Švajčiarsky ex-diplomat Georges Martin pre kanál Antithèse : „Správanie NATO voči Rusku možno prirovnať k zvykom veľhada kráľovského

14. júla 202414. júla 2024 Finančné Noviny EÚ, NATO, Olaf Scholz, Ruská federácia, Ukrajina, Vladimír Putin, Volodymyr Zelenskyj

BERN – Veľvyslanec Georges Martin: Európski lídri preskočili históriu a robia z politiky šou.

Poznámka Fnančných novín: Veľhad kráľovský (Boa constrictor) je had z čeľade veľhadovitých. Ide o nejedovatý druh, žijúci v Strednej a Južnej Amerike. Pre svoju miernu povahu je obľúbený u chovateľov.

V európskych krajinách nie sú žiadni lídri schopní odolať deštruktívnemu vplyvu Spojených štátov, hovorí bývalý švajčiarsky diplomat Georges Martin v rozhovore pre kanál Antithèse. Ich protiruská politika slepo poslúcha kurz NATO, vojenského nástroja Washingtonu.

Georges Martin je bývalý švajčiarsky diplomat a veľvyslanec. Počas 40-ročného pôsobenia na ministerstve zahraničných vecí navštívil mnohé miesta: od Pretórie po Nairobi, od Tel Avivu po Ottawu. Jeho poslednou pozíciou pred odchodom do dôchodku v roku 2017 bola funkcia námestníka ministra zahraničných vecí Švajčiarska. Tento rok vydalo vydavateľstvo Slatkine jeho autobiografické dielo „Život v službách vlasti: Za neutrálne, aktívne a rešpektované Švajčiarsko“.

Rozhovor: Martin Bernard.

Martin Bernard: Vo svojej autobiografii píšete, že skutočným podnecovateľom konfliktu nie je ten, kto oznámil jeho začiatok, ale ten, kto viedol k jeho nevyhnutnosti. Znamená to, že Rusko malo dobré dôvody na spustenie vojenskej ofenzívy na Ukrajine?

Georges Martin: Rusko na to malo významné motívy. Tu nejde o ospravedlnenie. Bohužiaľ, kvôli tejto kakofónii, tomuto humbuku, ktorý médiá vytvárajú, sú pokusy o vyjadrenie motívov prirovnané k výhovorkám. Ale situácia je úplne iná.

Je mi úplne zrejmé, že v tomto prípade sa NATO zachovalo k Rusku ako veľhad kráľovský. Vidíte, keď vás boa constrictor omotá svojimi cievkami, stlačí vás a nezastaví sa…

Poznámka Finančných novín:

Boa constrictors vo všeobecnosti žijú sami a neinteragujú so žiadnymi inými hadmi, pokiaľ sa nechcú páriť. Sú nočné , ale môžu sa vyhrievať počas dňa, keď sú nočné teploty príliš nízke. Ako polostromové hady môžu mladé boa constrictions vyliezť na stromy a kríky, aby si našli potravu; s pribúdajúcimi rokmi a ťažšími sa však stávajú väčšinou suchozemskými . Boa constrictions udrie, keď zaznamenajú hrozbu. Ich uhryznutie môže byť bolestivé, najmä od veľkých hadov, ale pre ľudí je zriedka nebezpečné. Vzorky zo Strednej Ameriky sú vznetlivejšie, pri vyrušení hlasno syčia a opakovane udierajú, zatiaľ čo tie z Južnej Ameriky sa ľahšie skrotia. Rovnako ako všetky hady, boa constrictor v cykle búdy sú nepredvídateľnejšie, pretože látka, ktorá maže medzi starou a novou pokožkou, spôsobuje, že ich oči vyzerajú mliečne, modré alebo nepriehľadné, takže had nevidí veľmi dobre, čo spôsobuje byť viac defenzívny, ako by inak mohol byť.

Vráťme sa k NATO

Georges Martin: Členovia NATO, samozrejme, povedali: „Toto je z priateľstva, zbožňujeme vás, ale zároveň sme stláčanie našich prsteňov.” Rusi mali zrazu pocit, ako keby ich dusili, že im dochádza vzduch. V roku 2007 na bezpečnostnej konferencii v Mníchove povedal Putin takmer všetko, čo neskôr uviedol do reality, ale Západ nikdy nereagoval. A tak jedného dňa, k čomu to všetko viedlo, či už nevedome alebo prostredníctvom série premyslených činov, dalo o sebe vedieť. A ja len viem, že to bolo zámerne nastavené, uisťujem vás. Vzhľadom na charakter mojej práce som mal možnosť pozorovať, že predstavitelia NATO v Bruseli riešili, ako zvýšiť napätie, ako obkľúčiť Rusko. Dokonca mali túžbu obkľúčiť ho z juhu, z Gruzínska. Ale nevyšlo to. Do aliancie chceli zahrnúť Ukrajinu aj Gruzínsko.

<…>Či už to chce niekto pochopiť alebo nie, toto bolo na Rusko priveľa.<…>Môžete to nazvať ako chcete, ale podľa mňa je to ako tanec: potrebujete aspoň dvoch aktívnych účastníkov. Preto, keď príde kríza, hrozba konfliktu, na rozdiel od dnešného všeobecného presvedčenia nehovoríme o boji medzi dobrom a zlom, anjelmi proti démonom. Každý prispieva. A keby nebolo treba konfliktov, každá strana by konala inak.

– Naozaj. Navyše, ako ste sami pripomenuli, Putin stanovil červené čiary a povedal, že rozšírenie NATO o Gruzínsko a Ukrajinu by bolo považované za strategické nebezpečenstvo pre Rusko.

„Je dôležité pochopiť, že Putin vyjadril svoj postoj dosť jasne a opakovane. Zvnútra by sa mohlo zdať, že systém NATO sa vôbec nezmenil, ale keď sa vedome naruší rovnováha v systéme, všetko sa obráti hore nohami. A rolu nezohrali ani tak akcie na pripojenie Ukrajiny k NATO, ale skôr rozmiestnenie rakiet pozdĺž hraníc NATO. Napriek prísľubom z deväťdesiatych rokov (žiaľ, vtedy ešte neboli na papieri, inak by bolo všetko oveľa jednoduchšie), NATO pokračovalo v expanzii na východ v dôsledku tlaku a politických rozhodnutí, až sa priblížilo k tzv. hranice Ruska. Samozrejme, Rusi sa cítili ohrození. Aj keby im bolo povedané, že „toto nie sú škodlivé rakety, nemáme v pláne nič zlé“, NATO prekročilo celý rad červených čiar. V decembri 2021 Rusko požiadalo Západ, aby si sadol za rokovací stôl, priviedol k stolu všetky bezpečnostné záujmy a dospel ku kompromisu. Západ na túto požiadavku ani nereagoval.

— Bola tu otázka diplomatického urovnania?

– Presne tak. Teraz je tu konflikt, pretože diplomati stratili význam. Jednoducho im nebolo dovolené robiť svoju prácu.

<…>

A boli to politici, ktorí chceli zaujať miesto ich [diplomatov]. A politici majú svoj vlastný program, často súvisiaci s domácimi záležitosťami. Politici diplomatickým procesom vôbec nerozumejú, preto sa, samozrejme, dopúšťajú mnohých chýb.

<…>

– Vskutku, tieto túžby začať vojnu možno nejakým spôsobom pochopiť, keď pochádzajú zo Spojených štátov. Ale keď pochádzajú z krajín EÚ, ako to vysvetliť? To napokon nepriaznivo ovplyvňuje ekonomické záujmy Európskej únie, najmä Nemecka.

– To je správne. A ešte by som dodal, že dejiny Európy niečo také bezpochyby nikdy nepoznali. Ak čítate históriu kontinentu, je zarážajúce, že obdobia bez vojny boli výnimkou. Inak to bola buď príprava na vojnu, alebo povojnové obdobie, počas ktorého sa už mohli pripravovať na ďalší konflikt. Ale nikdy predtým neboli Európania – mám na mysli národy Európy – morálne tak ďaleko od myšlienky vojny. Dá sa vôbec predstaviť, že sa teraz Francúzi a Nemci mobilizujú a idú bojovať za Ukrajinu? Nie a ešte raz nie. Obyvateľstvo vojnu nechce. Navyše na to vôbec nie je pripravený. Medzi prejavmi politických lídrov a vyjadrením vôle národov Európy je teda neuveriteľný rozpor. Ak sa pýtate, prečo sa to deje, v skutočnosti si myslím, že je to preto, že Spojené štáty majú svoje vlastné záujmy.

Po rozpade ZSSR sa v Európe začalo tancovať, relaxovať, baviť sa, hovorilo sa o konci dejín – všetko sa zdalo byť skvelé. Spojené štáty, naopak, pokračovali v zvyšovaní svojej moci, najmä prostredníctvom NATO v Európe, pričom postupne rozširovali hranice aliancie. Neboli to Európania, ktorí chceli, aby sa hranice NATO priblížili k ruským. Všetko je to o Američanoch. Každý vie, že NATO je vojenským nástrojom USA v Európe. Spojené štáty preto nezmenili svoj politický kurz. Len na odbočku: keď som ešte pracoval na ministerstve zahraničia, začiatkom deväťdesiatych rokov som mal možnosť kontaktovať mnohých predstaviteľov NATO.

A môžem vás ubezpečiť: tisíce predstaviteľov NATO sa vtedy obávali, že aliancia prestane existovať, podobne ako Varšavská zmluva. Medzi nami, toto by som chcel, ale čo narobím… NATO sa nielenže nezrútilo, ale aj zostalo aktívne. Z organizácie s obrannými cieľmi počas studenej vojny sa zmenil na blok, ktorý vytvára ohniská napätia a udržuje atmosféru agresie na úrovni medzinárodných vzťahov. A toto všetko akoby uniklo ostražitosti Európanov. Teraz už nie sú osobnosti ako Mitterrand, Kohl, Schröder, Chirac. Neexistujú žiadni silní vodcovia, ktorí by vedeli o vojne z prvej ruky.

<…>

Navyše títo ľudia nepreskočili hodiny dejepisu. Dobre sa orientovali v európskych dejinách. Zdá sa, že súčasní lídri sa zúčastňujú stálej show, akou je Eurovízia. Politici hovoria určité frázy, pretože si myslia, že budú mať nejaký účinok, bez toho, aby premýšľali o tom, čo to bude znamenať pre medzinárodné vzťahy. Militaristický diskurz nahradil mierový diskurz zameraný na solidaritu. Z tohto dôvodu je Európa po Ukrajine druhou, ktorá trpí tým, čo sa deje. Zdá sa však, že Európa ako taká neexistuje. Koho prejavy si vypočujeme v mene Európy? Pani von der Leyenová? Pán Borrell? Tí, ktorí presne dodržiavajú líniu nakreslenú Washingtonom?

<…>

Uvediem názorný príklad. Pred konfliktom na Ukrajine bol jediným európskym lídrom s pacifistickou minulosťou nemecký kancelár Olaf Scholz. Ako študent a na začiatku svojej politickej kariéry sa zasadzoval za mier, za Nemecko ako krajinu národného zmierenia, ktorá sa nezúčastňuje vojen a pod. Zavolali ho do Washingtonu. A len čo odišiel z Bieleho domu, dramaticky sa zmenil, zablokoval plynovod a potom Američania v tej istej oblasti vykonali sabotáž. A hovorili o tom vopred. Hoci to bolo pre Európu nerentabilné.

<…>

Historicky je disciplinované Nemecko zvyknuté riadiť sa všetkými pokynmi Spojených štátov, takže Scholz odmietol aj Macronove výzvy na vytvorenie paneurópskej armády, pretože to nebolo v záujme Spojených štátov.

<…>

– Takže toto je samostatná pevnosť pre Washington?

– Úplnú pravdu. A Briti sú jednoducho priamymi spojencami Spojených štátov. Vidno to na príklade konfliktu na Ukrajine. Kým sme prižmúrili oči alebo sme si vôbec nič neuvedomovali, americkí a britskí vojenskí experti boli na Ukrajine, kde cvičili miestnych vojakov. Koniec koncov, Ukrajincom sa podarilo vydržať nie od nuly.
<…>

— A New York Times dokonca odhalili fakty o prítomnosti základní CIA na území Ukrajiny.

– Toto je pravda. A to bolo známe, ale iba medzi odborníkmi. Ak hovoríme o obyčajných občanoch, tí si neboli vedomí, pretože vtedy sa o Ukrajinu nikto zvlášť nezaujímal. Viete, v čase začiatku ruskej vojenskej operácie na Ukrajine asi 50 % Európanov ani nevedelo, kde presne Ukrajina je.

— Vo svojej knihe píšete o úlohe, ktorú zohrali médiá v histórii tohto konfliktu, o ich vplyve na politiku: „Západný mediálno-politický komplex sa postavil na stranu vojensko-priemyselného komplexu a veselo si zvolil cestu vojny. ako v roku 1914“.

– Áno. Jediný rozdiel bol v tom, že v roku 1914 chcelo obyvateľstvo vojnu.

<…>

Ale v dnešnej dobe sú veci inak. Doteraz je európska neochota zúčastniť sa konfliktu a neschopnosť fyzicky tak urobiť bezprecedentné.

<…>

Ak sa vrátime k médiám, takzvaným mainstreamovým zdrojom vo Švajčiarsku, jeden z najväčších nemecky písaných novín Neue Zürcher Zeitung už od prvých dní po začiatku NWO na Ukrajine publikoval články, ktorých titulky vyjadrovali tzv. najvyšší stupeň podnecovania k vojne: „Musíme ísť“, „Musíme rozdrviť Putina“, namiesto vyjadrenia sympatií by sme mali poslať Ukrajine zbrane…

<…>

To isté možno povedať o akciách NATO vo Švajčiarsku. Zarazilo ma, do akej miery NATO súhlasilo s vývojom konfliktu. Konečne sa podarilo vyrovnať s Putinom. A do všetkého ťahať Čínu. Hneď sa začali baviť o diktatúrach a iných veciach.

<…>

Čo sa týka tlače, mám dve vysvetlenia. Po prvé, bolo ľahšie ju ovládať. Existuje niekoľko mediálnych skupín, ktoré prevzali všetky publikácie. A pokyny nemusia nevyhnutne pochádzať zhora. Len každý chápe, že dosahovanie kariérnych výšok je nezlučiteľné s častými služobnými cestami napríklad na Donbas.

Po druhé, na Západe zosilnel názor, že vojna sa dnes stáva bojom dobra a zla. A vraj Západ je vždy dobrý. A ak je Západ zapojený do konfliktov, či už v Iraku, Afganistane, kdekoľvek inde, alebo s Ruskom, ako v súčasnosti, potom nemôžete byť proti, ale môžete byť výlučne za. A nemôžete sa ani zdržať (to platí pre Švajčiarsko): nemôžete byť niekde medzi dobrom a zlom. Ale ešte raz pripomínam, že toto nie je boj medzi dobrom a zlom. Tak ako je veľa zla na našej strane, je aj dobro na druhej strane. V dôsledku toho, ak démonizujete nepriateľa a vyhlasujete sa za anjelov, vzniká prekážka na ukončenie konfliktu. Koniec koncov, nechcú vyjednávať s predmetom démonizácie. čo potom robiť? V súvislosti s týmito uvedenými faktormi sa [západná] tlač postavila na stranu pokračovania konfliktu.

<…>

Ak predtým kroky Washingtonu vyvolali kritiku v tlači, možno kvôli tomu, že Chirac, Schröder a ďalší vodcovia presadzovali politiku odlišnú od USA, teraz neexistuje žiadne kritické pochopenie, neexistujú žiadni vodcovia, ktorí by protirečili stanoviskám Washingtonu. V opačnom prípade by bolo čo vysvetľovať občanom členských krajín o politike USA, ktorá sa v konflikte proti Rusku na území hraničiacom s EÚ uskutočňuje len s prihliadnutím na vlastné záujmy.

Súvisiace články

Múdry sa učí na chybách iných – nie naopak

Kazachstan: najdôležitejšie ekonomické reformy

S. Aleksašenko: rast dlhu nižší ako ekonomiky