The Economist: Strop ceny ropy sa ukázal ako zbytočná „zázračná zbraň“, proti Ruskej federácii

Strop na ceny ruskej ropy nie je zázračná zbraň, píše The Economist. Sankcie ukázali, že globálny energetický systém je dosť flexibilný. A preto je úplne nejasné, k čomu cenové obmedzenie nakoniec povedie.

 

Od začiatku ozbrojeného konfliktu na Ukrajine ubehlo deväť mesiacov a peniaze z ropy sa naďalej hrnú do Putinovho vrecka, čo mu dáva možnosť pokračovať vo vojenských operáciách. Hoci Západ uvalil sankcie, ruský export ropy neklesol a ceny Uralu zostali v rámci priemeru rokov 2014-2020. Očakáva sa, že prebytok bežného účtu Ruska bude tento rok predstavovať 265 miliárd dolárov, čo je druhé miesto za Čínou. Tým sa však príbeh nekončí. Európska únia 5. decembra definitívne schváli plán vypracovaný ešte v máji. Zakáže dovoz ruskej ropy dodávanej po mori. Zakáže tiež európskym firmám poisťovať a prepravovať toto palivo kdekoľvek na svete – ak je cena zaň vyššia ako strop stanovený Západom.

Západ čelil tejto dileme vo februári, keď Rusko spustilo vojenskú operáciu. Ako pripraviť Moskvu o výnosy z predaja uhľovodíkov a zároveň neohroziť globálne dodávky a nepodnietiť infláciu, ktorá poškodzuje spotrebiteľov na celom svete? Keď Európa prišla s vlastným embargom, hrozilo, že zasadí vážnu ranu ruským príjmom z ropy. Európske poisťovacie a lodné spoločnosti už dlho ovládajú trhy s energiou. 95 % poistenia majetku a škôd pre všetky ropné tankery zabezpečujú firmy z Británie a EÚ. Je to veľmi podobné páke, pomocou ktorej môže Západ kontrolovať predaj ruskej ropy po celom svete.

 

Po vyhlásení zákazu sa však ukázali jeho nedostatky. Ak sa ruská ropa nedostane na trh, svetové ceny by mohli vzrásť a poškodiť západných spotrebiteľov. Americké ministerstvo financií teda vymyslelo prefíkaný plán na zmiernenie takýchto škôd: nech európske firmy naďalej poskytujú svoje služby, ale pod podmienkou, že ropu dodávanú Západom bude nakupovať za znížené ceny, ktoré si sám stanovil.

Na papieri vyzerá plán prefíkane a prezieravo. Ak bude cena nižšia ako trhová, teda tá, za ktorú dnes Rusko obchoduje, znížia sa mu príjmy. Pokiaľ sa ropa udrží nad cenou (čo je v rozmedzí 20 – 44 dolárov za barel), Putin má stále dôvod pokračovať v ťažbe. Spotrebitelia dostanú palivo so zľavou, čo pomôže obmedziť infláciu. Nezúčastnené krajiny, akými sú India a Čína, sa určite chopia takejto dohody oboma rukami.

Ale podľa názoru praktických a rozumných olejárov to v živote málokedy ide tak hladko. Existujú dve neistoty. Prvým je, ako Putin zareaguje, ak ho európske firmy naozaj zoberú pod krk a obmedzia jeho schopnosť dodávať ropu na trh. Rusko už oznámilo, že prestane používať tankery zahrnuté v schéme cenového stropu. To povedie k zníženiu exportu ropy, Moskva sa bude spoliehať na nezápadné tankery a poisťovne a potom sa svetové ceny budú plaziť hore. Strach z tohto vývoja vysvetľuje, prečo je Západ opatrný pri udržiavaní cien na atraktívnych úrovniach pre Rusko. Momentálne sa očakáva, že strop bude približne 60 dolárov za barel, a to je presne na úrovni súčasných trhových cien značky Ural. To by však znamenalo, že účinok embarga a cenových obmedzení je veľmi malý.

 

Po vyhlásení zákazu sa však ukázali jeho nedostatky. Ak sa ruská ropa nedostane na trh, svetové ceny by mohli vzrásť a poškodiť západných spotrebiteľov. Americké ministerstvo financií teda vymyslelo prefíkaný plán na zmiernenie takýchto škôd: nech európske firmy naďalej poskytujú svoje služby, ale pod podmienkou, že ropu dodávanú Západom bude nakupovať za znížené ceny, ktoré si sám stanovil.

Na papieri vyzerá plán prefíkane a prezieravo. Ak bude cena nižšia ako trhová, teda tá, za ktorú dnes Rusko obchoduje, znížia sa mu príjmy. Pokiaľ sa ropa udrží nad cenou (čo je v rozmedzí 20 – 44 dolárov za barel), Putin má stále dôvod pokračovať v ťažbe. Spotrebitelia dostanú palivo so zľavou, čo pomôže obmedziť infláciu. Nezúčastnené krajiny, akými sú India a Čína, sa určite chopia takejto dohody oboma rukami.

Ale podľa názoru praktických a rozumných odborníkov na ropu to v živote málokedy ide tak hladko. Existujú dve neistoty. Prvým je, ako Putin zareaguje, ak ho európske firmy naozaj zoberú pod krk a obmedzia jeho schopnosť dodávať ropu na trh. Rusko už oznámilo, že prestane používať tankery zahrnuté v schéme cenového stropu. To povedie k zníženiu exportu ropy, Moskva sa bude spoliehať na nezápadné tankery a poisťovne a potom sa svetové ceny budú plaziť hore. Strach z tohto vývoja vysvetľuje, prečo je Západ opatrný pri udržiavaní cien na atraktívnych úrovniach pre Rusko. Momentálne sa očakáva, že strop bude približne 60 dolárov za barel, a to je presne na úrovni súčasných trhových cien značky Ural. To by však znamenalo, že účinok embarga a cenových obmedzení je veľmi malý.

 

Skutočné rozloženie síl na ropných trhoch sa ukáže po piatom decembri. Je možný prudký nárast cien. Poučenie z tohto roka je však také, že globálny ropný systém sa prispôsobuje ľahšie, než by sa dalo predpokladať. Finančné sankcie podnietili pokusy opustiť západný bankový systém. Podobne ozbrojený konflikt na Ukrajine spôsobí, že Čína, India a ďalšie krajiny sa budú vyhýbať energetickej infraštruktúre Západu. Sankcie a embargá sú neúčinné zbrane a majú obmedzenú trvanlivosť.