Žiara choroby histriónska porucha osobnosti

BRATISLAVA – Histriónska porucha osobnosti je typická dlhodobou a opakujúcou sebadramatizáciou, teatrálnosťou, pričom vnútorné prežívanie býva plytké a rýchlo sa mení. Finančné noviny čitateľom prinášajú informácie z portálu www.zdravie.sk.

Príznaky choroby sa prejavujú v správaní jedného politika. Finančné noviny si myslia, že čitatelia si domyslia.

Definícia histriónskej poruchy osobnosti

Histriónska porucha osobnosti je typická dlhodobou a opakujúcou sebadramatizáciou, teatrálnosťou a prehnaným prejavovaním emócií.

V protiklade k silne prejavovaným emóciám môžu mať tieto krátke trvanie a bývajú vnútorne plytké a premenlivé. Súčasťou histriónskej poruchy osobnosti býva prehnané zdôrazňovanie svojej osobnosti a svojich činov v komunikácii, pričom tieto sebaprezentácie sa nemusia zakladať na pravde.

Vyhľadávanie vzrušenia, ocenenia druhými ako i veľká citlivosť na odmietanie či negatívne hodnotenie svojej osoby patria tiež k charakteristickým prejavom histriónskej poruchy osobnosti. Súčasťou vzťahu k druhým môže byť aj snaha o manipuláciu, zvádzajúce správanie nemotivované sexuálnou túžbou a podobne.
Kedysi sa na označenie tejto poruchy používal pojem hystéria, ktorý je ale zastaraný aj z dôvodu nesprávneho použitia slova z ktorého vznikol (usudzovalo sa, že porucha má dočinenia s fungovaním ženskej maternice – odtiaľ názov). Usudzuje sa, že histriónska porucha osobnosti sa vyskytuje u asi 2-3 % dospelej populácie, rovnako u mužov ako u žien.

Príčiny vzniku histriónskej poruchy osobnosti

Príčiny vzniku histriónskej poruchy osobnosti nie sú dostatočne objasnené. Kedysi sa usudzovalo, že ide o extrémnu variantu “typicky” ženských čŕt, ako je emotívna labilita, koketnosť, precitlivelosť
či manipulatívnosť, čo je nesprávny a prekonaný názor. V súčasnosti sa usudzuje, že táto porucha sa vyskytuje približne rovnako u mužov ako u žien.

Predpokladá sa aj dedičný podiel. K rizikovým faktorom pre vznik histriónskej poruchy patria disharmonické ambivalentné vzťahy dieťaťa s rodičom opačného pohlavia, ako základná dynamika histriónskeho správania sa predpokladá strach z odmietnutia či opustenia a prehnaná snaha tomu zabrániť. Aj keď je takéto správanie a prežívanie pre histriónsku poruchu typické, je ťažké to vzhľadom k dostupným informáciám označiť
za príčinu či základný faktor.

Príznaky histriónskej poruchy osobnosti

Ako pri všetkých diagnózach porúch osobnosti aj pri paranoidnej poruche osobnosti musia byť splnené všeobecné diagnostické kritériá pre poruchy osobnosti podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb.Bližšie pozri poruchy osobnosti.

Musí ísť o dlhodobé stavy, ktoré sa nedajú prisúdiť poškodeniu mozgu, inej psychiatrickej poruche a ktoré vyhovujú nasledovným kritériám:

• (a) výrazne disharmonické postoje a správanie, ktoré zvyčajne zahrňujú niekoľko funkčných oblastí, napr. afektivitu, vzrušivosť, kontrolu impulzivity, spôsoby vnímania, myslenia a štýl vzťahov
  k ostatným ľuďom,
• (b) abnormálny vzorec správania je trvalý, dlhodobý a nie je obmedzený na epizódy duševnej poruchy,
• (c) vzorec abnormálneho správania ovplyvňuje celú osobnosť a je jasne maladaptívna
  v širokom rozsahu osobných i sociálnych situácií,
• (d) vyššie uvedené prejavy sa vždy objavujú v priebehu detstva či dospievania
  a pokračujú do dospelosti,
• (e) porucha vedie k značnej osobnej nepohode, čo ale môže byť zrejmé až v neskoršom priebehu,
• (f) porucha je zvyčajne, nie vždy, spojená s významným zhoršením výkonu, ako v zamestnaní, tak aj v spoločenskej oblasti.

Špecifické kritériá pre diagnózu histriónskej poruchy osobnosti

Táto porucha je charakterizovaná:

• (a) sebadramatizáciou, teatrálnosťou, prehnaným prejavom emócií,
• (b) sugestibilitou, ľahkou ovplyvniteľnosťou inými ľuďmi či okolnosťami,
• (c) plytkou a labilnou emocionalitou,
• (d) trvalým vyhľadávaním vzrušenia a ocenenia druhými a činností pri ktorých je stredobodom pozornosti,
• (e) neprimeranou zvodnosťou v zjave či v správaní,
• (f) nadmerné sústredenie sa na fyzickú príťažlivosť.

Pridružené črty môžu zahŕňať egocentrickosť, povoľnosť voči sebe, trvalú túžbu po ocenení, ľahko zraniteľné city
a pretrvávajúce manipulatívne správanie k dosiahnutiu vlastných potrieb.

Príklad

Žena v mladšom strednom veku, má jedno dieťa, rozvedená. Dlhodobejšie žije s podstatne starším partnerom, viackrát mala popri tom kratšie trvajúce sexuálne či milenecké vzťahy, považuje to za normálne, za súčasť svojej osobnosti. Partner tieto vzťahy v podstate toleruje, imponuje mu jej vášnivosť a temperament. Je presvedčený o jej láske, lebo pri pokuse o rozchod sa pokúsila o samovraždu liekmi na spanie a proti bolesti. V detstve bola veľmi aktívna, rada dominovala medzi rovesníkmi, zaujímala sa o rôzne krúžky, najmä kreslenie a dramatický krúžok. V ranom dospelom veku bola veľmi spoločenská, mala množstvo známych, vyhľadávala rôzne umelecké a spoločenské podujatia. Sama uvádza umelecké nadanie na kreslenie, ale aj písanie, raz napíše: “…veľkú knihu o svojom živote”.

V súčasnosti je dlhodobo nezamestnaná, finančne sa o ňu stará súčasný partner. V posledných rokoch uvádza veľa rôznych somatických problémov, najmä so srdcom, rôznymi bolesťami a poruchami trávenia, väčšinou bez významnejšieho lekárskeho nálezu. Okrem niektorých predpísaných liekov užíva pravidelne aj rôzne voľnopredajné lieky proti bolesti či úzkosti. Cíti sa veľmi nespokojná, nenaplnená v živote. Aj kvôli tomuto v minulosti kontaktovala viacerých odborníkov z oblasti duševného zdravia, ale podľa jej slov jej nijako nepomohli. Vzťah k dieťaťu má rozporuplný, uvádza, že ho má rada, ale že ju obmedzuje a že kvôli nemu si pokazila spoločenskú a pracovnú kariéru. Cíti sa byť nedocenená aj vo vzťahoch s kamarátkami. Takýchto vzťahov má viacero, ale sú skôr krátkodobé,
či príležitostné, “lebo na ňu príliš žiarlia, málo sa o ňu zaujímajú a pritom sú sami nudné…”.

Rizikové faktory histriónskej poruchy osobnosti

Rizikové faktory pre vznik a rozvoj histriónskej poruchy osobnosti nie sú dostatočne objasnené. K biologickým rizikám patrí výskyt podobných problémov v blízkom príbuzenstve ale aj výskyt porúch emócií – napr. depresií a podobne. Z psychologických faktorov sa uvádza citový ale rozporuplný vzťah s rodičmi, disharmonická výchova, dlhodobé zverovanie dieťaťa “zástupným” rodičom (stará mama, sestra a pod.).

Diagnostika histriónskej poruchy osobnosti

Diagnostika poruchy osobnosti stojí na dôkladnom klinickom rozhovore s pacientom a získaní podrobnej osobnej, rodinnej a pracovnej histórie (anamnézy) nielen od samotnej osoby ale najlepšie aj od blízkych ľudí – partnera/ky, rodiny, priateľov a pod. Porucha osobnosti by nemala byť v žiadnom prípade diagnostikovaná narýchlo a len na základe jednej metódy posúdenia (napr. osobnostného dotazníka, či rozhovoru).

V prípade histriónskej poruchy osobnosti by mali byť v osobnej, partnerskej i pracovnej anamnéze prítomné dlhotrvajúce, opakované a problematické príznaky poruchy: dramatickosť v správaní i prežívaní, striedanie výrazných ale často plocho prežívaných emócií, snaha o manipuláciu okolia, neúmyselné i úmyselné klamanie, zveličovanie či prekrucovanie informácií, neprimerane vyzývavé správanie.

Časté je striedanie nálad a emočného rozpoloženia s výrazným vplyvom na aktuálne správanie. Osoby s histriónskou poruchou osobnosti sa dosť často sťažujú na rôzne somatické ťažkosti a bežné telesné ochorenia zvyknú prežívať ako komplikované a bolestivé. Zvýšené je riziko užívania alkoholu a rôznych liekov proti bolesti, úzkosti či na spanie.

Test histriónskej poruchy osobnosti

Existuje veľké množstvo “testov” osobnosti (úvodzovky pri slove test uvádzame preto, že ide v skutočnosti o dotazníky, testy sa v psychologickej terminológii používajú skôr pre úlohy so správnym riešením, kde je možné človeka porovnať s nejakou normovanou vzorkou – napr. inteligenčné testy). Mnohé sú dostupné aj on-line, mnohokrát je však ich pôvod aj kvalita sporná.

Ešte viac ako v iných prípadoch je potrebné zdôrazniť, že takto získaná “diagnóza” nemusí znamenať, že má človek poruchu osobnosti. A ako v prípade všetkých diagnóz platí: hlavným účelom diagnózy je zrozumiteľná a štandardná komunikácia medzi lekármi i ďalšími odborníkmi v oblasti zdravia, ktorá má slúžiť liečebným účelom!