Ešte sme to tu nemali, ale je to tu opäť, už recesia
BRATISLAVA – Kvôli zníženiu podnikateľskej činnosti sa začala recesia. Tvrdí to 31 ekonómov spomedzi 41, ktorých sa na to pýtala agentúra Reuters. Ich predpovede rastu celosvetového hrubého domáceho produktu sa pohybujú od múnus 2% o plus 2,7%. Medián je 2,5%. Medzinárodný menový fond považuje globálnu recesiu rast, ktorý je menší ako 2,5 %.
Tohtoročná recesia bude porovnateľná s krízami v rokoch 1982 a 2009. Máme opäť krízu, ale zatiaľ sme nemali koronovírus. Ten ako čierna labuď stala spúšťacím mechanizmom krízy.
Čierna labuť je teória, ktorá skúma v ekonomike, ale aj iných sférach spoločnosti ťažko predvídateľné a zriedkavé udalosti, ktoré majú významné následky. Autorom teórie je americký ekonóm libanonského Nassim Nicholas Taleb, ktorý vo svojej knihe „Čierna labuť“. V znamení nepredvídateľnosti. V anglickom jazyku termín znie The Black Swan.
Ekonomická kríza je stav hospodárstva keď sa prudko a značne znižuje výroba. Prvé veľké krízy boli v Anglicku v XVII. storočí. Krízy majú cyklický charakter. Je to ako na hojdačke, rast ekonomiky sa strieda s jej poklesom. Dôsledkom krízy je práve pokles hrubého domáceho produktu.
Dôsledkom ekonomickej krízy je spomalenie reálneho hrubého domáceho produktu, masové bankroty a nezamestnanosť, ale aj zníženie životnej úrovne obyvateľstva.
Mnohí autori sa domnievajú, že spomedzi príčin a faktorov vedúcich k hospodárskej kríze je najdôležitejšie miesto majú psychologické faktory, pretože správanie subjektov hospodárskej činnosti sa môže ukázať ako „spúšťač“ krízy. V XIX. Storočí. John Stuart Mill poznamenal, že vysvetlenie kríz by sa malo hľadať v mentálnych charakteristikách človeka, pretože úver, ktorého kolísanie je najcharakteristickejšou črtou kríz, je fenoménom duchovného poriadku. Zdôraznil, že panika ničí úver a tým poškodzuje hospodárstvo.
Podľa názoru Rakúskej ekonomickej školy je hlavnou príčinou hospodárskej krízy akumulácia veľkého počtu „chybných investícií“, čo vedie k „kríze nadmernej výroby“. Investori a vedúci firiem robia tieto chyby pod vplyvom systematického veľkého narušenia informácií potrebných na prijímanie investičných rozhodnutí. Týmito informáciami sú ceny vyrobeného tovaru a ceny zdrojov potrebných na jeho výrobu. Rakúska škola považuje za jeden z najdôležitejších zdrojov rýchleho rozvoja výroby peniaze (vrátane úverov). Ak očakávaný príjem bude nadhodnotený alebo podhodnotený, potom bude očakávaný zisk nadhodnotený. To povedie k masívnym chybným investíciám. Zdrojom takýchto chybných informácií, ktoré zároveň výrazne ovplyvňujú všetkých investorov, je narušenie ceny úrokov z peňažných pôžičiek.
Podhodnocovaná úroková sadzba na relatívne „prirodzenom trhu“ vedie k „úverovej expanzii“, čo zároveň vedie k zvyšovaniu solventného dopytu a dostupnosti úverov na rozšírenie výroby. Dospelo sa k záveru, že kríza v trhovej ekonomike sa vyskytuje v dôsledku situácie na peňažnom trhu, ktorú vytvorili centrálne banky a systému s pomerom rezerv pod 100%, čo vedie k „zníženým“ úrokovým sadzbám a zvýšeniu peňažnej zásoby. To vytvára hospodársky rozmach. Podnikom sa zdá, že ich projekty sú potrebné pre hospodárstvo, budú ziskové a začnú investovať do potenciálne neziskových projektov – robiť „zlé investície“. V dôsledku rastúcich cien domácnosti prestávajú šetriť a začnú míňať viac svojich príjmov – berú pôžičky. Rozmach nemôže trvať večne a druhá etapa vždy zapadá – zrážka, kríza. Pôžičky klesajú, peňažná zásoba klesá, v dôsledku toho klesajú ceny, podnikatelia strácajú. Spotrebitelia aj podnikatelia majú dlhy. Začína sa optimalizácia výroby – dochádza k prepúšťaniu, čo viac znižuje dopyt
