Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vo veci takzvaného balíčka pomoci ministerstva financií

Ústavný súd 13. decembra 2022 nálezom č. k. PL. ÚS 13/2022 rozhodol, že ustanovenia čl. I, čl. II bodov 1, 2, 3 a § 52zzo v bode 9, čl. III bodov 1, 3, 6, 7 a 8, čl. IV, čl. V, čl. VI bodu 1, čl. VIII, čl. IX a čl. X zákona č. 232/2022 Z. z. o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov n i e s ú v s ú l a d e s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 55a ústavy a s čl. 1 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti (ďalej len „ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti“).

Vo zvyšnej časti návrhu navrhovateľky (prezidentky Slovenskej republiky) n e v y h o v e l. Navrhovateľka pred ústavným súdom argumentovala proti napadnutej právnej úprave v podstate v troch
rovinách, a to (1) nezákonnosťou a neústavnosťou skráteného legislatívneho konania, (2) nerešpektovaním požiadavky udržateľnosti hospodárenia v tomto skrátenom legislatívnom konaní a (3) diskrimináciou marginalizovaných skupín obyvateľov v dôsledku zamýšľaného krátenia prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa.

Ústavný súd v náleze odkázal na svoju judikatúru k požiadavkám na ústavnosť skráteného legislatívneho konania a s ohľadom na tieto východiská preskúmal napadnutú právnu úpravu. Ústavný súd zistil, že podmienky na skrátené legislatívne konanie neboli v tejto veci splnené. V konkrétnosti poukázal na komplexnosť napadnutej právnej úpravy, množstvo finančných prostriedkov, ktoré majú byť na plánované zmeny vynaložené, systémovú povahu zmien financovania rodín s deťmi, ktorá nepredstavuje jednorazovú a adresnú pomoc v reakcii na mimoriadnu udalosť či okolnosť, ako aj na úpravu účinnosti napadnutej právnej úpravy, ktorá bola medzičasom posunutá ešte viac do budúcnosti.

V nadväznosti na uvedené dospel k záveru, že v dôsledku nerešpektovania podmienok na skrátené legislatívne konanie došlo k porušeniu § 89 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Predmetnú nezákonnosť však s ohľadom na judikatúru ústavného súdu nemožno bez ďalšieho považovať aj za porušenie čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy.

Pokiaľ išlo o námietku porušenia aj čl. 31 ústavy, teda ochranu slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti, ústavný súd po preskúmaní legislatívneho procesu dospel k záveru, že diskusia poslancov národnej rady nebola obmedzená spôsobom, ktorý by predstavoval neprípustný zásah do označeného článku ústavy. Opozičný, resp. menšinoví poslanci mali možnosť zaujať stanovisko k napadnutej právnej úprave a svoje stanovisko prezentovať aj v rámci skráteného legislatívneho konania.

Navyše, v tejto veci nebolo preukázané ani to, že by diskusia poslancov bola skrátená či obmedzená spôsobom, ktorý by už na prvý pohľad vylučoval skutočné prerokovanie napadnutej právnej úpravy. V tomto bode ústavný súd poukázal aj na skutočnosť, že po vrátení napadnutej právnej úpravy národnej rade na opätovné prerokovanie sa priestor na diskusiu poslancov znova otvoril.

Vo vzťahu k namietanému nesúladu s čl. 55a ústavy a čl. 1 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti ústavný súd konštatoval, že v okolnostiach tejto veci bol prvýkrát vyzvaný na posúdenie súladu právnej úpravy s označenými ustanoveniami ústavy a ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti ako referenčnými ustanoveniami. V tomto smere ďalej poukázal na skutočnosť, že hodnota chránená ústavou v čl. 55a ústavy má svoj hmotnoprávny i procesný rozmer.

Ústavný súd zdôraznil, že v zásade nie je povolaný na to, aby sám vyhodnocoval odborné otázky dlhodobej udržateľnosti hospodárenia. Ďalej upriamil pozornosť na skutočnosť, že s odkazom na čl. 55a ústavy je každý orgán verejnej moci povinný v rozumnej miere zohľadniť relevantné informácie o aktuálnom stave a možnom negatívnom vplyve toho-ktorého opatrenia na dlhodobú udržateľnosť hospodárenia.

Taktiež zdôraznil požiadavku transparentnosti a efektívnosti. K procesnému rozmeru čl. 55a ústavy konštatoval, že ak už má byť prijaté rozhodnutie volených zástupcov o opatrení so zásadným vplyvom na stav verejných financií, ktoré pri hodnotení ekonomickými meradlami napĺňa uvedené požiadavky len v nízkej miere alebo vôbec, potom tým minimom, ktoré je prizmou čl. 55a ústavy nutné požadovať, je vytvorenie priestoru na poctivú a vyčerpávajúcu diskusiu, ktorá prijatiu rozhodnutia predchádza, primerane zohľadňujúcu stanoviská dotknutých subjektov alebo ich záujmových reprezentantov.

Z podkladov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť predložených ústavnému súdu vyplývajú zásadné otázky dopadu napadnutej právnej úpravy na dlhodobú udržateľnosť hospodárenia Slovenskej republiky, ako aj efektívnosť využitia verejných prostriedkov. Zistenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vzhľadom na urýchlenie legislatívneho konania jeho skrátením nemohli byť predmetom relevantnej diskusie v národnej rade.

Na účel vykonania takejto diskusie bolo podľa ústavného súdu s odkazom na čl. 55a ústavy a čl. 1 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti potrebné zohľadniť analýzy a závery Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ako aj námietky a pripomienky dotknutých samospráv.

Ústavný súd zdôraznil, že jeho úlohou nie je presadzovanie akademických ideálov a nárokov na legislatívny proces. Politický život so sebou prináša aj potrebu politických vyjednávaní, koaličných kompromisov a vzájomných ústupkov. Rokovanie a diskusia o dôležitých otázkach verejného záujmu, medzi ktorého negatívny zásah do dlhodobej udržateľnosti bezpochyby patrí, si však vyžaduje oboznámenie sa aktérov s relevantnými informáciami, ktoré by mohli mať vplyv nielen na rozsah samotnej diskusie, ale v konečnom dôsledku aj na samotný výsledok legislatívneho procesu.

Reprezentatívny, resp. slobodný mandát poslanca podľa čl. 73 ods. 2 ústavy priznáva poslancovi nezávislosť, a to od príkazov fyzických či právnických osôb, orgánov verejnej moci a taktiež od politických strán a hnutí. Ak má mať poslanec možnosť rozhodnúť sa podľa svojho svedomia a presvedčenia, je potrebné, aby si aspoň v minimálnej miere mohol vytvoriť vlastný názor na dôležitú otázku, o akú v tomto prípade s odkazom na ústavou chránenú hodnotu dlhodobej udržateľnosti jednoznačne išlo. V opačnom prípade by totiž hrozilo, že by sa poslanec mohol stať iba pasívnym aktérom celého procesu, čo by vyvolávalo napätie s povahou jeho slobodného mandátu.

Zmena systému podpory rodín s deťmi s nezanedbateľným dopadom na štátny rozpočet a na dlhodobú udržateľnosť hospodárenia spojená s nejasnosťami o jej prefinancovaní v čase mimoriadnych hospodárskych okolností a nejasných vyhliadok do budúcnosti, nekoncepčne zaťažujúca samosprávy spôsobom vyvolávajúcim riziko možnosti plnenia jej úloh, je možná iba po oboznámení poslancov s relevantnými zisteniami Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a iných dotknutých subjektov (samospráv). Ak ústavou chránená hodnota dlhodobej udržateľnosti hospodárenia v legislatívnom procese v tejto veci nevstúpila do hry, nemožno takýto proces považovať sa súladný s čl. 55a ústavy a ani čl. 1 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Zohľadňujúc už uvedené, ústavný súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku nálezu. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd dospel k záveru o neústavnosti legislatívneho procesu, v zmysle § 91 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa napadnutý zákon uvedie do súladu s ústavou z povahy veci jedine jeho opätovným prerokovaním v národnej rade, a to pri zohľadnení nedostatkov identifikovaných v odôvodnení tohto nálezu, čiže pri rešpektovaní vo výroku uvedených ustanovení ústavy a ústavného
zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Podľa § 67 zákona o ústavnom súde pripájajú k tomuto rozhodnutiu odlišné stanovisko sudcovia Peter Straka a Robert Šorl, ktoré sa týkajú výroku a odôvodnenia rozhodnutia.