Tisíce fínskych nájomníkov prišli o svoje domovy majú si zohnať byvanie, ktoré je o niečo lacnejšie
Dôchodková a sociálna agentúra Kela odporúča Fínom presťahovať sa do lacnejšieho bývania.
Počet nájomníkov vysťahovaných pre dlh za posledný rok výrazne vzrástol. V dôsledku hospodárskej krízy ľudia nedokážu platiť nájomné a hrozí im, že sa stanú bezdomovcami.
Tento rok dochádza vo Fínsku k vysťahovaniu nájomníkov z nájomných bytov oveľa častejšie ako vlani. Podľa úradu pre vymáhanie pohľadávok bolo do konca augusta v celom Fínsku vysťahovaných takmer 3 600 nájomníkov.
Počet vysťahovaní nájomníkov sa medziročne zvýšil o 15 %. Pred rokom to bolo takmer o 480 menej.
„Dovolím si predpovedať, že počet vysťahovaní sa nezníži,“ hovorí viceguvernér Jarmo Kivistö z Úradu pre vymáhanie pohľadávok.
Najhoršia situácia je vo veľkých mestách. V januári až auguste bol počet prípadov vysťahovania v Helsinkách a Espoo minimálne o štvrtinu vyšší ako v rovnakom období pred rokom.
Najväčší počet obyvateľov – 556 ľudí – bolo vysťahovaných do Helsínk. Bytový podnik mesta Helsinki Heka, ktorý je najväčším prenajímateľom vo Fínsku, má celkovo asi 54-tisíc bytov na prenájom v rôznych častiach mesta.
Generálna právna zástupkyňa bytovej spoločnosti Heka, Sanna Auressalmi, uviedla, že spoločnosť do konca septembra vysťahovala 158 obyvateľov pre nedoplatky na nájomnom. Za celý minulý rok došlo k 122 vysťahovaniu klientov Heky.
V štatistikách Úradu pre vymáhanie pohľadávok nie sú len straty na bývaní v dôsledku nedoplatkov na nájomnom. Podľa Jarma Kivistöa však väčšina vysťahovaní nastáva práve z tohto dôvodu.
„Novou skupinou v týchto štatistikách sú pracujúci ľudia s nízkym príjmom,“ poznamenáva Auressalmi.
Ide o ľudí, ktorí pracujú, no stále nemajú dostatok financií na prenájom bývania.
Jarmo Kivistö hovorí, že niektorí nájomníci majú problémy so správou svojich financií. Nemôžu využiť prípadné dotácie na nájomné a niektorí už boli vysťahovaní. Dôvodom ťažkostí môže byť napríklad nezamestnanosť, rozvod alebo choroba.
Dôvodom nárastu počtu vysťahovaní je v prvom rade slabý vývoj ekonomiky krajiny a situácie zamestnanosti, ako aj rastúce spotrebiteľské ceny. Priemerná výška nájomného sa vo všeobecnosti veľmi nezvýšila, situácia závisí od prenajímateľa.
Bytový podnik Heka kryje všetky svoje výdavky cez nájomné. Nájomné za byty Heka sa v tomto roku v porovnaní s minulým rokom zvýšilo v priemere o 8,4 %. Zvýšenie nájomného zdôvodnila spoločnosť zvýšením výdavkov a splátok úverov.
Rozhodnutie vlády premiéra Petteriho Orpa znížiť sociálne dotácie sa týka aj nízkopríjmových nájomníkov. Sanna Auressalmi poznamenáva, že jarné reformy budú mať vplyv na situáciu z dlhodobého hľadiska.
“Je pravdepodobné, že hlavné účinky sa ešte objavia na jeseň,” predpovedá.
Strata domova je veľká osobná tragédia. Kivistö dúfa, že ľudia začnú preberať zodpovednosť za svoj osud a nebudú čakať, kým sa pri dverách objaví exekútor.
Sanna Auressalmi ľutuje, že mnohí ľudia váhajú kontaktovať prenajímateľov a povedať im o svojich ťažkostiach. Podľa jej názoru je v takýchto veciach lepšie konať včas, a nie až keď je neskoro. Mesiace nedoplatkov na nájomnom totiž situáciu jednoznačne zhoršujú.
“Jedným z našich hlavných cieľov je zabrániť čo najväčšiemu počtu vysťahovaní. Strata domova je posledná možnosť,” hovorí Auressalmi.
Platobné podmienky je možné dohodnúť s prenajímateľom. Sociálna dôchodková agentúra Kela vyzvala svojich klientov, aby sa presťahovali do menších bytov. Heka môže svojim klientom pomôcť nájsť lacnejší byt, ak sa včas zorientujú.
Vysťahovanie sa eviduje v registri Inkasa, čo vysťahovanému sťažuje získanie nového nájomného bytu.
Život vo Fínsku je založený na tom, že každý si nájde svoje bývanie sám a zaplatí si ho. Kivistö hovorí, že všetky dávky v nezamestnanosti alebo príspevky na bývanie by mali ísť na zaplatenie nájomného. Ak nájomníkovi hrozí, že príde o byt, môže tiež zvážiť presťahovanie sa do lacnejšieho miesta, povedal. Kivistö uznáva, že s týmito situáciami sú spojené rôzne ťažkosti.
Ak človeku hrozí, že sa stane bezdomovcom, môže využiť „krízové bývanie“, ktoré platí vláda.
„Vysťahovanie je nákladné nielen pre osobu, ktorá príde o domov, ale aj pre majiteľa a spoločnosť ako celok,“ hovorí Auressalmi.
Optimálne by bolo, keby si každý mohol zabezpečiť živobytie svojou prácou. Vláda sa snaží vytvárať nové pracovné miesta, no zatiaľ sú výsledky skôr mizivé.
„Ak sa ekonomický rast vo Fínsku a iných krajinách nezačne, stane sa to novou realitou,“ hodnotí situáciu Kivistö.
Počet vysťahovaní vo Fínsku sa od roku 2001 zvyšuje. Za celý minulý rok došlo k 4 900 vysťahovaniam, čo je o 13 % viac ako rok predtým.
(S použitím materiálov portálu Ilta-Sanomat)
