V USA 1.máj štrajk za osemhodinový pracovný čas
BRATISLAVA – Prvý máj je medzinárodným sviatkom pracujúcich. Uznesenie o oslavách prijal ustanovujúci kongres II. internacionály roku 1889 v Paríži na pamäť všeobecného štrajku a masových demonštrácii chicagských robotníkov ktoré sa konali roku 1886 za osemhodinový pracovný čas.
V roku 1886 sa všade v USA – od New Yorku po San Francisco zdvihla vlna demonštrácií. Centrom boja bolo Chicago, do ulíc ktorého vyšlo 1. mája 1886 približne 40 000 štrajkujúcich. Štrajky pokračovali ešte dva dni, ale 3. mája využila polícia stret štrajkujúcich so štrajkokazmi a začala paľbu do robotníkov, pričom zabila šesť ľudí a päťdesiat ťažko ranenila. Po krvavých udalostiach v Chicagu rozpútali úrady v celých USA prenasledovanie robotníckeho hnutia a masovo ich zatýkali.
Po vzniku Československa v roku 19919 bol 1. máj vyhlásený za štátny sviatok. Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch 1933 až 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne.
Prvý máj sa v súčasnej podobe objavil v prvej polovici XIX. storočia. Zamestnanci v Austrálii chceli osemhodinový pracovný čas. Svoje požiadavky vyjadrili 21. apríla 1856. Dosiahli aj veľkosť dovolenky. Po Austrálii vyjadrili tieto požiadavky zamestnanci v Kanade a USA 1. mája 1886. Pri rozohnaní demonštrantov 4. mája 1886 zahynulo šesť ľudí.
Po masových demonštráciách niekto hodil medzi demonštrantov bombu. Zahynulo osem policajtov, bolo ranených nie menej ako 50 demonštrantov. Osem robotníkov bolo odsúdených a traja obesení. Hlavný svedok sa následne priznal, že odsúdených ohováral. Na návrh amerických robotníkov sa 1. mája 1890 uskutočnil štrajk.
Parížsky kongres II. internacionály v júli 1889 vyhlásil 1. Mája 1890 za Deň solidarity pracujúcich celého sveta. Hlavnou požiadavkou demonštrácií bol osemhodinový pracovný čas.
