The Economist: ako zvýšiť IQ ľudí na planéte
LONDÝN – Existujú jednoduché a zrejmé spôsoby, ako urobiť ďalšiu generáciu inteligentnejšou, píše The Economist.
Je to dobrá výživa a aktívna duševná aktivita. V celosvetovom meradle to však v tomto smere nie je také dobré.
Moderní ľudia sú oveľa múdrejší ako predchádzajúce generácie. Nedávna štúdia v 72 krajinách zistila, že medzi rokmi 1948 a 2020 sa priemerná úroveň IQ zvýšila o 2,2 bodu za desaťročie. Táto ohromujúca zmena bola nazvaná „Flynnov efekt“ podľa vedca Jamesa Flynna, ktorý si to ako prvý všimol. Spočiatku ho objav dokonca mátal, pretože evolúcia mozgu trvala milióny rokov, ako teda mohlo dôjsť k takémuto skoku len za pár desaťročí?
Veľká časť odpovedí je, že ľudia jedia lepšie a myslia aktívnejšie. Tak ako svaly potrebujú výživu a cvičenie, aby boli silné, mozog potrebuje na rozvoj aj správne živiny a aktivitu. Deti dnes oveľa menej trpia podvýživou ako v predchádzajúcich desaťročiach a častejšie chodia do školy. Arogancia v tomto smere je však zjavne nevhodná.
Pozrime sa na dva spôsoby, akými sú mladé mysle bezohľadne plytvané. V bohatých krajinách Flynnov efekt do značnej miery prebehol. Prečo tam klesla úroveň vzdelania a čo sa s tým dá robiť? Ešte vážnejšie je, že mnohé deti v krajinách s nízkymi a strednými príjmami sú stále príliš slabo živené na to, aby dosiahli svoj kognitívny potenciál.
Celosvetovo je 22 % detí mladších ako päť rokov (približne 150 miliónov) podvyživených, čo má za následok spomalený rast. To znamená, že ich mozog s najväčšou pravdepodobnosťou tiež nedostáva dostatok živín. Polovici detí na svete je diagnostikovaný nedostatok mikroživín, ktorý bráni normálnemu vývoju mozgu. Zlá výživa a nedostatok stimulácie môžu viesť k poklesu IQ až o 15 bodov s hroznými následkami: jedna štúdia zistila, že vývojové oneskorenie viedlo k 25% poklesu výkonnosti. Škody, ktoré vznikli počas prvých tisíc dní po počatí („zlaté okno“), sú úplne nezvratné.
Svet produkuje dostatok jedla, no existuje niekoľko prekážok, ktoré bránia živinám dostať sa do mladých mozgov. Jednou z nich je vojna. Ľudia, ktorí sa ukrývajú pred šrapnelom a guľkami, nemôžu ísť pracovať na polia a niektoré vlády zámerne vyhladujú neposlušné regióny, aby sa podriadili. Ďalším problémom je choroba. Hladné deti ochorejú častejšie a energia, ktorú vynakladajú na boj s vírusmi, obchádza šedú hmotu.
Ďalšou prekážkou je chudoba. Celosvetové údaje agentúry pre humanitárnu pomoc UNICEF však naznačujú, že polovica detí kŕmených obmedzenou výživou (nie viac ako dve skupiny potravín) v skutočnosti vyrastá v chudobných rodinách, zatiaľ čo druhá polovica nie. Na vine sú aj iné faktory, ako napríklad nezdravé stravovacie návyky.
Mnohí rodičia, dokonca aj v krajinách so strednými príjmami, sa domnievajú, že dieťaťu stačí podávať monotónne sacharidové jedlá, pričom zanedbávajú bielkoviny a mikroelementy. Dôležitú úlohu zohráva aj sexizmus. V patriarchálnych spoločnostiach manželia často jedia ako prví a absorbujú všetky chutné bielkoviny a ich tehotné manželky končia s nedostatkom železa. V niektorých kultúrach majú budúce matky zakázané jesť niektoré vysokokalorické jedlá (vajcia v Etiópii, krevety v Indonézii). Podvyživené budúce matky častejšie rodia podvyživené deti.
Naliehavosť problému zhoršujú demografické faktory. Najvyššia pôrodnosť sa pozoruje v krajinách, kde je problém podvýživy obzvlášť akútny. Ak sa situácia nezlepší, budúca generácia bude čeliť ešte závažnejším kognitívnym problémom, než je tá súčasná. Tomuto katastrofálnemu výsledku sa dá ľahko vyhnúť. Svetová banka odhaduje, že „rozsiahly“ boj proti podvýžive by stál len 12 miliárd dolárov ročne. To je o niečo viac ako tretina toho, čo Amerika minie na farmárske dotácie.
Fungovať môže viacero taktík.
Najjednoduchšie je obohatenie základných produktov, ako je múka, o mikroelementy: železo, zinok a kyselinu listovú. Je to lacné a zásadne dôležité. Napríklad vďaka pridávaniu jódu do soli sa kretinizmus (ťažká forma mentálnej retardácie) stal minulosťou – od Číny po Švajčiarsko. Takmer tri štvrtiny krajín vyžadujú, aby výrobcovia obohacovali určité masovo vyrábané potraviny vitamínmi, ktoré z nejakého dôvodu nezahŕňajú ryžu, čo robí nedávny zákaz na Filipínach geneticky modifikovanej odrody tohto obilia obohateného vitamínom A čo najsmiešnejším .
Ďalším spôsobom je prideľovať malé sumy peňazí rodinám s nízkymi príjmami s dojčatami a tehotnými ženami. Je lepšie rozdávať hotovosť ako jedlo. Táto metóda je flexibilnejšia, pretože finančné prostriedky sa dajú minúť na jedlo aj lieky a lacnejšie, pretože sa dajú poslať aj na kartu. Proces monitorovania je v tomto zmysle jednoduchší aj vzhľadom na to, že nákladné autá s obilím pre chudobných sa často kradnú a nahrádzajú.
Niektoré programy podmieňujú platby inými faktormi, ktoré môžu deťom pomôcť, ako je očkovanie a vzdelávanie rodičov o správnej výžive a hygiene. Zmeniť návyky nie je jednoduché, ale rodičia majú motiváciu učiť sa, pretože väčšina z nich chce, aby ich deti vyrastali zdravo. Podpora správnej výživy by mala byť súčasťou každého zdravotného systému, s osobitným dôrazom na spomínaných kritických tisíc dní. Ideálne by bolo, keby sa ženy o mikroživinách a dôležitosti umývania rúk dozvedeli ešte pred tehotenstvom, alebo aspoň počas prvej návštevy v prenatálnej poradni. Otcovia sú ťažšie dostupní, no môžu sa presvedčiť, že zdieľanie jedla s manželkou prospieva deťom aj v štádiu vnútromaternicového vývoja.
Medzitým je potrebné vykonať množstvo ďalších štúdií. V Bangladéši vedci zistili, že väčšina žien žijúcich v miestnych slumoch mala črevný zápal, čo znamená, že mali nedostatok baktérií potrebných na správne vstrebávanie živín. V tomto ohľade sa uskutočňujú experimenty s cieľom nájsť lacné spôsoby, ako zvýšiť prospešnú mikroflóru. A v Afrike výskumníci vyvíjajú nový spôsob liečby anémie z nedostatku železa bez spôsobenia malárie (parazit miluje krv bohatú na železo).
Existuje verzia, že inteligencia stratí význam, keď ľudstvo pritiahne neurónové siete do procesu myslenia. Predpokladať to nie je o nič menej hlúpe ako staviť sa pred 100 rokmi, že vynález automobilu odstráni potrebu chodiť. Pracovne sa ľudská inteligencia a AI budú dopĺňať, no pre myslenie a zarábanie peňazí je mozgová aktivita nepostrádateľná. Steven Pinker z Harvardskej univerzity nazýva inteligenciu „vetrom života“, ktorý pomáha ľuďom racionálne sa prispôsobiť novým výzvam a meniacemu sa prostrediu. Ďalšia generácia sa môže tešiť na silnejší zadný vietor za celkom miernu cenu. Odmietnuť to sa zdá nielen nesprávne, ale aj hlúpe.
