Uzbekistan: symbol krajiny Hodža Nasreddin Efendi

BUCHARA – V strede uzbeckého mesta Buchara je pomník symbolu Uzbekistanu, Hodžu Nasreddina Efendiho.

V srdci historického centra Buchary, neďaleko známeho námestia Lyabi-Hauz, sa nachádza jedinečná pamiatka. Je to ako iskra svetla medzi neochvejnými majstrovskými dielami starovekej architektúry. Toto je pamätník legendárneho ľudového hrdinu Hodžu Nasreddina Efendiho.

O tomto východnom hrdinovi, dôvtipe, výtržníkovi a vtipkárovi, ktorý šikovne premieňal šikovné kombinácie a bojoval proti nerestiam ľudstva, už asi veľa ľudí čítalo legendy, anekdoty a bájky.

Výrečný vtipkár, virtuózny výrečný  rečník– tak by sa dal opísať Hodža Nasreddin  Efendi. Vo svojich anekdotách zosmiešňoval neresti chamtivých panovníkov, baníkov a mešťanov, pokrytectvo a zbabelosť, úplatkárstvo a spory. Vysmieval sa nerestiam ľudí a vyrovnával sa s najťažšími situáciami, vždy mal blízko k národu, pretože bol z ľudu, vždy jednoduchý a veselý chlap.

U Uzbekistane je tento prefíkaný starček s oslíkom považovaný za ľudového hrdinu.  Každý kto navštívi Bucharu sa chce pred jeho sochou odfotografovať.

Pre obyvateľov našej krajiny objavil túto farebnú postavu sovietsky spisovateľ Leonid Solovyov. Napísal 2 romány o dobrodružstvách Khoja Nasreddina: „Výtržník“ a „Začarovaný princ“. V druhom diele hrdina Khoja Nasreddin putuje Bucharou a dostáva sa na dvor bucharského emíra. Podľa románu bol v roku 1942 natočený film. A táto postava sa v Buchare zakorenila, že sa dokonca stala národným symbolom.

Aj dnes je pamätník vždy obkolesený ľuďmi a milujú ho najmä deti. V Buchare panuje presvedčenie, že ak posadíte dieťa na osla, jeho život bude naplnený radosťou a množstvom pozitívnych emócií.

Skutočne, ak prídete bližšie k Nasreddinovi Hodžovovi Effendimu a pozriete sa na jeho šikovný úsmev, môžete vidieť, že z neho vyžaruje pozitívna energia a teplo, ktoré sa dá nabiť na strávenie pekného dňa.

Nasreddin  turecky “Nasreddin Hodža” , azerbajdžansky “Molla Nəsrəddin”, perzsky ملا نصرالدین , arabsky نصرالدين s významom ” Víťazstvo viery” , niekedy zamieňaný; مه‌لای مه‌شهوور , albánsky “Nostradin Hoxha” alebo len ” Nostradini” , bosniansky “Nasrudin hodža” , uzbecky “Nasriddin Afandi” alebo len “Afandi”,  ujgursky  “Afanti”, kazašsky Қожанасыр  je legendárnou satirickou postavou súfijskej slovesnosti, populárny ľudový filozof , mudrc a vtipkár, hrdina mnohých ľudových rozprávok a anekdot . Lišiactvom alebo predstieranou hlúposťou sa bráni osudu a mocným, ktorých často zosmiešňuje.

Nasreddin žil v stredoveku okolo 13. storočia, v Turecku , v dištrikte Akşehir a neskôr v hlavnom meste   provincie  Konya, za vlády dynastie Seldžuk . Mnoho blízkovýchodných národov a národov Stredného východu ho považuje za národnú postavu, za figúru z vlastného folklóru .

Nasreddinove príbehy sú zasadené do dvoch časových období. Ide o obdobie z konca 13. storočia, z ktorého pochádza hrobka Nasreddina Hodžu v Akşehire, vyhlásená miestnymi za stred sveta, a o začiatok 15. storočia, kedy do Osmanskej ríše vpadli Tatári pod vedením dobyvateľa Tamerlána . Z tej doby príbehy o Nasreddinovi Hodžovi splývajú s ľudovými piesňami oslavujúcimi vtedajšieho vojvodcu Nasreddina Mahmuda, Tamerlánovho odporcu.

Ruský spisovateľ Leonid Vasiljevič Solovjov spísal knihu o dobrodružstvách tohto legendárneho hrdinu/ buriča  Dobrodružstva Hodžu Nasreddina.

Námestie Lyabi Hauz v Buchare.