Veľvyslanec Kazachstanu na Slovensku Roman Vassilenko: tridsať rokov jednoty, mieru a harmónie

BRATISLAVA – Najväčším bohatstvom každého štátu sú jeho ľudské zdroje, a činnosť štátu v prospech blahobytu jeho občanov je bezpodmienečnou podmienkou jeho prosperity.

Zaistenie mieru a harmónie medzi ľuďmi rôznych národností a náboženstiev je náročná a nikdy nekončiaca práca, v rámci ktorej treba brať na vedomie množstvo problémov moderného sveta. Úspešnosť spojenia viac ako stotridsiatich národností do jedného celku a vytvorenie spoločnosti fungujúcej na princípoch mieru a harmónie možno považovať za skutočne veľký úspech.

Nie je žiadnym tajomstvom, že pre väčšinu zo sto tridsať národností sa kazašská krajina stala ich vlasťou v dôsledku represií a zložitej histórie z obdobia Sovietskeho zväzu. Ale kazašská pohostinnosť a schopnosť podporovať suseda v ťažkostiach spojili všetky národnosti obývajúce našu dnešnú krajinu − Kazachov, Rusov, Ukrajincov, Nemcov, Čečencov, Uzbekov, Poliakov a mnoho ďalších.

Keď sa Kazachstan v decembri 1991, v ére veľkých zmien, stal samostatným štátom, len dva roky pred získaním nezávislosti Slovenska, tak veľa ľudí, vrátane medzinárodných odborníkov predpovedalo rozpad a neúspech našej mladej krajiny. Tieto prognózy vychádzali z mnohonárodného charakteru obyvateľstva, ktoré by malo nevyhnutne viesť k medzietnickým konfliktom.

Avšak vtedajšie vedenie našej krajiny a predovšetkým prvý prezident Nursultan Nazarbajev si uvedomil, že mnohonárodnostnosť nie je slabosťou krajiny, ale jej výhodou. Zhromaždenie ľudu Kazachstanu (ZĽK), ktoré v minulom roku oslávilo 25. výročie, sa zaoberalo hľadaním spôsobov, ako využiť multietnický charakter krajiny v jeho prospech.

História Zhromaždenia ľudu Kazachstanu je neoddeliteľne spojená s dejinami formovania suverénneho Kazachstanu. So samotnou myšlienkou jeho vzniku prvýkrát prišiel Nursultan Nazarbajev pri oslave prvého výročia nezávislosti našej krajiny. Presne v decembri 1992 navrhol nový koncept verejnej inštitúcie – mimovládnej a nepolitickej organizácie, ktorá by sa venovala tlmeniu etnicky podmienenej nenávisti v krajine. Nazarbajev vo svojom prejave uviedol, že „viac ako jedna generácia Kazachov pracovala v mieri na našom hlavnom bohatstve – priateľstve medzi národmi. Deň čo deň načúvať hlasu každého národa, každej jednej národnosti.“

Kazašský model medzietnických a medzináboženských vzťahov bol uznaný ako efektívne know-how, ktoré zostáva atraktívne a užitočné pre mnoho krajín sveta. Počas svojej návštevy v roku 2001 Pápež Ján Pavol II. vysoko hodnotil stav vzťahov medzi rôznymi národmi Kazachstanu a nazval našu krajinu „príkladom krajiny, v ktorej muži a ženy rôznych národností a viery žijú v mieri a harmónii.“

Zhromaždenie ľudu Kazachstanu zastupuje záujmy etnických skupín v parlamente. Má právo navrhnúť deväť zo stosiedmych poslancov Mažilisu – parlamentu Kazachstanu, čo výrazne zvýšilo spoločenskú a politickú úlohu ZĽK. Ako povedal Nazarbajev, „Zhromaždenie je jedinečná spoločensko-politická inovácie Kazachstanu a účinný nástroj na posilňovanie jednoty spoločnosti.“ A je celkom symbolické a dôležité, že 28. apríla na dvadsiatom deviatom zasadnutí Zhromaždenia ľudu Kazachstanu Nursultan Nazarbajev, ktorý bol do tohto dňa stálym predsedom Zhromaždenia, ponúkol súčasnej hlave štátu viesť tuto dôležitú štruktúru. Tento návrh sa stretol s úplnou podporou, rovnako ako návrh Kasyma-Žomarta Tokajeva, že Nursultan Nazarbajev, vzhľadom na jeho veľké zásluhy, bude čestným predsedom ZĽK. Toto zasadnutie sa konalo v predvečer 1. mája, ktorý sa oslavuje ako Deň jednoty obyvateľov Kazachstanu, čo tiež prispieva k posilneniu tradícií harmónie v našom štáte.

So skúsenosťami Kazachstanu sa oboznámili desiatky krajín. Niekoľko štátov SNŠ vytvorilo svoje vlastné štruktúry, ktoré sa inšpirujú v modelu ZĽK. Nie je tiež náhoda, že v decembri 2020 sa Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), pozostávajúca z 57 štátov, jednomyseľne rozhodla vymenovať zástupcu Kazachstanu, uznávaného diplomata Kairata Abdrakhmanova, na pozíciu Vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny. Mimochodom, v Kazachstane sa termín „národnostná menšina“ zásadne nepoužíva a všetky národnosti sa nazývajú „etnické skupiny“.

V roku 2008 bol prijatý zákon Kazašskej republiky O Zhromaždení ľudu Kazachstanu, ktorý zadefinoval  štatút, aktivity a postup pri formovaní tejto organizácii. ZĽK sa stalo plnohodnotným subjektom politického systému krajiny.

Trend modernej etnopolitiky, ktorý vyhlásil prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev – Jednota národa v jeho rozmanitosti – umožňuje zabezpečiť stabilitu a konsolidáciu spoločnosti, regulovať medzietnické spory na základe konštruktívneho dialógu.

Vytvorenie tohto druhu štátnej inštitúcie prispelo k zachovaniu identity všetkých etnických skupín žijúcich na území republiky a prinieslo spoločnosti pochopenie, že všetci obyvatelia Kazachstanu sú jednotný národ, ktorý nesie spoločnú zodpovednosť za osud svojej krajiny.

Samozrejme, ako v každej inej spoločnosti, aj v Kazachstane sa z času na čas vyskytnú bežné problémy každodenného života a konflikty vo vzťahoch medzi ľuďmi, ktoré sa niekedy snažia vydávať za národnostný konflikt. Ale tu je dôležité, že štát, ZĽK, orgány činné v trestnom konaní a súdny systém na tieto situácie okamžite a zásadne reagujú, aby čo najskôr zabránili eskalácii a upokojili vášne, pochopili dôvody ich vzniku, spravodlivo potrestali vinníkov a ďalej budovali mierové a harmonické vzťahy.

Dôvera, tradície, transparentnosť, tolerancia – to sú princípy, ktoré vytvorili základ nášho nadnárodného štátu. Zachovanie sociálnej harmónie a národnej jednoty v mnohonárodnostnostnej spoločnosti je hlavným výsledkom činnosti ZĽK. Pretože mnohonárodnostnosť v kazašskej politike sa historicky považuje za najdôležitejšiu charakteristiku krajiny, ktorá ju obohacuje.

Ako nedávno poznamenal prezident K.-Ž. Tokajev: „Kazachstan čelí novým rozsiahlym úlohám. Náš národ sa zameriava na budovanie efektívneho štátu s udržateľným hospodárstvom a spravodlivou spoločnosťou s pokrokovými hodnotami. Na dosiahnutie tohto cieľa má kľúčový význam fungujúce vzťahy všetkých etnických skupín a vierovyznaní, aby mohli oddane slúžiť strategickým záujmom našej zjednotenej vlasti. Toto je skutočné vlastenectvo. Zhromaždenie ľudu Kazachstanu má všetky predpoklady na to, aby mohol zohrávať v tomto historicky dôležitom procese osobitnú úlohu.“

Sme presvedčení, že v rozmanitosti etnických skupín, náboženstiev a kultúr sa ukrýva kľúč k porozumeniu povahy kazašského národa. A sme pripravení deliť sa naďalej o skúsenosti so zachovaním a posilňovaním harmónie v nadnárodnom štáte s našimi priateľmi.

Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Kazašskej republiky v Slovenskej republike Roman Vassilenko