Zadarmo zo štátnych peňazí sme dali: dva nezmysly šírené politikmi, médiami, s ľuďmi v sociálnych sieťach bez fotografie, bez adresy, bez zamestnania a samozrejme bez bydliska
BRATISLAVA – V médiách novinári opakujú výroky politikov. Tí tvrdia, že obyvatelia budú mať niečo zadarmo a zo štátnych peňazí a dajú im to práve oni.
Prečo je to klamstvo, voči ktorému by mala zasiahnuť prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová? Šíria ho aj odborné organizácie, z ktorých povahy vyplýva, že by mali ovládať problematiku.
Okrem iného politici radi hovoria “my sme dali, vy ste nedali!. Správne to znie “my sme rozdelili peniaze obyvateľov.” Slovenské sprostonárodné príslovie hovorí: “Akú mala, takú dala!”
Peniaze vo verejných rozpočtoch sú príjmy, teda dane, či poplatky od ľudí a firiem. Ak niečo štát platí tak sú to peniaze právnických a fyzických osôb. Štát a teda politici čo ho riadia, rozhodujú len o tom čo kúpia, kedy a za koľko. Štát sme my obyvatelia, sú to naše peniaze, ktoré sme zverili politikom. Tu neplatí výrok francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. Ten raz povedal: “Štát to som ja!”
V rokoch 1998 – 2002 bola na Slovensku reforma verejných financií. Verejné financie sa začali riadiť princípom programov. Odborne sa tomu hovorí rozpočtové programovanie.
Programové zostavovanie rozpočtu, presadil prezident USA Lyndon Johnson (1908-1973). Je to rozpočtový systém, ktorý na rozdiel od bežného rozpočtovania popisuje a uvádza podrobné náklady na každú činnosť alebo program, ktorý sa má vykonať s daným rozpočtom. Napríklad sú plne opísané očakávané výsledky v navrhovanom programe spolu s potrebnými zdrojmi, surovinami, vybavením a nákladmi na zamestnancov. Súčet všetkých aktivít alebo programu tvorí rozpočet programu. Pri pohľade na programový rozpočet tak možno ľahko zistiť, čo presne sa bude realizovať, s akými nákladmi as akými očakávanými výsledkami v značnej podrobnosti.
Tento systém rozpočtov presadzuje Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Jedným z autorov slovenských princípov programového rozpočtovania bol slovenský liberálny ekonóm Juraj Renčko, ktorý bol poradcom Ministerstva financií SR v čase keď bola ministerkou financií Brigita Schmognerová.
V čase keď boli ministrami financií Ján Počiatek, Peter Kažimír, dočasne bol poverený jeho vedením Peter Pellegrini, neskôr Ladislav Kamenický. Tí zaviedli do verejných financií o výdavky, ktoré sa dajú nazvať nesystémové prvky destabilizujúce verejné financie: obedy zadarmo, ktoré zadarmo dostávajú aj deti obrazne povedané milionárov, poukážky na dovolenky, ktoré mohli dostať aj tí, ktorí ich nepotrebujú. Nie malým podielom sa na deštrukcii rozpočtu podieľal aj vojak v zálohe Andrej Danko.
Počas dvoch posledných dvoch rokov sa princíp programovania úplne rozbil. Výrazne ho podkopáva to, že vo výdavkoch typu testy, lotérie, prémie rôznym skupinám obyvateľstva, dotácie vybraným podnikom. Vôbec sa nepočíta s efektmi, ktoré prinesú tieto výdavky.
Ak preplatíme niekomu nájom a nepreplatíme straty z investovania, tak poškodíme podnikateľa, ale značne podporujeme developera. Túto otázku si Richard Sulík nekladie.
Nikto nedal odpovede na nasledovné otázky. Aký je rozdiel medzi potravinami a inými tovarmi. Aký je rozdiel medzi ľuďmi v mestskej hromadnej doprave, a ľuďmi v reštaurácii? Žiaden! Len ten že v rúškach a respirátoroch sa nedá jesť.
Prečo obyvatelia nemôžu vychádzať po 20.00? No predsa vtedy vírus vychádza z pivnice. A hor sa do útoku!
Poznámka pre zberateľov kuriozít. Prvý minister financií Eduard Heger a v minulosti zaoberal predajom vodky. Tvrdil, že piť treba už na obed. Na zdravie voliči!
Súčasný minister financií Igor Matovič použil 97 % prác Juraja Renčka, Pavla Karásza staršieho, Pavla Karásza mladšieho a Jána Oravca v svojej diplomovej práci. Jeho súčasné politiky v oblasti verejných financií sú dôkazom toho, že práce nečítal. Nečítali ich ani renomovaní profesori ekonómie, ktorí boli v komisii, pred ktorou Igor Matovič obhajoval “svoju diplomovú prácu”.
To je dôkaz kvality slovenských vysokých škôl. To je však už ďalšia rozprávka…
