Uhlie je späť, pretože svet potrebuje energiu
ZURICH / NEW YORK – Zníženie dodávok po začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine prinútilo krajiny opätovne využívať najšpinavšie fosílne palivá napriek prísľubom bojovať proti klimatickým zmenám.
Mnohé z najväčších svetových ekonomík, od USA cez Európu až po Čínu, zintenzívňujú krátkodobé nákupy uhlia, aby zabezpečili dostatočné dodávky elektriny, a to aj napriek prísľubom mnohých krajín znížiť spotrebu uhlia v boji proti klimatickým zmenám.
Globálna konkurencia v oblasti uhlia, ktorého je už niekoľko rokov tiež nedostatok v dôsledku klesajúcich investícií do nových baní a zdrojov, viedla v tomto roku k rekordným základným cenám. Spotové ceny uhlia v austrálskom prístave Newcastle, ktorý je kľúčovým dodávateľom pre Áziu, minulý mesiac po prvýkrát prekročili 400 dolárov za tonu.
Európa tiež zvyšuje nákupy uhlia na pohon domácností a tovární po tom, čo Rusko prerušilo dodávky plynu na kontinent. Medzi krajinami, ktoré v súčasnosti dovážajú viac uhlia, je Nemecko, ktoré prisľúbilo, že do roku 2030 postupne ukončí uhlie ako zdroj energie. Minister hospodárstva Robert Habek označil rastúcu závislosť od uhlia za nepríjemnú, no nevyhnutnú.
Časti USA zintenzívňujú využívanie uhoľnej energie, keďže vysoký dopyt po elektrine uprostred extrémnych teplôt hrozí odstavením regionálnych energetických sietí toto leto.
Čína, najväčší spotrebiteľ uhlia na svete, zvyšuje produkciu paliva a jeho využitie na výrobu energie po minuloročnom nedostatku, ktorý spôsobil výpadky elektriny v celej krajine, hovoria energetici.
India je tiež silne závislá od uhlia, keďže dopyt po energii rastie. Rahul Tongiya, vedúci pracovník Centra pre sociálny a ekonomický pokrok v Naí Dillí, uviedol, že výroba elektriny v krajine z uhlia dosiahla v apríli rekordnú úroveň.
Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry minulý mesiac domáca produkcia uhlia v Číne a Indii pomohla v roku 2021 zvýšiť globálne investície o 10 %. IEA predpovedá tento rok ďalší rast o 10 %, keďže Čína a India sa snažia vyhnúť deficitom.
To hrá do karát ťažobným spoločnostiam, ako je anglo-švajčiarsky gigant Glencore. Glencore, jeden z posledných veľkých ťažiarov, ktorí ešte stále ťažia uhlie, minulý mesiac povedal, že v prvej polovici roka teraz očakáva zisk z obchodovania vo výške 3,2 miliardy dolárov v porovnaní s 3,7 miliardami dolárov za celý rok 2021.
Pokusy západných krajín opustiť ruské zdroje energie však povedú v dohľadnej dobe k nedostatku svetových dodávok. V apríli sa Európska únia dohodla na zákaze dovozu ruského uhlia. Pred konfliktom bolo Rusko podľa Rystad Energy najväčším európskym dodávateľom energetického uhlia, pričom zákaz sa týkal asi 70 % dodávok potrebných pre európske elektrárne.
Taliansko, Francúzsko, Veľká Británia, Holandsko a Rakúsko po Nemecku oznámili zámer reštartovať uhoľné elektrárne, zvýšiť ich kapacitu alebo predĺžiť ich prevádzku na dlhšie, ako sa plánovalo. Mnohé krajiny sa snažia vytvárať zásoby zemného plynu v očakávaní zimy, kedy sa využíva na vykurovanie.
Krajiny pretvárajú dodávateľské reťazce, aby získali viac uhlia od iných veľkých dodávateľov, ako je Austrália a USA, ale podľa Gerbena Himingu, seniorného ekonóma pre energetiku holandskej banky ING Groep, si to vyžaduje čas a peniaze.
