Aké vlastnosti majú výskumy verejnej mienky
V médiách zaznelo tvrdenie, že nie je nič ľahšie, ako urobiť prieskum verejnej mienky podľa vôle zadávateľa, najmä keď dobre zaplatí. Najčastejším plateným spôsobom, ako získať tie požadované prieskumy, je spôsob tvorby kmeňa. Každá agentúra si vytvorí dostatočne silný kmeň, ktorý je svojím spôsobom reprezentatívny. Zároveň si utvorí prehľad o svojich respondentoch, a potom je to už všetko jednoduché. Opýtame sa iba tých, o ktorých vieme, ako budú odpovedať. Výsledok je zaručený, ale neobhájiteľný v porovnaní s výsledkami vo voľbách. Takto dopadli agentúry v predchádzajúcich voľbách, ktoré používali túto metódu a doplatil na ňu najmä „gazda“. Jeho tragika spočívala nielen v tom, že si zabezpečoval priaznivé preferencie, ale najmä v tom, že im uveril.
Všetko vyššie uvedené je lož. Je dôkazom, že ten kto ju vyslovil, nevie nič o výskume verejnej mienky. Výroky v predchádzajúcom odstavci sú halucinácie.
Halucinácia, iné názvy vidina, mam, prelud; čiastočné synonymá: fantazma, videnie je klam vnímania, pri ktorom pociťujeme realitu, aj keď chýba vonkajšia podnetová energia. Tento vnem vzniká bez súčasného vonkajšieho podnetu a má pritom pre jedinca charakter skutočnosti.
Pri pravej halucináciije vnem taký presvedčivý, že spochybňovanie reálnosti prežitku považuje osoba, ktorá halucináciu vníma, za manéver. Svoju vlastnú pochybnosť vyjadruje, len ak si vnemom nie je celkom istá. Pri pseudohalucinácii, nepravej halucinácii, dokáže človek rozlíšiť klamné vnemy od reality.
O halucináciách jestvuje mnoho teórií. Jedna predpokladá, že sú to iba aktivované predstavy. O tom, ako sa predstavy aktivujú a deformujú, ako získajú reálny charakter, existujú len hypotézy. Aj otázka reálnosti má svoje problémy, z čoho vidieť, že stvárnenie halucinácie nezávisí len od zmyslového orgánu, ale od mnohých osobnostných zvláštností jedinca
Pozrime sa, čo o výskumoch verejnej mienky, napísali sociológovia a čo hovorí matematika. Stručne povedané, keď agentúra zostavuje postupy pre vytvorenie vzorky, nevie nič o tom, čo si budú myslieť o politických stranách budúci členovia vzorky. Ten kto sa pýta dostane len počet opýtaných. Je to napríklad 10. Z nich má byť 5 mužov a päť žien. Výskumná inštitúcia teda vie napríklad len pohlavie, vek, veľkosť obce kde býva respondent. Kto to bude a koho budú voliť nevie.
Výskum verejnej mienky patrí medzi výberové zisťovania. V sociológii je to výskumný postup zaisťujúci relevantné informácie o základnom súbore, respektíve cieľovom výskumnom súbore. Na Slovensku existuje populácia. Informácie o tom aká je skladba slovenských obyvateľov z hľadiska pohlavia, veku a veľkosti obcí kde bývajú má Štatistický úrad Slovenskej republika. Vzorka je zmenšenou podobou populácie, v ktorej sa zachovávajú proporcie celej populácie. Vzorky v Slovenskej republike pozostávajú z 1 000 ľudí, ktorí by mohli voliť.
Potenciálni voliči, o ktorých agentúra nevie, koho budú voliť, dostávajú otázky nasledovného typu. “V tohtoročných parlamentných voľbách budú kandidovať nasledujúce politické strany a hnutia. Predstavte si, prosím, že by sa už budúci víkend konali na Slovensku parlamentné voľby. Zúčastnili ste sa ich? Ak áno, ktorej strane alebo hnutiu by ste dali svoj hlas?” Opýtané osoby majú pomenovanie respondenti. Pýtajú sa ich osoby zvané anketári. Dávajú im zoznam s názvami zaregistrovaných politických strán a hnutí a ich skratkami. Zoznam strán náhodne rotoval. Agentúra potom zverejňuje aký je podiel opýtaných, ktorí si vybrali nejakú stranu zo zoznamu, a podiel tých čo si nevybrali. To nie je podiel budúcich účastníkov volieb a tých, ktorí budú voľby ignorovať.
Verejná mienka má stochastický, alebo ak chcete náhodný charakter. Stochastický proces, alebo náhodný proces alebo náhodná funkcia, sú zmeny systému v čase podmienené vplyvom nekontrolovateľných náhodných faktorov. Má aj vlastnosti pravdepodobnosti.
Ako sa definuje stochastický? Nech je daný stochastický, alebo náhodný priestor a je parametrizovaná, čiže sú určené vlastnosti, rodiny náhodných veličín. Existuje ľubovoľná množina, ktorá sa nazýva náhodnou funkciou. Jednorozmerný náhodný proces prebiehajúci v čase je proces, ktorého hodnota pri akomkoľvek zázname je náhodnou veličinou.
Pravdepodobnosť, alebo miera, alebo relatívna miera ako kvantitatívne hodnotenie príchodu určitej udalosti. Keď existujú určité dôvody pre to, aby sa určitá udalosť stala v skutočnosti. Ak prevládajú protikladné dôvody, že sa udalosť nestane, tak že udalosť je pravdepodobná, a nepravdepodobná.
Ako to vyzerá pre výskumoch verejnej mienky o politických stranách. Pretože výsledky výskumov verejnej mienky majú pravdepodobnostný charakter, existujú aj odchýlky od zistených údajov. Napríklad politická strana má výsledok 5,1 %, tak je to v rozpätí 3,6% – 6,7%. To znamená, že je pravdepodobné, že sa dostane aj nedostane do parlamentu.
Skúmanie pravdepodobnosti z matematického hľadiska je špeciálnou disciplínou. Má pomenovanie teória pravdepodobností. V nej a matematickej štatistike sa pojem pravdepodobnosti formalizuje ako číselné vyjadrenie udalosti – pravdepodobnostná miera, alebo hodnota, je miera nastúpenia udalosti v množine udalostí, podmnožiny množiny elementárnych udalostí, ktorá má hodnotu od 0 do 1. Niečo bude, alebo nebude. Význam zodpovedá dôveryhodnosti budúcej udalosti. Nie možná, alebo nepravdepodobná udalosť má pravdepodobnosť 0. Dôveryhodná udalosť v teórii pravdepodobností sa nazýva udalosť, ktorá v dôsledku skúsenosti sa určite stane.
Pozrime sa na rôzne príklady hodnôt pravdepodobnosti. Význam 1 zodpovedá dôveryhodnej udalosti. Nemožná udalosť má pravdepodobnosť 0, opačná pravdepodobnosť nie je vždy správna. Napríklad pravdepodobnosť ½ označuje rovnakú pravdepodobnosť uskutočnenia sa neuskutočnenia určitej udalosti
Slovenskí politici, ktorí sa vyjadrujú k výskumom verejnej mienky neštudovali na katedre sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ani na žiadnych iných vysokých školách kde by sa prednášala problematika výskumu verejnej mienky. Štátny pedagogický ústav sa k problematike výskumov verejnej mienky nevyjadril.