Vodka za správami Stoličnaja, maršal Malinovskij

Cez víkend sa diskutovalo o tom, že ruský parlament prijme zákon ktorý vyjadrí súhlas so vstupom armád Varšavskej zmluvy. Ruský parlament neschváli tento zákon, pretože by odporoval vyhláseniu ZSSR z decembra 1989 a medzinárodným zmluvám, ktoré Ruská federácia podpísala 26. augusta 1993 s Českou republikou a Slovenskou republikou.

Pozrime sa najprv na vyhlásenie vlády Zväzu sovietskych socialistických republík. Po novembri 1989 a po odchode bývalého Ústredného výboru komunistickej strany Československa 5. decembra 1989 bolo prijaté Vyhlásenie Sovietskej vlády a spoločné vyhlásenie vedúcich predstaviteľov Bulharska, Maďarska, Poľska a Zväzu sovietskych socialistických republík. Vo vyhláseniach sa vstup armád Varšavskej zmluvy ako „neoprávnený akt zasahovania do vnútorných vecí suverénnej krajiny, akt ktorý prerušil proces demokratickej obnovy ČSSR, ktorý mal dlhodobé negatívne dôsledky.

Čo sa hovorí v preambule zmlúv podpísaných medzi Slovenskou republikou, Českou republikou a Ruskou federáciou.

Ruská federácia a Česká republika, a Slovenská republika (ďalej len „zmluvné strany“), opierajúce sa o tradičné priateľské vzťahy medzi národmi oboch krajín, berúc do úvahy, že Ruská federácia je nástupníckym štátom Zväzu sovietskych socialistických republík a Česká republika (Slovenská republika) je nástupníckym štátom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, založené na hlbokých politických a hospodárskych zmenách v oboch štátoch, v Európe a vo svete.

Presvedčení, že vzájomný rešpekt a spolupráca medzi oboma štátmi sú v záujme národov Ruskej federácie a Českej republiky a slúžia na posilnenie mieru, bezpečnosti a spolupráce v Európe, na vytvorenie kvalitatívne nových vzťahov založených na rovnosti.

Berúc do úvahy územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc všetkých štátov ako neoddeliteľnú súčasť novej mierovej štruktúry v Európe, vychádzajúc z noriem medzinárodného práva, predovšetkým zo zásad Charty Organizácie Spojených národov a zo záväzkov prijatých v rámci Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, Parížskej charty pre novú Európu, ktorá pomáha transformovať Európu na kontinent mieru, bezpečnosti, demokracie a prosperity. Zdôrazňujúc význam prísneho dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, ako aj zásad demokracie, humanizmu a právneho štátu, želajúc si konečne načrtnúť líniu totalitnej minulosti spojenej s neprijateľným použitím sily proti Československu v roku 1968 a ďalším neodôvodneným pobytom sovietskych vojsk na československom území, ktorých materiálne následky rieši dohoda z 1. apríla 1992 na základe ustanovení rusko-československého spoločného vyhlásenia o zásadách vzťahov a spolupráce zo 14. mája 1991.

Približne pred dvomi mi poskytol veľvyslanec Ruskej federácie Alexej Leonidovič Fedotov rozhovor, ktorý vyšiel presne 21. augusta 2017.

Povedal, že moderné Rusko bezpochyby odsudzuje neoprávnené kroky sovietskeho vedenia v tých rokoch. O tomto sa hovorí v preambule Zmluvy o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Ruskou federáciou a Slovenskou republikou, ktorú v auguste 1993 podpísal v Bratislave prezident Ruskej federácie Boris Jeľcin a prezident Slovenskej republiky Michal Kováč. Prezident Ruskej federácie Vladimír Putin počas svojej návštevy Prahy v roku 2006 tiež hovoril o morálnej (nie právnej) zodpovednosti našej krajiny za účasť v uvedenej operácii Varšavskej zmluvy. Naša pozícia veľakrát oficiálne odznela aj z úst ministrov zahraničných vecí.

Člen Rady Federácie (hornej komory ruského parlamentu) a bývalý Ombudsman pre ľudské práva Ruskej federácie Vladimír Lukin bol v auguste 1968 starším referentom redakcie Problémy sveta a socializmu a pracoval v redakcii v Prahe. Pražskú jar videl na vlastné oči. Vystúpil proti intervencii sovietskych vojsk do Československa. V rozhovore rozhlasovej stanice Deutsche Welle uviedol niekoľko myšlienok týkajúcich sa roku 1968.

V rozhovore povedal, že značná časť inteligencie mala veľké pochopenie pre to, čo sa deje v Československu. O to viac, že tieto udalosti v Prahe sa neudiali na prázdnom mieste. Bolo to po chruščovskom odmäku (uvoľnenie spoločenských pomerov v ZSSR – poznámka Finančné noviny). Značná časť našej inteligencie chcela to isté. V tom čo sa dialo v Prahe na jednej strane videli pokračovanie destalinizácie. Na druhej strane, videli pohyb ešte ďalej, k hlbším zmenám. To bola inteligencia. Čo sa týka obyčajných ľudí, povedal by som, neboli v tomto smere veľmi aktívni.

August v roku 1968 vyvolal rôzne reakcie občanov Sovietskeho zväzu. Okrem tých čo verili oficiálnej propagande boli aj tí čo neverili. Jedným z nich bol syn Sergeja Jesenina Alexander Jesenin-Voľpyn, známy sovietsky matematik a ochranca ľudských práv.

Syn Jesenina usporiadal v roku 1965 prvý míting, ktorý presadzoval glasnoť. Vo väzení a psychiatrických poliklinikách celkom strávil šesť rokov. Pri príležitosti prvého výročia intervencie armád Varšavskej zmluvy do Československa podľa samizdatového časopisu Kronika priebežných udalostí poslal Najvyššiemu sovietu ZSSR (vtedajšiemu sovietskemu parlamentu) nasledovné návrhy:

1. Okamžitý odsun armády z Československa.

2. Uskutočniť odsun takým spôsobom, ktorý bude v najväčšej miere zodpovedať uspokojeniu práv československého ľudu a likvidácii všetkých neželaných dôsledkov prítomnosti zahraničnej armády na československom území.

3. Na pamäť o obetiach, ktoré priniesol československý ľud, najznámejšou z ktorých bol život Jána Palacha, premenovať jednu z moskovských ulíc, alebo jedno z námestí na ulicu, alebo námestie Jána Palacha. Odsúhlasiť premenovanie ulice, alebo námestia s predstaviteľmi československého ľudu.

4. Kompenzovať Československu všetky materiálne straty spojené s pobytom sovietskej armády na území tejto krajiny.
Alexander Jesenin-Voľpyn nedúfal, že sovietsky parlament prijme tieto návrhy. V svojej žiadosti konštatoval, realizácia týchto návrhov by zodpovedala princípom medzinárodného práva, ktoré mnoho razy podporuje Sovietsky zväz a napomohlo by to jeho reputácii, ako krajiny dodržiavajúcej tieto princípy.
Ešte jeden fakt. Počas návštevy Miloša Zemana sa na portáli televízneho kanálu Zvezda objavil článok, ktorý schvaľoval intervenciu v roku 1968. V ten istý deň Dmitrij Medvedev vyhlásil: V Rusku štát nezasahuje do záležitostí médií. Môžem povedať, že tento článok nezodpovedá oficiálnej pozícii Ruska. Ako je uvedené v tomto opus, „názor vyjadrený v publikácii tohto občana je jeho osobná pozícia a nezhoduje sa s názorom redakčnej rady“. Oficiálne stanovisko Ruska k tejto otázke bolo vyjadrené v roku 1993. Naliehavo žiadam Českú republiku, aby mala na pamäti oficiálne stanovisko Ruska, jeho prezidenta a premiéra. Niet pochýb o tom, že nemáme s autorom materiálu nič spoločné, “uistil sa Dmitrij Medvedev.
Názor, s ktorým prišiel poslanec ruského parlamentu, je v protiklade oficiálnej pozíciou Ruskej federácie ako nástupníckeho štátu zväzu Sovietskych socialistických republík. Kto chce o tom písať mal by dôkladne poznať oficiálne dokumenty týkajúce sa vzájomných vzťahov. Okrem toho, s podobným návrhom ten istý poslanec prišiel pre rokom a neuspel. Zverejňovanie podobných „opusov“ napomáha nalievanou benzínu do ohňa proti ruskej hystérie. Pomáha to trójskym kobylám ruských šovinistov. Zverejnením podobných informácií napomáhame proti európskych jastrabov. Doma v Rusku môžu vyhlasovať. V Európe nás nemajú radi, poďme teda… niečo robiť.