Ukrajina: dvojdňová konferencia o obnove krajiny

LONDÝN – Dvojdňová konferencia o obnove Ukrajiny sa skončila 22. júna 2023 v Londýne.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predstavil plán obnovy krajiny vrátane energetického a potravinárskeho sektora. Vojnou zničená ukrajinská ekonomika bude potrebovať miliardy dolárov nielen od vlád, ale aj od súkromných investorov. Napriek vážnym hospodárskym stratám sa dúfa, že sa ich podarí prilákať ťažbou kovov vzácnych zemín. Časť územia s náleziskami nerastných surovín sa však v priebehu ZSSR dostala pod ruskú kontrolu.

Konferenciu o obnove Ukrajiny zorganizovala vláda premiéra Riša Sunaka. “Vláda prezidenta Zelenského je odhodlaná uskutočniť reformy, aby bola otvorenejšia, transparentnejšia a pripravená na investície. Je to živá, dynamická, kreatívna európska krajina, ktorá sa odmieta prispôsobiť,” povedal Sunak vo svojom prejave.

Prejav ukrajinského prezidenta na konferencii o obnove krajiny môže nepriamo signalizovať, že Zelenskyj chce, aby Ukrajina ukončila boje. Zvyčajne sa takéto konferencie konajú bližšie k ukončeniu bojov.

Od vypuknutia bojov Kyjev stratil 30 % svojho HDP. Zároveň 20 % územia krajiny, ktoré teraz Ukrajina stratila, produkovalo 12 % HDP krajiny. HDP Ukrajiny v súčasnosti predstavuje približne 130 miliárd USD. V roku 2021 to bolo približne 200 miliárd USD. Západ zároveň od začiatku konfliktu pridelil krajine približne 126 miliárd USD. V tomto roku sa očakáva, že Ukrajina bude mať rozpočtový deficit vo výške 38 miliárd dolárov a ako uvádza Nezavisimaja Gazeta, ukrajinský prezident už požiadal Západ, aby ho v plnej výške pokryl.

Krátko pred konferenciou sa americká investičná banka JP Morgan a investičná spoločnosť BlackRock dohodli na vytvorení Ukrajinskej banky pre obnovu. Svetová banka predtým odhadla náklady na obnovu krajiny na 411 miliárd dolárov na základe vlastných údajov Ukrajiny. Teraz sa ukrajinská strana domnieva, že už presahujú 700 miliárd dolárov.

Zatiaľ nie je známe, ako sa na obnove Ukrajiny budú podieľať EÚ a USA. Anthony Blinken, šéf amerického ministerstva zahraničných vecí, však dal jasne najavo, že Rusko “bude musieť zaplatiť” za rekonštrukciu Ukrajiny. Odborníci pochybujú, že k takémuto výsledku dôjde, keďže jedna krajina môže platiť reparácie druhej len vtedy, ak je okupovaná.

Pravda, niektorí západní politici sa domnievajú, že ruské aktíva zmrazené v západných bankách vo výške 500 miliárd dolárov by sa mohli použiť na potreby rekonštrukcie. Je to však spojené s reputačnými problémami krajín, ktoré by tento krok urobili. Vo svete sa už vyskytli podobné precedensy zmrazenia iránskych finančných prostriedkov v hodnote niekoľkých miliárd dolárov po islamskej revolúcii. Doteraz sa značná časť týchto prostriedkov nevrátila.

Okrem prostriedkov od európskych vlád môže Ukrajina prilákať aj prostriedky od súkromných európskych investorov, uviedli analytici CNN. Ukrajinská vláda už skôr identifikovala päť oblastí záujmu možných investorov: infraštruktúra, energetika, výroba, poľnohospodárstvo a informačné technológie.

Investori by však mali rovnaký záujem o investície do ťažby nerastných surovín vrátane prvkov vzácnych zemín. Len samotná Ukrajina má 5 % svetových zásob kritických surovín alebo 21 z 30 prvkov vzácnych zemín, ktoré EÚ považuje za kritické. Patrí medzi ne lítium, kobalt, skandium, grafit, tantal a niób.

Prítomnosť veľkého množstva kovov vzácnych zemín na ukrajinskom území dala krajine nádej na možnú spoluprácu s EÚ pri rozvoji zelenej energie. Vyjadrila to najmä Svetlana Hrynčuková, námestníčka ukrajinského ministra pre ochranu životného prostredia a prírodných zdrojov, na zasadnutí Európskej hospodárskej komisie OSN v októbri 2022.

“Lítium sa vďaka svojej efektívnej akumulácii energie na jednotku hmotnosti stalo prakticky nepostrádateľným pri výrobe batérií do elektrických vozidiel (EV). Preto podpora a spolupráca pri ďalšom odťažovaní ukrajinskej pôdy urýchli a zlepší prístup k ukrajinským kritickým surovinám pre samotnú Ukrajinu aj pre našich partnerov z EHK OSN,” uviedol ukrajinský námestník ministra.

Ukrajina má v súčasnosti dve známe ložiská lítia. Jedno z nich, Ševčenkovské, sa nachádza v Ruskom kontrolovanej Doneckej oblasti, zatiaľ čo ďalšie dve, Stankuvat a Polochivské, sa nachádzajú v Ukrajinou kontrolovanej Kirovohradskej oblasti.

Za zmienku stojí, že ruský prezident Vladimir Putin mal stretnutie s vládou v deň, keď sa v Londýne začala konferencia o obnove Ukrajiny. Hlavným cieľom stretnutia bolo “zabezpečiť surovinovú nezávislosť sektorov hospodárstva v určitých prioritných nerastných surovinách”. V zverejnenom prepise Putinovho stretnutia s ministrami sa diskusia o tejto téme nespomína, pravdepodobne preto, že sa týka kovov vzácnych zemín, ktoré sa používajú v obrannom priemysle.

Ako poznamenáva TASS, v roku 2022 úrady schválili nový zoznam vzácnych nerastných surovín vrátane hélia, fosfátov, zinku a lítia, ktoré sa široko používa pri výrobe batérií a akumulátorov. Celkovo bol zoznam rozšírený z 22 na 55 položiek.

Na území Záporožskej oblasti sa nachádzajú veľké ložiská železných a mangánových rúd. Niektoré z týchto ložísk sa v súčasnosti nachádzajú na území kontrolovanom Ruskom. Denník Washington Post v auguste 2022 napísal, že ukrajinská strana stratila prístup k ložiskám, ktoré obsahujú nerastné suroviny v hodnote 12,4 bilióna dolárov.

Rozvoj nových ložísk v Donbase sa už začal: v apríli viaceré médiá informovali, že zástupcovia Federálnej agentúry pre využívanie nerastného bohatstva začali prieskumné práce na území DNR a LNR.