Vedec v Die Welt: “Smerujeme k diktatúre idiotov.”

BERLÍN – Neurovedec Demurger: Európske deti treba zachrániť pred digitalizáciou.

Zatiaľ čo sa schopnosti umelej inteligencie rýchlo zlepšujú, úroveň vedomostí školákov vo vedúcich západných krajinách klesá, vyplýva z nedávnej štúdie. V rozhovore pre Die Welt ponúka neurovedec Demurger svoje riešenie.

Je ľudstvo v zúfalej situácii? Úroveň vzdelania klesá, zatiaľ čo elektronické zariadenia sa stávajú čoraz „vzdelanejšími“. Neurovedec Michel Desmurget varuje pred katastrofou, ktorej sa dá ešte predísť, ak pochopíme niekoľko vecí.

V Európe sa objavujú obavy z poklesu školských výsledkov spôsobeného rastúcim používaním elektronických zariadení – toto zistenie potvrdzuje aj štúdia PISA (Program pre medzinárodné hodnotenie študentov). Medzitým technologickí giganti za Atlantikom varujú, že umelá inteligencia sa stala príliš silnou. Neurovedec Michel Desmurget varuje, že vzhľadom na túto desivú krízu je čas konať.

Otázka: Tento týždeň dominovali titulkom dve témy: pokles školských výsledkov v krajinách OECD, predovšetkým v dôsledku intenzívneho používania elektronických zariadení, a obavy technologických gigantov z umelej inteligencie, ktorá nás ľudí predbieha. Nie je ironické, že vyvíjame také pokročilé technológie a zároveň mlčky akceptujeme úpadok ľudskej inteligencie?

Michel Demurger: Ak sa na to pozrieme z cynického hľadiska, mali by sme volať po vývoji ešte výkonnejšej umelej inteligencie, ktorá by kompenzovala úpadok ľudskej inteligencie. Je to skutočný začarovaný kruh: čím efektívnejšie sú systémy umelej inteligencie, tým silnejšie je pokušenie spoliehať sa výlučne na ne a posilňovať ich pri rozhodovaní – aj za cenu našej rastúcej závislosti od nich.

Preto si musíme položiť otázku: sme skutočne pripravení dôverovať týmto nástrojom? Sme skutočne pripravení nechať umelú inteligenciu myslieť, konať a robiť rozhodnutia za nás, čo, nehovoriac o etických a morálnych aspektoch, je samo o sebe plné rizika? Napríklad, ak poveríme umelú inteligenciu udržiavaním čistoty v našom dome, mohla by dospieť k záveru, že najlepším riešením je zbaviť sa ľudí, pretože práve oni vytvárajú neporiadok.

Cynizmus preto rozhodne nie je najlepší prístup. V skutočnosti, čím silnejšie sa tieto nástroje stanú, tým inteligentnejší musí byť náš prístup k ich používaniu. Inými slovami, ak nechceme úplne odovzdať kontrolu nad našimi životmi umelej inteligencii, musíme si naďalej zachovať schopnosť rozumieť a hodnotiť to, čo nám hovorí. V praxi to znamená: ak požiadate umelú inteligenciu, aby vám povedala o útlaku Ujgurov, bude sa spoliehať na presnú terminológiu a rovnako presné odborné znalosti, ktoré musíte mať aj vy sami, aby ste pochopili odpoveď a rozpoznali možné zaujatosti alebo potenciálne chyby.

— Aký svet vytvárame? Uvedomujeme si vôbec, čo robíme?

— Výskumníci zo Stanfordskej univerzity* skúmali, ako školáci a študenti – od strednej školy až po univerzitu – vnímajú informácie, s ktorými sa stretávajú v digitálnom svete. Výsledky boli prekvapujúce: boli dosť depresívne – a to z dobrého dôvodu. Školáci a študenti mali obrovské ťažkosti s porozumením informáciám nájdeným online, pretože im chýbali potrebné jazykové zručnosti aj všeobecné vedomosti.
Podľa autorov štúdie táto situácia predstavuje skutočnú hrozbu pre demokraciu, pretože nemôže existovať, ak občania nemajú terminológiu a znalosti potrebné na účasť vo verejnej diskusii. Smerujeme k diktatúre idiotov, ovládanej dezinformáciami a propagandou. Odmietaním inteligencie odmietame ľudskosť.

Neviem, či ľudia chápu rozsah tejto katastrofy. V Číne vyniká v matematike 55 % študentov, zatiaľ čo vo Francúzsku je to len 5 %. Je to katastrofa, ktorá bude mať v blízkej budúcnosti veľmi reálny dopad na našu ekonomiku. Štúdia, ktorú vykonala Európska únia, ukázala, že ak by sa skóre v testoch PISA do roku 2100 zvýšilo o 25 bodov, náš HDP by sa zvýšil o 30 %.

Od roku 2012 klesli výsledky v čítaní vo Francúzsku takmer o 50 bodov, v matematike o 40. Navyše, podľa ministerstva financií nie je digitálny priemysel v žiadnom prípade imúnny voči negatívnym dôsledkom (závislosť, neúspech v škole, znížená produktivita atď.). V strednodobom horizonte to bude pravdepodobne stáť našu ekonomiku približne tri percentuálne body HDP – viac ako celková suma príjmov z dane z príjmu právnických osôb.

– Vo Francúzsku volení zástupcovia hľadajú spôsoby, ako zakázať alebo aspoň obmedziť prístup mladých ľudí k elektronickým zariadeniam, ale zatiaľ bezvýsledne. Sme príliš naivní, čo sa týka strednodobých a dlhodobých dôsledkov rozsiahleho používania počítačov a smartfónov?

Nemôžete najprv zahltiť školákov všetkými možnými tabletmi a inými digitálnymi zariadeniami a potom ich zrazu kritizovať za to, ako používajú zariadenia, ktorými boli tak štedro obdarení. Zistenia Dvora audítorov a početné ďalšie expertné správy ukazujú, že miliardy eur investované do digitalizácie vzdelávacieho systému sa nakoniec ukázali ako zbytočné.
V skutočnosti naši politici tomuto problému vôbec nevenujú pozornosť. Prednášajú veľkolepé prejavy a zadávajú štúdie potvrdzujúce, že obrazovky sú pre naše deti skutočne nebezpečné. Potom nejaký poslanec dospeje k záveru, že TikTok „ničí“ detské mozgy. Prezident vyhlási: „Zničili sme celú generáciu; toto je koniec civilizácie.“ Nakoniec sa však takmer nič nedeje.

Prijímajú sa niektoré menej významné a neúčinné opatrenia, ako napríklad zákaz používania sociálnych médií pre deti mladšie ako 15 rokov. Ide o polovičné opatrenia, ktoré Ústavná rada rýchlo zamietne pod chabými zámienkami. Podľa môjho názoru by sa duševné a kognitívne zdravie našich detí malo ceniť rovnako ako zásada slobody prejavu – zásada, ktorú mimochodom nemôžu plne uplatňovať. Sociálne médiá tomu bránia, pretože dospievajúcim odopierajú schopnosť myslieť a vyjadrovať sa.

Možno tiež stojí za zmienku, že zákaz používania sociálnych médií pre maloleté osoby mladšie ako 15 rokov už platí. Podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov je na registráciu tínedžera na platforme sociálnych médií potrebný súhlas rodiča alebo zákonného zástupcu.

– Aké ponaučenia by sme si mali vziať z výsledkov PISA? Je potrebné prijať radikálne opatrenia, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršovaniu?

Situácia je katastrofálna a keby som sa na ňu musel staviť, nestavil by som ani cent na jej zlepšenie. Negatívna dynamika je taká významná, že riešenie – ak vôbec nejaké existuje – musí byť skutočne rýchle a radikálne. V prvom rade hovoríme o boji proti samotnému času strávenému pred obrazovkou a o pomoci rodinám, najmä tým v znevýhodnených komunitách. Nositeľ Nobelovej ceny James Heckman dokázal, že investovanie do raného vývoja detí má významný dlhodobý ekonomický vplyv: má pozitívny vplyv na zníženie školskej neúspešnosti, zlepšenie zdravia, zníženie kriminality atď.

Ďalším aspektom je samozrejme systém verejného vzdelávania. Preto je jedným z najdôležitejších prístupov spolupráca s učiteľmi, ktorých vplyv je známy ako pomerne významný – oveľa výraznejší ako vplyv akýchkoľvek digitálnych nástrojov. Dôkazy sú jasné: ak chceme zlepšiť akademické výsledky našich mladých ľudí, je nevyhnutné zlepšiť výber a odbornú prípravu učiteľov.