Úloha regulácie trhu pri udržiavaní kapitalizmu
Brigita Schmögnerová je slovenská ekonómka s medzinárodným renomé. V stredu 8. októbra 2025 na pôde Ekonomického ústavu predstaví monografiu. Finančné noviny jej položili niekoľko otázok.
Čo Vám pre praktický život dalo pôsobenie na Vysokej škole ekonomickej a Ekonomickom ústave SAV.
Obmedzím sa na EÚ SAV. Napriek dobe, atmosféra v EÚ SAV bola priaznivá diskusii a novým myšlienkam. Odrazilo sa to napríklad aj v príprave takzvaného hospodárskeho mechanizmu, ktorý reagovala na rastúce zaostávanie socialistického hospodárstva alebo pri príprave ekonomickej časti prognostickej štúdie o Slovensku. Atmosféra v EÚ po r. 1989 umožnila zaoberať sa kľúčovou otázkou ako transformovať slovenské hospodárstvo. Viedla som autorský kolektív, ktorý pripravil štúdiu Adaptácia podnikov v SR na podmienky trhového hospodárstva a úloha hospodárskej politiky štátu, EÚ SAV, október 1991, ktorá bola alternatívnou k mainstreamovej predstave propagovanej Klausovou reformou.
Ako hodnotíte pôsobenie vo vláde Jozefa Morvačíka?
Bola to prvá vláda širokej koalície, ktorá sa vyvarovala zbytočných konfliktov a negatívnej medializácie. Bola to “nudná vláda.” jej najväčšou chybou bolo, že nepokračovala po voľbách v septembri 1994. O jej pôsobení vznikla publikácia: Jozef Moravčík a kolektív: Prvá vláda širokej koalície, nádej pre Slovensko. 2020.
Aký bol hlavný prínos reformy bankového sektora, prípadne verejných financií?
Reforma bankového sektora zabezpečila dostupnosť úverov pre podnikateľskú sféru a pre financovanie štátu za primeranú cenu. Najvyššia úroková sadzba pre štát (na štátne cenné papiere) z kritických 27% na začiatku 1. Dzurindovej vlády klesla v čase, keď som odchádzala z vlády, na niečo viac ako 5%. Bankový sektor prežil finančnú krízu 2007/2008 bez otrasov a pokračuje vo financovaní súkromného sektora i štátu.
Po Mečiarovej vláde sme zdedili takzvaný dvojitý deficit (verejných financií a bežného účtu platobnej bilancie). Druhou úlohou bolo znížiť deficit verejných financií – potrebovali sme realizovať predaj štátnych dlhopisov a získať i zahraničných investorov., ktorí by do nich investovali za primeraný úrok. Dôvera v štát v zahraničí bola nízka a úsilie stabilizovať/znížiť dvojitý deficit bolo preto nevyhnutné.
Ako sa prejavili praktické skúsenosti v pôsobení v SR a v medzinárodných inštitúciách pri výbere témy vašej monografie?
Nemyslím, že v konkrétnej podobe. No Európska hospodárska komisia OSN má v agende regulačnú činnosť (prípravu rôznych konvencií napr. Aarhuská konvencia o environmentálnych právach a pod.). Pri príprave každého regulačného opatrenia dochádza k stretu rôznych záujmov a snahou musí byť hľadanie takého konsenzu, ktorý umožní dosahovať “verejné blaho”. Základom mojej knižky je politicko-ekonomická teda záujmová analýza regulácie.
Prečo Carl Polányi?
Karl Polanyi ovplyvnil myslenie celej generácie svojou analýzou utópie voľného trhu (free market) a dokazoval na historickom materiáli, že trh je zakotvený v spoločnosti, t.j. nežije v akomsi vákuu. Naopak: aby mohol trh riadne fungovať, vyžaduje si reguláciu. To je i základ mojej knižky: Regulating Capitalism.
