Vedúci predstavitelia Európskej únie vytýčili smer nového prelomu v oblasti konkurencieschopnosti
BUDAPEŠŤ – Na neformálnom samite EÚ, ktorý sa konal 7. – 8. novembra v Budapešti, sa síce uznala hospodárska priepasť v porovnaní s USA a Čínou, ale zároveň sa vyhlásila výzva, aby sa EÚ stala “konkurencieschopnejšou, produktívnejšou, inovatívnejšou a udržateľnejšou”.
“Je nevyhnutné, aby sme urýchlene odstránili rozdiely v inováciách a produktivite tak v porovnaní s našimi globálnymi konkurentmi, ako aj v rámci samotnej EÚ. Budeme pracovať jednotne a solidárne v prospech všetkých občanov EÚ, podnikov a členských štátov,” uvádza sa v prijatom vyhlásení “O novej dohode o európskej konkurencieschopnosti”.
“Bežný postup už nie je možný,” uvádza sa v dokumente, v ktorom sa zdôrazňuje “naliehavá potreba rozhodných krokov” a vyzýva sa na “spoločné úsilie”.
Cieľom vyhlásenia je okrem iného “zintenzívniť úsilie o zabezpečenie plne funkčného jednotného trhu a uvoľniť jeho plný potenciál ako kľúčovej hnacej sily inovácií a investícií, konvergencie, rastu, vzájomnej prepojenosti a hospodárskej udržateľnosti”.
Na tento účel má Európska komisia za úlohu do júna 2025 predložiť novú komplexnú stratégiu na prehĺbenie jednotného trhu vrátane plánu s jasnými časovými harmonogramami a míľnikmi.
Navrhuje sa prijať “rozhodné kroky na vytvorenie únie úspor a investícií do roku 2026 a urýchlene pokročiť v oblasti únie kapitálových trhov”. “Ďalší pokrok je potrebný aj na dokončenie práce na bankovej únii,” uvádza sa v dokumente.
“Tým sa vytvoria skutočne integrované európske kapitálové trhy prístupné všetkým občanom a podnikom, najmä MSP a začínajúcim podnikom. To by malo umožniť našim inovatívnym spoločnostiam expandovať. Zvýšené kapitálové investície navyše pomôžu zabezpečiť konkurencieschopnosť EÚ v oblasti kritických technológií,” uviedli európski lídri.
Vo svojom vyhlásení vyzvali na zabezpečenie priemyselnej obnovy a dekarbonizácie, spustenie “revolúcie v zjednodušení” regulačného rámca pre podniky a zabezpečenie “radikálneho zníženia administratívnej záťaže”, zlepšenie pripravenosti a obranných spôsobilostí, postavenie Európy na čelo sveta v oblasti výskumu a inovácií, sledovanie “dvojitého cieľa” strategickej energetickej suverenity a klimatickej neutrality do roku 2050 s cieľom zaručiť “cenovo dostupnú a čistú energiu pre všetkých občanov a podniky”.
