Veda: Kazašská republika a integrácia v geopolitike

ASTANA / BRATISLAVA – Geopolitika a Kazašská republika.

… povýšiť step bez poníženia hôr

Olžas Sulejmenov, «(básnik, spisovateľ, významná osobnosť spoločenského života, diplomat). « a 2) «Rozvodnenie  (1964 )»

Každý prežitý deň je nepretržitým prúdom neustáleho radu výziev a nekonečného boja s nimi. Každý deň musí človek-spoločnosť-krajina-svet dokazovať, že on-ona-ona-on bol, má a má právo byť. V podmienkach trvalých stresových situácií môžu otriasť nielen názory a osobný názor človeka, ale dokonca aj kúsok planéty Zem, na ktorej stojí a dýcha. Práve v takýchto chvíľach je jednou zo spásnych myšlienok, ktorá človeka „drží“ pri zdravom rozume a dáva mu nádej na to najlepšie, – nezostať v ťažkých životných situáciách sám.

Ak sa všetko vyššie uvedené premietne do geografickej roviny, takáto spása sa prejaví v integrácii krajín. Keď človek pochopí, že nie je sám, dodá mu to to nielen silu a chuť ďalej žiť, aj pár spoľahlivých krídel, ktorými sa stávajú jeho susedia. A potom večný postulát „narodený plaziť sa – nemôže lietať“ [1] v podmienkach modernej geopolitiky stráca na aktuálnosti, pretože vo zväze je každý účastník obdarený vlastnosťami svojho suseda.

Výzva na integráciu euroázijského kontinentu, ktorú vyslovil prvý prezident Kazašskej republiky Nursultan Nazarbajev ešte v roku 1994 a ktorá sa o 20 rokov neskôr (01.01.2015) prejavila v podobe EAEU, je dnes aktuálnejšia ako nikdy predtým a to nielen pre Kazachstan.

Kazachstan – kde to je?

Kazachstan sa nachádza v samom strede Eurázie (väčšina patrí Ázii, menšia časť – Európe). Rozloha územia je 2 724 902 km² (čo krajine zabezpečilo 9. miesto na svete z hľadiska veľkosti) s počtom obyvateľov 19,5 milióna. Dĺžka krajiny z východu na západ je 2 963 km a zo severu na juh – 1 652 km [2]. Krajina hraničí na severe a západe s Ruskom (dĺžka hranice je 7548,1 km), na východe – s Čínou (1782,8 km), na juhu – s Kirgizskom (1241,6 km), Uzbekistanom (2351,4 km) a Turkménskom.

Kazachstan – čo to je?

Kazachstan je krajinou s nevýslovným bohatstvom nad zemou (ľudia sú predstaviteľmi 130 etnických skupín, je to krajina s  nekonečnou oblohou, jedinečnými ekosystémami a vrodeným zmyslom pre slobodu), podzemným bohatstvom (prírodné zdroje takmer celej periodickej tabuľky), ba dokonca aj zemou samotnou, ktorá má z pohľadu modernej geopolitickej reality mimoriadnu hodnotu, keďže je kľúčovým článkom pri riešení mnohých politických konfliktov.

Integrácia je novým alebo starým fenoménom?

Ak odpovieme z pozície moderného nezávislého Kazachstanu, potom bude odpoveď pozitívna, a to najmä preto, že za menej ako 32 rokov svojej nezávislosti bol Kazachstan prvým v postsovietskom priestore, ktorý to navrhol. Nemalo by sa myslieť, že táto myšlienka sa zrodila ako pachuť po rozpade ZSSR, nie, cieľom bolo spojiť sily a zdroje na dosiahnutie čo najpozitívnejšieho efektu v ére zmien. Podľa môjho názoru výrok veľkého Konfucia: „Daj bože žiť v ére zmien“ Kazachstanu sa podarilo obrátiť nevýhody vo svoju výhodu a výhodu svojich spojencov z EAEU, pričom sa úspešne umiestnil v ekonomickej olympiáde všetkých krajín sveta.

 

 

 

Prečo Kazachstan potrebuje integráciu?

Tak sa stalo, že Kazachstan sa nachádza v strede pevniny na styku dvoch kontinentov – Európy a Ázie. Keď má štát z viacerých dôvodov geopriestorovo veľmi priaznivú pozíciu, keď je v jeho útrobách uložená takmer celá periodická tabuľka, keď národnostné zloženie jeho obyvateľstva môže byť reprezentované ako najfarebnejší koberec na svete tkaný časom, môže to viesť k dvom veľmi jednoduchým modelom vlády:

– „poraziť všetkých“ (s krátkodobým účinkom),

– „zjednotiť“ (s dlhodobým účinkom).

Výber prvej možnosti je zvyčajne výber najsilnejšieho, výber druhej možnosti je výberom odvážnych a statočných (a nie nevyhnutne silných a mocných). Vždy je ľahšie ničiť, ako vyjednávať, aby sa zachovalo a vybudovalo.

V histórii Kazachstanu je veľa príkladov, keď bola zvolená posledná možnosť, a to najmä preto, že kočovný život pod nekonečnou modrou oblohou, medzi nekonečnými stepami núti človeka obzvlášť vysoko a s nesmiernou úctou oceniť pozornosť a podporu susedov alebo aj len proste neznámych ľudí. Pocit krivdy, nepriateľstvo, vojny – to je cesta do nikam, keď ste v stepi mnoho kilometrov sami. Zjednotiť sa – v tom nie je nič zbabelé alebo hanebné, je to príležitosť zachrániť sa a pozdvihnúť sa na vyššiu úroveň.

Kazachstan: integrácia alebo globalizácia?

Aby sme sa pokúsili odpovedať na túto otázku, zoberme si ako príklad Dohodu o rozšírenom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Kazašskou republikou, podpísanú 21. decembra 2015, ktorá nadobudla platnosť 1. marca 2020. Napriek tomu, že Kazašská republika nie je členom EÚ, táto Dohoda umožňuje túto skutočnosť čiastočne (v 29 oblastiach činnosti) „oslabiť“.

Ako príklad plusov(výhod)  a mínusov (nevýhod)  predmetnej Dohody možno uviesť nasledovné fakty (navrhnuté neurónovou sieťou – chat gpt):

VÝHODY:

1. Rozvoj ekonomiky. Dohoda o rozšírenom partnerstve zabezpečuje otvorenie nových trhov pre export kazašského tovaru a služieb, prilákanie zahraničných investorov a technológií, zavedenie nových inovatívnych technológií a zlepšenie kvality produktov, čo by malo viesť k rýchlejšiemu ekonomickému rastu, vytváraniu nových pracovných miest a zlepšeniu životnej úrovne obyvateľstva. 2. Zlepšenie kvality života obyvateľstva. Prostredníctvom zvýšenej obchodnej a hospodárskej spolupráce môžu mať kazašskí občania lepší prístup k novým technológiám, tovarom a službám, čo by malo zlepšiť životnú úroveň obyvateľstva. 3. Podpora reforiem. Na splnenie požiadaviek Dohody o rozšírenom partnerstve sa Kazachstan zaväzuje uskutočniť reformy v oblastiach hospodárstva, dobrej správy vecí verejných, boja proti korupcii, finančnej udržateľnosti a ďalších oblastiach. To by malo viesť k celkovému posilneniu inštitúcií a štruktúr verejnej správy a vytvoreniu priaznivejšieho prostredia pre podnikanie a investície. 4. Zlepšenie medzinárodnej komunikácie. Dohoda o rozšírenom partnerstve pomáha Kazachstanu rozvíjať sa na medzinárodnej scéne a zlepšovať jeho obraz spoľahlivého a vysoko rozvinutého štátu. Okrem toho zvýšená spolupráca v oblasti bezpečnosti a ľudských práv môže zlepšiť postavenie Kazachstanu na medzinárodnej scéne.

NEVÝHODY:

1. Hrozba ekonomickej závislosti. V kontexte Dohody o rozšírenom partnerstve môže Kazachstan čeliť hrozbe ekonomickej závislosti od Európskej únie, keďže väčšina ekonomických väzieb bude prepojená s európskymi krajinami. 2. Negatívny vplyv na domácich výrobcov. Spoločná zóna voľného obchodu medzi EÚ a Kazachstanom by mohla mať negatívny dopad na miestnych výrobcov, ktorí nebudú schopní konkurovať lacnejšiemu tovaru dovezenému zo zahraničia. To môže viesť k poklesu počtu pracovných miest, zvýšeniu nezamestnanosti a zhoršeniu ekonomickej situácie v krajine. 3. Porušovanie noriem a princípov v oblasti ľudských práv. Kazachstan čelí problémom dodržiavania ľudských práv, ako je obmedzená sloboda prejavu, prenasledovanie oponentov a korupcia. Dohoda o rozšírenom partnerstve môže spôsobiť vážne porušovanie ľudských práv a zhoršiť situáciu v čase krízy sprísňovania vládnych opatrení. 4. Neefektívnosť v riadení investícií. Jednou z hlavných podmienok dohody je prilákanie zahraničných investorov do Kazachstanu. Efektívnosť riadenia týchto investícií však môže byť nízka, čo môže viesť k zvýšeniu dlhu a zhoršeniu ekonomickej situácie.

Z údajov uvedených v tabuľke sa dá predpokladať, že Kazachstanu sa otvárajú nové príležitosti v mnohých oblastiach života, čo je veľmi dobré: nová príležitosť je ako nová výzva pre človeka a spoločnosť s pozitívnym efektom.

Z akademického kurzu Štát a právo“ ktorý študujú študenti takmer všetkých odborov, vieme, že s právami (v našom prípade príležitosťami) sú vždy spojené aj povinnosti (bez variácií). Toto je správne a život organizujúce pravidlo. Ale čo také dôsledky pre kazašských podnikateľov ako: hrozba ekonomickej závislosti, negatívny dopad na domácich výrobcov, porušovanie ľudských práv a neefektívnosť v riadení investícií. Jedným z riešení je nájsť rovnováhu medzi prínosmi a rizikami vyplývajúcimi z implementácie tejto dohody. A ak sa ukáže, že to bude nutné a bude možnosť a právo napadnúť niektoré body tohto dokumentu, tak si budeme vymieňať názory o integračnom procese. Ak sa to stane nemožným alebo problematickým (s dlhodobým efektom), potom pôjde o globalizáciu s charakteristickou stratou identity a rozpadom krajiny vo všeobecnom prúde svetovej ekonomickej olympiády.

[1] Maxim Gorkij: PIESEŇ O SOKOLOVI (Maxim Gorkij: Pesňa o sokole).

[2] Prednáška veľvyslanca Kazašskej republiky v SR Romana Vassilenka pri príležitosti 30. výročia nezávislosti Kazašskej republiky (EUBA, 6. decembra 2021, Bratislava, Slovenská republika).

Mgr. Guľmira Ernazarova (autorka je sociologička, ekonómka