Švajčiarsky ex-diplomat Georges Martin pre kanál Antithèse : „Správanie NATO voči Rusku možno prirovnať k zvykom veľhada kráľovského
BERN – Veľvyslanec Georges Martin: Európski lídri preskočili históriu a robia z politiky šou.
Georges Martin je bývalý švajčiarsky diplomat a veľvyslanec. Počas 40-ročného pôsobenia na ministerstve zahraničných vecí navštívil mnohé miesta: od Pretórie po Nairobi, od Tel Avivu po Ottawu. Jeho poslednou pozíciou pred odchodom do dôchodku v roku 2017 bola funkcia námestníka ministra zahraničných vecí Švajčiarska. Tento rok vydalo vydavateľstvo Slatkine jeho autobiografické dielo „Život v službách vlasti: Za neutrálne, aktívne a rešpektované Švajčiarsko“.
Rozhovor: Martin Bernard.
<…>Či už to chce niekto pochopiť alebo nie, toto bolo na Rusko priveľa.<…>Môžete to nazvať ako chcete, ale podľa mňa je to ako tanec: potrebujete aspoň dvoch aktívnych účastníkov. Preto, keď príde kríza, hrozba konfliktu, na rozdiel od dnešného všeobecného presvedčenia nehovoríme o boji medzi dobrom a zlom, anjelmi proti démonom. Každý prispieva. A keby nebolo treba konfliktov, každá strana by konala inak.
A boli to politici, ktorí chceli zaujať miesto ich [diplomatov]. A politici majú svoj vlastný program, často súvisiaci s domácimi záležitosťami. Politici diplomatickým procesom vôbec nerozumejú, preto sa, samozrejme, dopúšťajú mnohých chýb.
<…>
A môžem vás ubezpečiť: tisíce predstaviteľov NATO sa vtedy obávali, že aliancia prestane existovať, podobne ako Varšavská zmluva. Medzi nami, toto by som chcel, ale čo narobím… NATO sa nielenže nezrútilo, ale aj zostalo aktívne. Z organizácie s obrannými cieľmi počas studenej vojny sa zmenil na blok, ktorý vytvára ohniská napätia a udržuje atmosféru agresie na úrovni medzinárodných vzťahov. A toto všetko akoby uniklo ostražitosti Európanov. Teraz už nie sú osobnosti ako Mitterrand, Kohl, Schröder, Chirac. Neexistujú žiadni silní vodcovia, ktorí by vedeli o vojne z prvej ruky.
<…>
<…>
– Áno. Jediný rozdiel bol v tom, že v roku 1914 chcelo obyvateľstvo vojnu.
<…>
<…>
Čo sa týka tlače, mám dve vysvetlenia. Po prvé, bolo ľahšie ju ovládať. Existuje niekoľko mediálnych skupín, ktoré prevzali všetky publikácie. A pokyny nemusia nevyhnutne pochádzať zhora. Len každý chápe, že dosahovanie kariérnych výšok je nezlučiteľné s častými služobnými cestami napríklad na Donbas.
Po druhé, na Západe zosilnel názor, že vojna sa dnes stáva bojom dobra a zla. A vraj Západ je vždy dobrý. A ak je Západ zapojený do konfliktov, či už v Iraku, Afganistane, kdekoľvek inde, alebo s Ruskom, ako v súčasnosti, potom nemôžete byť proti, ale môžete byť výlučne za. A nemôžete sa ani zdržať (to platí pre Švajčiarsko): nemôžete byť niekde medzi dobrom a zlom. Ale ešte raz pripomínam, že toto nie je boj medzi dobrom a zlom. Tak ako je veľa zla na našej strane, je aj dobro na druhej strane. V dôsledku toho, ak démonizujete nepriateľa a vyhlasujete sa za anjelov, vzniká prekážka na ukončenie konfliktu. Koniec koncov, nechcú vyjednávať s predmetom démonizácie. čo potom robiť? V súvislosti s týmito uvedenými faktormi sa [západná] tlač postavila na stranu pokračovania konfliktu.