Zlacký: Zmiešaný obraz konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Kedy sa dočkáme reforiem?

BRATISLAVA – Prinajmenšom od zverejnenia Draghiho správy v roku 2024 sa téma konkurencieschopnosti európskej ekonomiky v porovnaní z USA a Čínou dostáva do centra pozornosti tvorcov hospodárskej politiky naprieč kontinentom.

V tejto správe, bývalý šéf ECB konštatuje, že Európa stráca pôdu voči dvom najväčším konkurentom v produktivite, inováciách a technológiách a bez reforiem hrozí kontinentu zaostávanie v reálnych príjmoch a priemyselné vyprázdňovanie. Správa zdôrazňuje, že spomalenie svetového obchodu, geopolitické napätia a technologické zmeny , na ktoré EU reaguje príliš pomaly a fragmentovane vedú k zaostávaniu Európy voči USA a do istej miery (napríklad v oblasti technológií) aj voči Číne. Odporúčania Draghiho správy sa zameriavajú na tri oblasti: a) prekonanie inovačnej priepasti voči USA i Číne najmä v špičkových technológiách, b) dekarbonizáciu európskeho hospodárstva, c) bezpečnosť a zníženie strategickej závislosti na kritických surovinách a technológiách.

V kontexte diskusií o ekonomickej konkurencieschopnosti zaujala informácia, že slovenská vláda vzala minulý týždeň na vedomie Správu o produktivite a konkurencieschopnosti Slovenska. Táto správa, ktorú vypracovali vládne analytické jednotky v gescii Inštitútu pre strategické analýzy nadväzuje na predošlé správy a aktivity Rady vlády SR pre konkurencieschopnosť a produktivitu. Rada je koordinačným, poradným a iniciatívnym orgánom slovenskej vlády v oblasti produktivity a konkurencieschopnosti.

Správa sa analyticky pozerá na vývoj slovenskej ekonomiky v posledných rokoch a analyzuje viacero indikátorov konkurencieschopnosti v porovnaní s krajinami V4 a vyspelou časťou EÚ. Napríklad hexagon konkurencieschopnosti, ktorý analyzuje fyzickú a technologickú infraštruktúru, kvalitu ľudského kapitálu a inovácií, podnikavosť, regulácie, trh práce a kvalitu vládnutia, ukazuje, že Slovensko zaostáva vo väčšine ukazovateľov za krajinami V4. Relatívne najlepšie výsledky dosahuje v indikátore fyzickej a technologickej infraštruktúry a v podnikavosti. Naopak zaostávanie je najvýraznejšie v oblasti ľudského kapitálu a inovácií a v oblasti trhu práce – slovenský trh je aj v iných medzinárodných analýzach a porovnaniach charakterizovaný ako preregulovaný.

O niečo pozitívnejšie vyzerá porovnanie vývoja jednotkových nákladov práce v období 2015-2024 v regióne V4. V tomto období rástli jednotkové náklady na Slovensku najpomalším tempom v porovnaní s V4 krajinami. Jednotkové náklady, ktoré dávajú do pomeru náklady na prácu a produktivitu práce, sú istým indikátorom vývoja konkurencieschopnosti. Naopak, pohľad na nominálnu úroveň pracovných nákladov na odpracovanú hodinu ukazuje, že náklady na prácu sú v regióne V4 najvyššie práve na Slovensku.

Náklady na prácu (na 1hod)

	2024
Česko	€ 18.20
Maďarsko	€ 14.10
Poľsko	€ 17.30
Slovensko	€ 18.50
Rakúsko	€ 44.50
priemer EÚ	€ 33.50

Zdroj: ISA

Zaujímavé je porovnanie úrovne produktivity na odpracovanú hodinu – ráta sa ako podiel nominálneho HDP na celkový počet odpracovaných hodín v ekonomike. Podľa správy vládnej ISA, je táto úroveň produktivity na Slovensku prakticky na úrovni Česka. Slovensko (4,26 %) spolu s Poľskom (4,31 %) dosiahlo spomedzi vybraných štátov najrýchlejší priemerný nominálny ročný rast produktivity práce v sledovanom období 2008-2024. Zaostávanie Slovenska v úrovni produktivity práce za priemernou produktivitou EÚ sa tak postupne zmenšuje a v súčasnosti dosahuje približne 35 percentuálnych bodov.

Nominálna produktivita práce na hodinu

	2008	2024	priemerný ročný rast	rast za obdobie 2008-2024
Česko	€ 17.38	€ 33.33	4.15%	91.70%
Maďarsko	€ 15.00	€ 22.85	3.46%	72.40%
Poľsko*	€ 12.64	€ 23.79	4.31%	88.30%
Slovensko	€ 17.00	€ 33.15	4.26%	95.00%
Rakúsko*	€ 44.63	€ 69.82	3.03%	56.40%
priemer EÚ	€ 32.94	€ 51.11	2.78%	55.20%
Zdroj: ISA

* Údaj za rok 2024 nedostupný, preto bol použitý posledný dostupný rok 2023 a skrátené obdobie na 2008-2023. Vo výpočte boli skonvertované hodnoty národných mien Poľska, Česka a Maďarska na euro

Pre ďalší rast životnej úrovne na Slovensku je nevyhnutnosťou ďalšie zvyšovanie produktivity práce. Správa odporúča zamerať sa na budovanie znalostnej ekonomiky, zvýšiť investície do vzdelávania, výskumu a vývoja, inovácií, technológií a zlepšovania súvisiacej infraštruktúry. Dôležité bude podporovať spoluprácu akademických a výskumných inštitúcií so súkromným sektorom s cieľom vytvoriť vhodné podmienky pre vznik a rozvoj firiem v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou.

Revolúcia v oblasti technológií vrátane umelej inteligencie vytvára extrémne veľký priestor pre rast efektivity a produktivity vo firemnom i verejnom sektore. Zníženie regulačnej neistoty a vytvorenie vhodného rámca pre rozvoj AI by pomohol slovenským firmám využiť obrovský potenciál nových technológií. Aj keď sa Správa tým detailnejšie nezaoberá, tvorcovia hospodárskej politiky by mali zvážiť vládne politiky na rozvoj nových technológií tam kde to racionálne dáva zmysel.

Pre konkurencieschopnosť ekonomiky z hľadiska nákladov na pracovná silu bude dôležité aj znížiť daňovo-odvodové zaťaženie (najmä nízkopríjmových skupín obyvateľstva). Vysoké zaťaženie práce odrádza ľudí od legálnej práce a znižuje ochotu zamestnávateľov vytvárať nové pracovné miesta a investovať, čím sa brzdí ekonomický rast.

Vzhľadom na starnutie obyvateľstva bude nevyhnutné prijať politiky smerujúce k zvýšeniu počtu aktívnych pracovníkov na trhu práce. Stimuly na návrat pracovníkov na domáci trh, prilákanie (talentovaných) pracovníkov zo zahraničia a zvýšenie participácie na pracovnom trhu pre ženy, starších pracovníkov či marginalizované skupiny by mohli byť riešením budúceho nedostatku pracovnej sily. Aj keď to Správa neuvádza, finančná stimulácia neskorších odchodov do dôchodku by mohla byť tiež jedným z riešení.

Napokon, podľa názoru autora, diverzifikácia importov kľúčových surovín, zabezpečenie lacných zdrojov energie a rozumná miera energetickej bezpečnosti by sa mali dostať na zoznam priorít ekonomickej politiky krajiny. Postupná dekarbonizácia a prechod na zelené zdroje by mali byť súčasťou energetickej politiky krajiny.

Slovenská ekonomika vykáže tento rok pravdepodobne jednu z najnižších, ak nie najnižšiu mieru hospodárskeho rastu v krajinách strednej a východnej Európy. Zásadný obrat v smerovaní hospodárskej politiky sa zdá byť nevyhnutným pre navrátenie krajiny na cestu konvergencie a prosperity.

Dôkladná analýza konkurencieschopnosti našej ekonomiky, ku ktorej prispela aj Správa z dielne ISA, je dobrým prvým krokom k navrhnutiu zdravého mixu hospodárskych politík. Detailnejšie načrtnutie hospodárskej stratégie formou explicitnej rastovej stratégie vrátane dôveryhodného akčného plánu by mohlo byť vhodným pokračovaním. Skúsenosti zo sveta totiž naznačujú, že takmer všetky krajiny , ktoré zaznamenali hospodársky úspech v posledných desaťročiach sa opierali o nejakú formu stratégie hospodárskeho rastu. Ostrá konkurencia v stále rýchlejšom a globalizovanom svete ďalej umocňuje tento imperatív.

(Vladimír Zlacký)

Autor v minulosti pracoval v bankovom sektore a konzultačných firmách. Je zakladateľom konzultačnej platformy LookingEast.eu