomeru dlhu verejnej správy, ale ak budú tieto opatrenia úspešné, úrokové sadzby a celkový dopyt vo fáze zotavenia pravdepodobne zostanú nízke. Za týchto okolností bude vo väčšine vyspelých ekonomík vhodné použiť fiškálny stimul, ktorý bude vysoko efektívny. A to uľahčí odklon od mimoriadnych opatrení zavedených počas krízy.