Vláda mešká s reformami hospodárskej politiky
BRATISLAVA – Dodnes neexistuje návrh štátneho rozpočtu na budúci rok a projekty reforiem hospodárskej politiky.
Medzi základné nástroje hospodárskej politiky je rozpočtová politika, ktorá má krátkodobé a dlhodobé ciele. Za ňu je zodpovedný minister financií Igor Matovič (OĽANO, NOVA, KÚ A ZMENA ZDOLA). Naposledy zverejnil správu o tom, že na Ministerstvo financií SR z domu odnesie paradajky. Za posúdenie štátneho rozpočtu je zodpovedný aj premiér Vlády Slovenskej republiky Eduard Heger (OĽANO, NOVA, KÚ A ZMENA ZDOLA).
Premiér sa naposledy vyjadril o tom, že situáciu v Afganistane je potrebné stabilizovať. K stabilizácii rozpočtu sa nevyjadril.
Príjmy štátneho rozpočtu sa tvoria hlavne z výberu daní. Dane sú štátom určené povinné platby, ktoré daňové subjekty musia zaplatiť štátu v stanovenej výške. Popri daniach sú príjmami štátneho rozpočtu aj clá, administratívne a iné poplatky, prijaté úroky z úverov či vkladov a iné nedaňové príjmy. Dodnes vláda Slovenskej republiky nezverejnila návrh príjmov štátneho rozpočtu. So zverejňovaním príjmov sa zverejňujú aj výdavky.
Vládou ohlásená daňová reforma nie je známa. Nie je známy ani projekt reformy zdravotných a sociálnych odvodov. Tá spadá tiež do pôsobnosti Ministerstva financií SR.
Koaličná strana Sloboda a Solidarita má v svojej gescii rezort školstva. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Branislav Gröhling (Sloboda a Solidarita) doteraz nezverejnil obsah reformy školstva. Minister zdravotníctva Slovenskej republiky Vladimír Lengavarský (OĽANO, NOVA, KÚ A ZMENA ZDOLA). zatiaľ nezverejnil obsah reformy zdravotníctva.
Predseda opozičnej strany Hlas – sociálna demokracia Peter Pellegrini informoval o výlete, na ktorom si politická strana pripomenula svoj vznik. Okrem toho strana presadzuje odvolávanie koaličných ministrov. Návrhy na odvolávanie sú nezmysel z hľadiska štatistiky. Ministra koaličnej vlády sa dá len vtedy ak má navrhovateľ viac ako polovicu hlasov v Národnej rade Slovenskej republiky. Naposledy bol tento návrh úspešný dňa 11. marca 1994. Vtedy poslanci odvolali premiéra Vladimíra Mečiara.
Predseda opozičnej politickej strany Smer – slovenská sociálna demokracia Robert Fico sa k problematike dlhodobej a krátkodobej stratégii hospodárskej politiky nevyjadruje.
Veronika Remišová predsedníčka politickej strany Za ľudí Veronika Remišová dones nevysvetlila, či sú vládne servery nainštalované legálne, alebo nie.
Politická strana Marián Kotleba – ĽSNS sa k problematiku hospodárskej politiky nevyjadruje. Politická strana Sme rodina sa k vyjadrila len k úpravám tohtoročného rozpočtu. Do mysle predsedu strany Borisa Kollára sa rozpočet na budúci rok nedostal. Strana vo voľbách vyhlásila, že podporí výstavbu štátnych nájomných bytov. Zmenila bod svojho volebného programu. Štát nebude byty stavať, ale kupovať od súkromných firiem.
Predstavitelia všetkých politických strán sa vyjadrujú k vírusu COVID 19, testovaniu a očkovaniu. Ani jeden z nich nie je mikrobiológ, ani konštruktér vakcín.
Politická strana OĽANO, NOVA, KÚ A ZMENA ZDOLA do politického jazyka presadila slovo mafia. Označuje ním politickú stranu Smer. Neoznačuje ním bývalé koaličné strany SNS a Most-Híd. Mafia je organizácia, ktorá obchoduje s drogami, organizuje prostitúciu, alebo vymáha peniaze od podnikov. Ani je jeden z predstaviteľov politickej strany OĽANO, NOVA, KÚ A ZMENA ZDOLA nepredstavil rozsudok, ktorý by sa týkal vyššie uvedených trestných činov.
Hospodárska politika môže byť riadením procesov produkcie, rozdeľovania, výmeny a spotreby statkov v konkrétnom sociálno-ekonomickom prostredí. Nositeľmi hospodárskej politiky sú štát, teda parlament, vláda, centrálna banka, ministerstvá a iné národné inštitúcie. Môžu to byť aj nadnárodné orgány napríklad Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond, či G-20. Do hospodárskej politiky môžu zasahovať aj lobistické organizácie ako odbory, zamestnávateľské zväzy, veľké podniky.
Hospodárska politika je aj teoretická disciplína, ktorá sa zaoberá praktickou hospodárskou politikou.
Ciele hospodárskej politiky štátu sú nízka nezamestnanosť, cenová stabilita a nízka inflácia, rovnováha platobnej bilancie, pravidelné rozdeľovanie dôchodkov a ekonomický rast.
Hospodárska politika je charakterizovaná určitou hierarchiou sledovaných cieľov a voľbou nástrojov na dosiahnutie týchto cieľov. Vychádza jednak z ekonomickej teórie, a jednak zo záujmu voličov. Každá vláda musí vytvoriť určitý rámec, zákony, záväzné pravidlá pre konanie subjektov, a tak vytvoriť zdravé konkurenčné prostredie.
