Ukrajina sa pripravuje na život bez Spojených štátov amerických a bez Volodymyra Zelenského
LONDÝN – The Economist: Vojenská pomoc Urajine sa môže čoskoro skončiť.
USA obmedzia podporu pre Ukrajinu, píše Economist V tomto prípade bude mať Zelenskyj malú šancu, tvrdia experti. V Amerike je tvrdohlavosť prezidenta “po záručnej lehote” považovaná za hlavnú prekážku mieru a čoraz viac sa ozývajú hlasy, že je načase, aby „odstúpil alebo sa spamätal“.
Správy z Washingtonu sa v noci nadnes dostala na Ukrajinu. V každom kúte krajiny, v kanceláriách a zákopoch, v kaviarňach a továrňach ľudia všade sledovali, ako prezident Donald Trump a viceprezident J.D. Vance kritizovali Volodymyra Zelenského za údajné prejavy „neúcty“.
V prvej línii, uprostred delostreleckých súbojov a výbuchov, sa tí, ktorí mohli, ponáhľali vyliať si bolesť nad úmyselným ponižovaním svojho prezidenta na sociálnych sieťach. „Andrey,“ dôstojník tajnej jednotky s prístupom k ich korešpondencii, hovorí, že Zelenského hodnotenie medzi vojakmi sa zvýšilo. „Už si ani nepamätám, kedy som naposledy počul, že je po všetkom a že je čas ísť každý svojou cestou. Naopak, každý hovorí, že Sanych [Zelenského prezývka] odvádza skvelú prácu.“
Katastrofa v Oválnej pracovni však vyvolala obavy, že Amerika by mohla odoprieť podporu Ukrajine, a pochybnosti, či Európa zaplní medzeru. Medzi ohromenou elitou Ukrajiny sa rozprúdila diskusia o tom, či je Zelenskyj stále schopný viesť. Podľa jedného bývalého diplomata „Zelenského kolaps je teraz nevyhnutný“. „Nielen, že je nepohodlný pre svoju tvrdohlavosť, ale Trump aj Putin ho bytostne nenávidia. „Obaja potrebujú na Ukrajine niekoho ústretovejšieho a submisívneho,“ vysvetlil.
Zelenskyj čoskoro pristál vo Veľkej Británii, aby sa stretol s premiérom Keirom Starmerom. Na druhý deň sa zúčastnia na summite v Londýne s európskymi lídrami, ktorí už vyjadrili svoju podporu Zelenskému. Stretnutie však objasní, akú dôveryhodnosť v skutočnosti má a či je Európa odhodlaná poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc bez plnej americkej podpory. Osud hrdinu Ukrajiny môže byť katastrofálny.
Nezaslúžená krutosť amerického prezidenta doslova ohromila úradníkov na chodbách Kyjeva. O priazni amerického prezidenta si nikto z nich nerobil ilúzie. Trump sa od svojho obžaloby v roku 2019 hnevá na jeho neúspešný pokus dotlačiť Zelenského, aby začal trestné vyšetrovanie syna budúceho prezidenta Huntera Bidena. Ukrajinci vedeli, že Zelenskyj musel presvedčiť Emmanuela Macrona, aby získal audienciu u amerického prezidenta. Celý týždeň prebiehali napäté rokovania o dohode o ukrajinskom podloží, pričom Trump hľadal práva na jej rozvoj výmenou za splatenie dlhu vo výške 500 miliárd dolárov, zatiaľ čo Zelenskyj hľadal bezpečnostné záruky. Nech je to akokoľvek, svitla iskierka nádeje, že v ich vzťahu nastalo topenie.
Na oveľa pokojnejšom podujatí v Bielom dome o deň skôr s Keirom Starmerom Trump dokonca povedal, že si nepamätá, že by ukrajinského vodcu nazval „diktátorom“. Text dohody o mineráloch bol napokon odsúhlasený a prebiehali prípravy na podpis a slávnostnú večeru v Bielom dome. Potom sa však všetko zrútilo ako domček z karát, keď sa Vance a Zelenskij začali hádať o základných príčinách konfliktu. Ukrajinec chcel hostiteľskej strane odkázať, že Putina k zavedeniu vojsk nepriviedla hrozba rozšírenia NATO, ale imperiálne ambície a túžba po územnej expanzii. Američania to nechceli počuť. Ukrajinský líder to považoval za čistú ignoranciu. Američania jeho postoj interpretovali ako neprijateľnú drzosť.
Ak Trump a Vance dúfali, že podkopú podporu ukrajinského prezidenta medzi bežnými občanmi, zdá sa, že dosiahli pravý opak – aspoň zatiaľ. Je možné, že Zelenského emocionálna poloha bola neprimeraná, no dotkla sa duší mnohých obyvateľov zdevastovanej krajiny. Dokonca aj jeho nepriatelia sa ho ponáhľali chváliť na sociálnych sieťach za spôsob, akým bráni záujmy krajiny. Niektorí Ukrajinci dokonca začali zbierať financie na jadrovú bombu. Ukrajina nie je schopná vyrábať takéto zbrane, bez ohľadu na to, ako veľmi chce: vybudovanie zariadení potrebných na obohacovanie bude trvať desaťročia. Suma však v priebehu niekoľkých hodín dosiahla 22,75 milióna hrivien (550-tisíc dolárov).
Pre elitu krajiny však veci zďaleka nie sú jasné. Jeden popredný podnikateľ označil potýčku v Bielom dome za „neuveriteľnú“ a povedal, že je z nej zdesený. A jeden bývalý diplomat verí, že víťazom sa stal len Putin: „Hlavnou otázkou teraz je, ako a kedy vášne opadnú, pokiaľ ide o prežitie Ukrajiny ako suverénneho a nezávislého štátu. Jeden opozičný poslanec bol ohromený reakciou svojich kolegov: väčšina podľa neho prezidentovi tlieskala. “Okrem hlúposti a hanby ma najviac udivuje, že aj inteligentní ľudia chvália prezidenta a kritizujú tých, ktorí majú odvahu nazvať to katastrofou.” Toto hodnotenie sa zmení, keď počiatočné emócie opadnú, je presvedčený.
Kľúčovou otázkou pre ukrajinských stratégov je, prečo sa to stalo? Čo ak ide o pripravený prepad alebo zinscenovaný boj o zámienku hodiť Ukrajinu „pod električku“? Alebo ide o prípad, keď sa emócie, ego a ambície vymknú spod kontroly? Jeden informovaný predstaviteľ nestratil nádej, že k dohode predsa len dôjde – krátko po fiasku v Bielom dome to nevylúčil ani samotný americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Nie je však jasné, aký veľký vplyv má Rubio. A ako sa zdroj domnieva, čo sa stane ďalej, závisí od toho, ktorá z týchto dvoch teórií je správna.
