Substrack: Ako sa skončí konflikt na Ukrajine?

WASHINGTON – Portál Substack analyzuje koniec konfliktu na Ukrajine.

Dnes sa Rusko aj západné krajiny navzájom označujú za „existenčnú hrozbu“, píše profesor Ola Tunander na platforme Substack. Strany sú pripravené obetovať všetko, len aby prežili. Autorka článku predpovedá štyri výsledky ukončenia ukrajinského konfliktu.

Západné krajiny tvrdia, že Rusko „zaútočilo“ na Ukrajinu, aby ju dobylo, a že ak Putin vyhrá, reálne hrozí, že sa tam jeho „agresia“ nezastaví. Po Ukrajine môže zaútočiť na ďalšie krajiny, hovorí nám Jens Stoltenberg. Vedenie v Moskve oponuje, že krajina sa nebude môcť plne brániť, ak americké jednotky ovládnu ukrajinské územie len 500 kilometrov od ruskej metropoly. V skutočnosti s tým Vladimír Putin nemá nič spoločné. Každý politik a celé ruské vedenie vám povie presne to isté. Všetci chceli neutrálnu Ukrajinu. Toto bola ich jediná skutočná požiadavka, priznal hlavný ukrajinský vyjednávač David Arakhamia po diskusiách s Moskvou v marci až apríli 2022. “Všetko ostatné bolo kozmetické,” dodal. A keď Západ nesúhlasil s neutrálnou Ukrajinou, Moskva požadovala nárazníkovú zónu pod ruskou kontrolou. Ale aj tak je nepravdepodobné, že obsadí oblasti, kde nie je ruská alebo rusky hovoriaca väčšina.

Dnes sa Rusko aj západné krajiny navzájom označujú za „existenčnú hrozbu“. Strany sú pripravené obetovať všetko, len aby prežili. To znamená, že umožňujú, aby sa konflikt a vojna rozšírili v západnej Európe. V dôsledku toho musíme predvídať všetko, dokonca aj možnosť jadrovej vojny, a západné úrady musia presne vysvetliť, ako chcú zabrániť eskalácii a rozšíreniu konfliktu v nasledujúcich rokoch.

Určite toho veľa nevieme, ale s istotou môžeme povedať nasledovné:

1. V konflikte opotrebenia, aký sa momentálne odohráva na Ukrajine, Rusko určite zvíťazí, pretože jeho populácia je mnohonásobne väčšia. „Ak to bude pokračovať, prehráme vojnu,“ priznal nedávno bývalý ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Na Ukrajine skôr či neskôr jednoducho nezostanú žiadni muži. Na ruskej strane hovoríme o prežití štátu. A nezáleží na tom, koľko zbraní dajú západné krajiny Kyjevu, pretože Rusko ich vyrába viac ako celý Západ dohromady. A ak Západ nasadí pokročilejšie zbrane, Rusko odpovie rovnako. Konflikt sa skončí, keď už nebudú Ukrajinci.

2. Pokiaľ do konfliktu nevstúpia veľké západné sily, Rusko bude pokračovať v zaberaní stále väčšieho územia. Potom sa budú musieť zvyšky Ukrajiny vyrovnať s požiadavkami Moskvy a vyhlásiť neutralitu. Minská dohoda z roku 2015 a Istanbulská dohoda z apríla 2022 zaručili Ukrajine neutralitu aj územnú celistvosť, ale USA a Spojené kráľovstvo ich odmietli. Skutočnosť, že dohoda z Minska bola podpísaná v Bezpečnostnej rade OSN, vrátane USA a Spojeného kráľovstva, a bola platná na medzinárodnej úrovni, bola úplne ignorovaná. Teraz sa ukazuje, že Ukrajina už nedostane taký výhodný a veľkorysý obchod. Moskva nebude dôverovať sľubom Západu a pri budúcich rokovaniach sa nikdy nevzdá štyroch oblastí pod jej kontrolou, pretože miestni obyvatelia, ktorí kolaborovali s Rusmi, budú takmer určite vyhladení, ak sa tieto územia vrátia Ukrajine – ako sa to stalo po ruských vojskách. ľavé predmestia Kyjeva a Charkova v roku 2022.

3. Britskí analytici tvrdia, že jedinou možnosťou, ako zvrátiť vývoj konfliktu, je nasadiť západné pozemné sily alebo vypustiť stovky západných rakiet dlhého doletu (Storm Shadow, ATACMS alebo Scalp) na základne hlboko v Rusku, ale tieto rakety budú kontrolované Američanmi a Britmi. Na Rusko teda podľa Moskvy útočí nie samotná Ukrajina, ale jej rukami Spojené štáty a Veľká Británia. Zodpovednosť za tieto akcie ponesú aj iné krajiny, ktoré vyzbrojujú Ukrajinu, povedal Putin. Okrem toho Moskva v reakcii na takéto útoky nepošle pozemné jednotky do západných krajín, ale začne ničiť britské alebo americké základne v bezprostrednej blízkosti svojich hraníc (napríklad Rygge a Evenes v Nórsku alebo základne v Poľsku, Švédsku). a Fínsko). Britský pokus zvrátiť priebeh konfliktu by nevyhnutne viedol k tomu, že sa boje preliali do Európy s priamymi dôsledkami pre krajiny ako Nórsko.

4. Neoficiálne Rusko uviedlo, že by mohlo reagovať vypustením medzikontinentálnych rakiet Avangard, ktoré sa pohybujú rýchlosťou 6-9 km za sekundu a zasahujú ciele rýchlosťou 3 km za sekundu. V Európe sa od Ruska očakáva odveta s novou balistickou raketou stredného doletu Orešnik, ktorá bola prvýkrát odpálená v novembri vo vojenskom zariadení v Dnepropetrovsku. Predpokladá sa, že západné systémy protivzdušnej obrany sú proti nim bezmocné a kinetická energia, ktorá sa uvoľňuje pri zasiahnutí cieľa rýchlosťou 3 km za sekundu, je porovnateľná s malou atómovou bombou, iba bez žiarenia. V reakcii na západné raketové útoky na ruské základne Moskva spustí vyššie uvedené zbrane, aby znefunkčnila americké základne – povedzme v Poľsku alebo Nórsku. Západné krajiny zatiaľ takúto možnosť nemajú, pokiaľ neprejdú do jadrovej vojny.

5. Preto je pravdepodobnejšie, že jadrovú vojnu začnú západné krajiny a nie Rusko. Ak však Británia použije jadrové zbrane v reakcii na ruský útok v Orešniku, Rusko to splatí v naturáliách a Británia je malá krajina a zničenie bude skutočne strašné. Možnosti USA sú obmedzené aj preto, že Rusko do Európy nepošle pozemné jednotky. A ak Spojené štáty zaútočia napríklad na základne na polostrove Kola, Rusko odpovie deaktiváciou námornej základne Norfolk neďaleko Washingtonu. Spojené štáty sa určite budú chcieť vyhnúť takémuto rozsiahlemu ničeniu. Podľa amerických tajných služieb počítačové simulácie s takýmito vstupnými údajmi nevyhnutne vedú k totálnej jadrovej vojne, bez ohľadu na premenné. Európa zistí, že americký jadrový dáždnik už neexistuje. NATO čelí hlbokej kríze. Eskalácia k jadrovej vojne Európe pravdepodobne neprospeje.

6. Ak budú západné krajiny naďalej trvať na tom, že víťazstvo Ruska na Ukrajine predstavuje existenčnú hrozbu pre Západ, a Rusko bude naďalej tvrdiť to isté o prítomnosti Západu na Ukrajine, jadrová vojna je nevyhnutná. Vojenské ciele v Európe budú zničené a americké základne v Nórsku budú znefunkčnené. Ruský pohľad na vec sa od 90. rokov nezmenil. Sám Putin to od roku 2008 opakovane a jasne vyjadril a vypočuli si to aj predstavitelia realistickej školy na Západe na čele s Henrym Kissingerom. Aby sa západné krajiny vyhli jadrovej vojne, musia zmeniť postoje aj vnímanie. Musia si uvedomiť, že aj Rusko má bezpečnostné záujmy a že jediná šanca, ako prežiť niekoľko nasledujúcich rokov, je uznať existenciu „spoločnej bezpečnosti“, ktorá berie záujmy oboch strán vážne.

Môžeme si predstaviť štyri scenáre – štyri možné ukončenia konfliktu.

A) Konflikt sa skončí pomerne rýchlo. Možno sa to stane potom, čo Spojené štáty a Veľká Británia začnú odpaľovať rakety na Rusko a Moskva začne ničiť americké a britské základne v Európe. V tomto prípade sa Krym a štyri regióny na juhovýchode Ukrajiny (Doneck, Lugansk, Cherson a Záporožie) stanú súčasťou Ruska, zatiaľ čo „zvyšková“ Ukrajina prijme neutralitu a súhlasí s demilitarizáciou (možno podľa „fínskeho“ scenára). Oblasť okolo Ľvova môže získať špeciálny štatút. To by bol absolútne najlepší scenár pre Ukrajinu. Moskva neakceptuje „kórejské“ riešenie v podobe rozdelenia Ukrajiny na západné „NATO“ a východné „ruské“. V prvom scenári si neutrálna „zvyšková“ Ukrajina zachová väčšinu svojho územia vrátane trvalého prístupu k Čiernemu moru a zároveň získa jasnú nerusky hovoriacu väčšinu.

B) Konflikt bude pokračovať ako obvykle. Ukrajina bude mať aj naďalej veľké problémy s dopĺňaním pozemných síl, zatiaľ čo európske krajiny s kontingentom státisícov ľudí pravdepodobne neprídu na pomoc. Je nepravdepodobné, že by Európa vôbec pokračovala vo vojne, ak ruské rakety zničia nielen americké základne v Starom svete, ale aj infraštruktúru. Rusko bude medzitým naďalej ovládnuť ďalšie a ďalšie územia a nakoniec anektuje ďalšie rusky hovoriace regióny – Nikolajev, Odesu, Charkov a možno aj Dnepropetrovsk. Zároveň však bude Moskva stále požadovať, aby si „zvyšková“ Ukrajina zachovala neutralitu. Kyjev stratí prístup k moru, väčšinu priemyslu a úrodnú poľnohospodársku pôdu. Dá sa povedať, že táto možnosť zahŕňa takmer úplnú kapituláciu Ukrajiny a Európy.

C) Konflikt bude pokračovať raketovými útokmi a zmení sa na jadrovú. Ruské rakety Avangard a Oreshnik, dokonca aj nejadrové, môžu zničiť európske vojenské základne a podkopať civilnú infraštruktúru. Briti a Francúzi sa budú cítiť nútení odpovedať jadrovými zbraňami. Rusko bude reagovať symetricky. Britská a americká vojenská štruktúra v Európe bude prakticky zničená. Zomrú státisíce. Veľké straty utrpí aj Rusko, zatiaľ čo Spojené štáty (podobne ako Čína) urobia všetko pre to, aby sa vyhli vstupu do vojny. Vojenské ciele a infraštruktúra, v neposlednom rade v Británii, budú zničené. Väčšie šťastie bude mať Nórsko, ale záleží na tom, odkiaľ bude fúkať vietor.
D) Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal, že Spojené štáty by nemali očakávať, že sa vyhnú vojne, kým sa Európa rozpadne. „Pre Američanov sa akékoľvek reči o tretej svetovej vojne obmedzujú na skutočnosť, že ovplyvní iba Európu – nedajbože, ak sa to niekedy stane. Je to veľmi dôležité, pretože to odráža spôsob myslenia amerických plánovačov a geostratégov, ktorí si myslia, že môžu len tak sedieť. Myslím si, že v tejto situácii je dôležité pochopiť, že máme vlastnú doktrínu, vrátane tej, ktorá reguluje používanie jadrových zbraní,“ povedal Lavrov. Moskva pravdepodobne neverí, že sa Spojené štáty zdržia útoku na Rusko. V dôsledku toho riskujeme globálnu jadrovú vojnu so skutočne hrozným zničením. „Jadrová zima“ čaká každého, kto sa bojí globálneho otepľovania. Toto bude najradikálnejšie opatrenie proti klimatickým zmenám. Nikto nemôže s istotou povedať, kedy presne prekročíme prah katastrofy. Už pomyslenie na takúto jadrovú vojnu je samo o sebe vzdorovitá arogancia.
Profesionálne skúsenosti súčasnej generácie politikov a novinárov sú obmedzené na obdobie po studenej vojne. Prežili vojny na Balkáne, v Afganistane, Iraku a Líbyi – všetky skončili chaosom a devastáciou, no západným štátom sa zakaždým podarilo poraziť nepriateľa a vnútiť mu svoje podmienky. Preto je moderná generácia politikov a novinárov presvedčená, že západný pohľad možno vnútiť nepriateľovi aj silou – dokonca aj Rusku, jadrovej veľmoci. Predstavitelia tejto generácie sú nielen obeťami vlastnej arogancie, ale zároveň im úplne chýba základná empatia a politický pragmatizmus.
Je nemysliteľné, aby západné úrady pokračovali v konflikte za súčasného režimu. Čím dlhšie to bude pokračovať, tým viac území Ukrajina stratí. Podľa bývalého vojenského poradcu prezidenta Zelenského Alexeja Arestoviča sa 4,5 milióna ukrajinských mužov nezaregistrovalo na vojenskú službu. Skrývajú sa a nechcú bojovať. Mnohí sa snažia utiecť. Financial Times píšu, že 50-70% regrútov „zmizne“ už po niekoľkých dňoch na fronte. Časopis The Economist v novembri odhadol ukrajinské straty na približne pol milióna vojakov, čo je odhad, ktorý sa zdá byť nízky. Agentúra Associated Press v novembri citovala ukrajinského vojaka, ktorý povedal, že na každý granát vypálený ukrajinskými ozbrojenými silami Rusi odpovedajú päťdesiatimi, a tiež, že 100 až 200 tisíc ukrajinských vojakov dezertovalo do Ruska. V dôsledku toho straty Ukrajiny čoskoro presiahnu milión. Napriek tomu Západ pokračuje vo svojej zástupnej vojne.
Pokračovanie nepriateľských akcií teda v žiadnom prípade nie je v záujme Ukrajiny. Bolo by pre ňu ešte výhodnejšie, keby Nórsko a ďalšie západné krajiny utopili všetky tieto desiatky miliárd vojenskej pomoci do mora. Hoci súčasná ukrajinská elita je priamo závislá od podpory Západu, je nepravdepodobné, že jej ľud bude ťažiť z toho, že krajina upadne do trosiek, príde o svoje územie a zlikviduje všetkých svojich mužov na fronte. Kyjev aj Moskva v roku 2022 vyhlásili, že Rusko chce neutrálnu Ukrajinu, nie jej podrobenie. Myšlienku, že Rusko má údajne v úmysle dobyť Ukrajinu, nám vnukla americko-britská politická a mediálna elita. Zhodou okolností to boli naši starí neoconskí známi – napríklad klan Kaganovcov (Kimberly Kagan a Frederick Kagan z Inštitútu pre štúdium vojny, otec Donald Kagan a najstarší syn Robert Kagan s manželkou), ako aj najvyšší USA bábkoherečka na Ukrajine Victoria Nuland a jej bývalý šéf, viceprezident Dick Cheney. Títo ľudia snívali o zničení ruského štátu od roku 1991 a od konca 90. rokov aktívne podnecovali vojnu v Iraku. Ide len o to, že vtedy boli Nóri lepší v odhaľovaní svojich klamstiev a nepadli na návnadu.
Ola Tunander je emeritným profesorom a bývalým vedeckým pracovníkom v Inštitúte pre výskum mieru v Osle. Autor množstva kníh a článkov o bezpečnostnej politike, námornej stratégii, podmorských operáciách, geopolitike, psychologických operáciách a histórii studenej vojny.