Turkménsko: festival Magtymguly zakladateľa turkménskej písomnosti a literárneho jazyka
AŠCHABAD – V hlavnom meste Turkménska sa začal festival tvorivého dedičstva Magtymguly, ktorý sa zhoduje s oslavou 300. výročia veľkého básnika a mysliteľa Východu.
Podujatie sa organizuje s podporou odboru kultúry mesta Ašchabad.
Na programe koncertu sú piesne na básne zakladateľa turkménskej literatúry Magtymguly Fragiho. Medzi účinkujúcimi sú ľudoví a vážení umelci Turkménska ako Shemshat Hojayeva, Palvan Hamydov, Merdan Bayramov, Garyagdy Sariyev a mnohí ďalší.
V najbližších dňoch sa regionálne pódiá festivalu budú konať v Ahal na Balkáne, Dashoguz, Lebap a Mary velayats, uvádza zdroj.
Finálové kolo festivalu sa bude konať v júni v Ašchabade. Stretnú sa tu najlepší hudobníci a interpreti ľudových piesní.
Na nedávnom zasadnutí Stálej rady Medzinárodnej organizácie pre turkickú kultúru (TURKSOY), ktorá sa konala v meste Bursa v Tureckej republike, jej účastníci z iniciatívy turkménskej strany jednomyseľne podporili návrh vyhlásiť rok 2024 „ Rok veľkého básnika a mysliteľa turkického sveta – pyragy Magtymguly“ na pamiatku 300. výročia narodenia Pyragy Magtymguly a starobylého turkménskeho mesta Anev – hlavného mesta kultúry tureckého sveta na rok 2024.
Poštová zámka ZSSR s nominálnou hodnotou 5 kopejok. Známka bola vydaná k 250. výročiu narodenia Magtymguly, klasika Turkménskej literatúry.
Magtymguly Pyragy (perzsky : مخدومقلی فراغی Makhdumqoli Farāghi ; turkménsky : Magtymguly Pyragy ; 1724 – 1782) , narodený ako Magtymguly , bol Turkmén. duchovný vodca, filozofický básnik, súfi a cestovateľ, ktorý je považovaný za najznámejšiu postavu turkménskej literárnej histórie.
Klasik
Magtymguly je najväčším predstaviteľom turkménskej literatúry , ktorý sa zaslúžil o vytvorenie turkménskej písomnosti a spisovného jazyka Jeho literárna forma sa stala silným symbolom historického a začínajúceho národného povedomia turkménskeho ľudu. Je súčasťou jedinečného obdobia v kultúrnych dejinách Strednej Ázie , so svojím výnimočným talentom premietajúcim svoju osobnú poetickú syntézu na ďalšiu generáciu básnikov tohto regiónu.
V širšom kontexte sa Magtymguly často umiestňuje vedľa hlavných postáv turkického literárneho sveta, ako sú Hoja Ahmad Yasawi , Yunus Emre , Ali-Shir Nava’i a Fizuli .
Magtymguly sa narodil v Haji Qushan , dedine neďaleko mesta Gonbad-e Qabus v súčasnej provincii Golestan v Iráne, ktorej severné stepi sú známe ako Turkménska Sahra (Turkmenské stepi). V prvej polovici 18. storočia bola súčasťou rozsiahlej Safavidskej ríše .
Meno Magtymguly znamená „otrokyňa Magtymu“, kde Magtym je jednou z posvätných línií medzi turkménskym ľudom. Básnik však spolu so svojím menom používal vo svojich básňach aj výrazné nom de plume alebo makhlas , ktorým bolo „Feraghi“. Pochádza z arabčiny a znamená „ten oddelený od“ šťastia alebo spojenia so svojou milovanou.
Magtymgulyho otec bol Döwletmämmet Azady , sám vzdelaný básnik. Jeho otec bol tiež miestnym učiteľom a mullom a jeho ľudia si ho veľmi vážili.
Rieka Atrek či Etrek, Golestan , región, kde sa Magtymguly narodil a prežil väčšinu svojho života
Magtymguly získal rané vzdelanie v turkménskom, perzskom a arabskom jazyku od svojho otca. Vyučil sa aj remeslám predkov ako výroba plsti a podľa niektorých zdrojov šperkárstvo.
Magtymguly pokračoval v štúdiu na rôznych madrasách, čo sú náboženské školy vyššieho vzdelávania, vrátane medresy Idris Baba v dedine Gyzyl Aýak , medresy Gögeldaş v Buchare a medresy Şirgazy v Chive .
Magtymguly vo svojej poézii poskytol základné informácie o sebe, svojej rodine a deťoch. Vo svojej básni „ Äleme belgilidir “ (známy vo svete) Magtymguly hovorí: „Povedzte tým, ktorí sa na mňa pýtajú, že som Gerkez, pochádzam z Etreku a volám sa Magtymguly“, pričom identifikuje svoju vlasť ako brehy Etreku. River a vyjadrujúci svoju identitu prostredníctvom svojho kmeňa.
Magtymguly počas svojho života veľa cestoval, najmä aby si rozšíril svoje vzdelanie, pričom medzi krajiny, o ktorých sa vie, že ich navštívil, patrili územia dnešného Azerbajdžanu , Indie , Iránu a Uzbekistanu .
O Magtymgulyho rodinnom živote sa toho veľa nevie. Nemohol sa oženiť so ženou, ktorú miloval z vlastnej dediny, Meňli , ktorej venoval veľkú časť svojich ľúbostných básní.
Nasleduje úryvok z Magtymgulyovej básne Aýryldym (Oddelená) venovanej Meňlimu v origináli turkménsky a v slovenskom preklade:
Syya saçly sünbülimden,
Hoş owazly bilbilimden,
Şirin güftardan aýryldym.
Od mojej čiernovlasej krásky,
Od môjho milého slávika,
som odlúčený od svojej milej lásky.
Básne
Považuje sa za iniciačný rituál, ktorý sa často vyskytuje v súfizme, verí sa, že Magtymguly získal svoj poetický talent od proroka Mohameda v jednom zo svojich snov.
Zdá sa však, že niekoľko Magtymgulyho ghazalov, keď ich vytrhneme z kontextu, robí protináboženské vyhlásenia. Napriek tomu by sa Magtymguly nemal porovnávať s uzbeckým básnikom Mashrabom, ktorý bol antinomický heterodoxný súfi a v roku 1712 bol obesený, ani by sa nemal porovnávať s irackým turkménskym básnikom Nesimim , ktorý zaujal sebazbožšťovací postoj. Zdá sa, že antinomická heterodoxia nie je hlavným trendom v Magtymgulyho poézii. Jeho konvenčným stánkom je v skutočnosti súfijská stanica khajrat (zmätok). [23]
Nasleduje úryvok z Magtymgulyovej básne „Ýar senden“, ktorá je ukážkovým dielom obsahujúcim všetky známe súfijské prvky:
Magtymguly, aşyklaryň mestinde,
Hyra gözi hayran olar dostunda,
Ýedi ýerde, dokuz pelek üstünde
Ýa, reb, habar bilerinmi, yar, senden!
Makhtumquli je opitý láskou k tebe
Jeho oslnené oko hľadí v úžase na svojho priateľa
V deviatich sférach nad siedmimi zemami,
Ó, Pane, budem ťa počuť
Jedna z troch madras, čo je náboženská škola vyššieho vzdelávania, kde Magtymguly študoval – Kukeldaš Madrasa, Buchara, dnešný Uzbekistan.
Nasledujúci verš je výzvou k nasledovaniu „sunny“, kde Magtymguly používa aj laqab Aşyka Pyraka, teda zamilovaný Feraghi. Poznámka: Prvé štyri riadky sú pôvodným, turkménsky) jazykom básne napísanej pomocou arabskej abecedy ako v jednom z najstarších rukopisov, zatiaľ čo ďalšie sú v modernej turkménskej abecede; slovenský preklad je uvedený nižšie.
-
1
- عاشق فراق دير عرضين
- روزه نماز ديان فرضين
- Aşyk Pyrak diýer arzyn,
- Roza, namaz diýen parzyn,
- Zamilovaný Feraghi vyjadrí svoju vôľu,
- Našou svätou povinnosťou je modliť sa a postiť,
-
2
- بوينومزدا اوش بو قرضين
- جان چقمان بريب كچلی
- Boynumyzda usbu karzyn,
- Jan çykman berip geçeli!
- Tento dlh máme na svojich pleciach,
- Vráťme to pred odchodom!
V básni nižšie s názvom „Bady-sabany görsem“ (Chcel by som cítiť vietor úsvitu) sú všetci traja ľudia, ktorých si Magtymguly želá vidieť (poznať), považovaní za prominentné postavy súfizmu, pričom Bahauddin je zakladateľom jednej z nich. z najväčších súfijských sunnitských rádov Naqshbandi .
Dehistanyň baýrynda,
Bady-sabany görsem.
Bahawetdin Mirkulal,
Zeňňi Babany görsem
Chcel by som cítiť vietor úsvitu,
Na kopcoch Dehestanu , chcel
by som vidieť Zengi Babu,
Bahauddina , Mirkulala.
Magtymguly žil v čase, keď turkménske kmene boli vysídlené zo svojej domoviny a vydrancované v dôsledku neustálych stretov s Iránom a Chivou . Hlboko sa nad tým pohoršoval a svoje pocity pokánia vyjadril vo svojich básňach. Magtymguly vo svojich básňach skutočne vyjadruje silný sociálny protest, ale jeho politické myslenie smeruje väčšinou k zjednoteniu turkménskych kmeňov a vytvoreniu nezávislého politického zboru pre Turkménov.
