Verejná mienka o vojenskom konflikte rozpoltená
BRATISLAVA – Výskum verejnej mienky o konflikte na Ukrajine priniesol poznatok, že obyvatelia Slovenska majú na neho rozdielne názory.
Podľa výskumu verejnej mienky Slovenskej akadémie vied, agentúry pre vzťahy s verejnosťou Seesame, súkromnej agentúry pre výskum názorov obyvateľov MNFORCE, poukazuje na to, že verejná mienka sa len v pätine prípadov prikláňa k víťazstvu Ruska v konflikte na Ukrajine.
Taká istá pätina respondentov sa prikláňa k víťazstvu Ukrajiny. Necelá pätina respondentov nevie vyjadriť svoj názor. O výskume informoval Denník N a portál Euractiv.
Výskumníci skúmali názory obyvateľov na škále od 1 do 10. Jasné víťazstvo Ruskej federácie bolo označené známkou 1- známka 10 znamenala jasné víťazstvo Ukrajiny.
MNFORCE spravuje elektronický panel. Ako informuje agentúra ePanel je online komunita ľudí, ktorí sa zúčastňujú internetových prieskumov vypĺňaním dotazníkov. V súčasnosti má ePanel viac ako 17.000 aktívnych členov v rámci Slovenskej republiky.
Za každý vyplnený dotazník Vás odmeňuje agentúra eBodmi, ktoré si môžu respondenti premeniť na peniaze, alebo na žreby do súťaže o hodnotné ceny. Už pri registrácií v ePaneli získava respondent 100 eBodov, čím sa môže okamžite zaradiť do žrebovania. Okrem toho sa dajú eBody jednoducho získať pozvaním priateľov k registrácií.
Panelový výskum či panelová analýza, pojem pochádzajúci z talianskeho slova panello, či latinského slova pannus označujúceho kus látky, je opakované skúmanie, ktoré sa robí na rovnakom súbore osôb v dlhšom časovom horizonte. Tento súbor osôb sa nazýva panel. Panel je väčšinou vytvorený ako reprezentatívna vzorka určitej populácie. Pomocou tohto výskumného procesu je možné zachytiť sociálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo politickú zmenu a ostatné sociálne procesy na úrovni jednotlivcov. Základnou podmienkou panelového vyšetrovania je aspoň raz zopakovať výskum s použitím rovnakých údajov na tom istom súbore osôb. Za určitých okolností sa môže sledovaná tematika obmieňať, napríklad na paneli televíznych divákov zisťovať sledovanosť jednotlivých programov a toto dopĺňať aktuálnymi otázkami. Údaje získané z panelového vyšetrovania sú sociológmi využívané na overenie kauzálneho vzťahu dvoch premenných, ktorých vývoj sa v čase premieňa.
Panelový výskum robila pred rokom 1990 Slovenská televízia. Diváci v panelovom výskume vyplňovali papierové denníky. V nich respondenti informovali o tom, ktoré programy sledovali, ale aj o tom ako ich hodnotia. Jednou z autoriek metodológie panelových výskumov bola sociologička Eva Ferejová.
Výsledky výskumu verejnej mienky. Jasné viťazstvo Ruskej federácie bod škály 1- bod škály 10 Jasné víťazstvo Ukrajiny.
| 1 | 20,6 |
| 2 | 5,5 |
| 3 | 6,3 |
| 4 | 3,4 |
| 5 | 16,3 |
| 6 | 2,8 |
| 7 | 1,7 |
| 8 | 2,6 |
| 9 | 3,8 |
| 10 | 19,9 |
| Neviem | 17,9 |
Zdroj: Denník N, Euractiv.
Škála je druh kvantitatívneho znaku. Škálovanie je vytvorenie škály z dvoch alebo viacerých znakov, ktoré môžu byť kvalitatívne alebo kvantitatívne.
Tak naprklad pri meraní postoja k práci padá do úvahy päťdesiat otázok, na ktoré možno odpovedať „áno“ alebo „nie“. Vhodnou škálovacou technikou sa vyberie päť týchto otázok. Škála „postoj k práci“ je potom kvantitatívnym znakom, ktorého hodnotou u určitého jedinca je napr. počet otázok, na ktoré tento jedinec odpovedal kladne (teda čísla 0, 1, 2, 3, 4 alebo 5). Škálovanie je operáciou vyžadujúcou veľa času, znalostí a skúseností.
Pokusy vytvoriť škálu bez uváženého použitia niektorej vyskúšanej techniky vedú takmer vždy k strate validity škály samotnej a tým aj časti výskumnej úlohy.
