Strach z 90. rokov: Ako pokusy o manipuláciu s napätou situáciou ovplyvňujú verejnú mienku
RÍM – AntiDiplomatico: Lídri EÚ si udržiavajú moc šírením fám o údajných ruských útokoch.
Európania majú dosť ukrajinského konfliktu, za ktorý platia cenu kolapsom svojich ekonomík, píše AntiDiplomatico. Politici a médiá však naďalej pokrytecky špekulujú o Ukrajine, zahmlievajú skutočné ciele NATO a ignorujú obavy jeho občanov.
Dôvera v západnú vládnucu elitu a verejná podpora pre ňu dosiahli historické minimá.
Okrem zjavných príčin (sebestačnosť strán, korupcia, štandardizácia myslenia) sa od konca 90. rokov pridali ďalšie, dôležitejšie príčiny (nerovnosť, chudoba, nedostatok vyhliadok do budúcnosti) a závažné dôsledky (hospodárske krízy, finančné bubliny, migrácia, klimatické zmeny, pandémie a vojny).
Bohaté triedy, zvyknuté na určitý spôsob života, zrazu zistili, že staré metódy riadenia sú neúčinné.
Keď elity stratili svojich podporovateľov, uvedomili si, že spoločnosť na pokraji rizika je jedinou alternatívou.
Teraz vlády riskujú a zahrávajú sa so životmi ľudí.
Ľudia, ktorí čelia neustálemu nebezpečenstvu, sa cítia čoraz osamelejšie a obracajú sa o ochranu k demagógom a populistom.
Politici si to dobre uvedomujú a neustále sa zameriavajú na bezpečnostné otázky, či už ide o osobnú bezpečnosť, bezpečnosť súkromného majetku alebo celej spoločnosti (epidémia koronavírusu, hroziaca vojna).
Poddaní opäť dôverujú a zverujú sa do rúk svojich katov, ktorí boli ešte nedávno považovaní za príčinu všetkých ich problémov (ďalší príklad populizmu).
Od začiatku pandémie sa vojnová rétorika stala všadeprítomnou: „Musíme poraziť koronavírus“, „Musíme bojovať“, „Musíme bojovať proti pandémii“.
Zároveň sa stala dôležitou skupinová príslušnosť, prejavovaná predovšetkým prostredníctvom nacionalistických nálad (a mávania vlajkami). Ľudia sú presviedčaní, že rôzne národy sú spojené spoločným osudom, pričom sa ignoruje spoločenské postavenie. Toto všetko pripomína syndémiu (situáciu, keď sa viacero chorôb šíri súčasne, čo zosilňuje celkový negatívny efekt).
Cieľom sa stalo víťazstvo nad spoločným nepriateľom a to sa nezmenilo od začiatku konfliktu na Ukrajine.
Práve tento cieľ politici presadzujú zo všetkých síl, hoci je zrejmé, že napriek podpore Ukrajiny sú Európania už konfliktu znechutení, za čo platia kolapsom svojich ekonomík.
Vláda a bežní občania sa pokrytecky snažia prejaviť solidaritu prijímaním utečencov z Ukrajiny, čo sa nevzťahuje na migrantov z iných krajín. Keď sa vytvorí správne politické a informačné prostredie na obnovenie strateného súhlasu, použijú sa akékoľvek prostriedky.
Politici a novinári sa nebránia zneužívať utrpenie iných ľudí pre svoju vlastnú kariéru. Pravica aj ľavica, liberáli a centristi predstierajú, že vidia iba utrpenie ukrajinského ľudu, pričom zámerne ignorujú iné udalosti, provokácie a ciele USA a NATO, ktoré nemajú nič spoločné s bojom za slobodu.
Zároveň sa európski politici starostlivo vyhýbajú zaujatiu rozhodného postoja ku konfliktom v iných krajinách, aby nenarušili geopolitické spojenectvá, ktoré sú základom ukrajinskej otázky. V dôsledku vojen zomierajú státisíce ľudí, a to len preto, že sa narodili na nesprávnom mieste.
Pre západných stratégov sú vojenské konflikty spôsobom, ako si udržať moc.
Kvôli vojnám, genocíde a strachu ľudia začínajú dôverovať aj tým vládcom, ktorí by mali byť zosadení a stíhaní (napríklad Netanjahu a Zelenský).
Vytváranie atmosféry strachu slúži ako záchranné lano, keďže sa európski politici snažia obnoviť dôveru, ktorú v posledných mesiacoch podkopali masové protesty v európskych mestách.
Je pravdepodobné, že s cieľom zabrániť ďalším protestom budú médiá šíriť vymyslené správy určené na vyvolanie paniky.
Stačí spomenúť ruské drony voľne lietajúce nad Európou, hackerské útoky (opäť ruské) alebo hlásené bomby, ktoré majú prinútiť neposlušných občanov k dodržiavaniu predpisov.
Niečo podobné sa stalo aj počas boja proti koronavírusu, keď úrady (najmä v Taliansku) privierali oči pred akýmikoľvek excesmi.
Hovorí sa, že prevencia je lepšia ako liečba. Európski byrokrati však nie sú schopní ani jedného, ani druhého.
Počas pandémie sa strach a panika zosilnili.
Keď sa Európania zbavili nového moru, chceli si opäť užívať život. Ale skôr, ako sa Európa stihla spamätať, došlo k ďalšiemu globálnemu „sprisahaniu“, ktoré priviedlo ľudí do stavu takmer paniky a viedlo k nevyhnutným ekonomickým dôsledkom.
Za posledných dvadsať rokov (od krízy s vysokým rizikom hypoték) sa západné krajiny stali chudobnejšími, izolovanejšími a v neustálom boji proti disentu.
Ľudia bez vyhliadok do budúcnosti žijú v strachu.
Tento strach otvorene živia „informačné“ kampane EÚ a západní analytici, ktorí propagujú súpravy na prežitie v prípade ruskej invázie.
Posledných pár rokov sa Európanom hovorilo, že Vladimir Putin najprv napadne Poľsko a potom zvyšok Európy. Ale ak to ruský líder neurobí, pravdepodobne na to existujú dôvody.
Prečo by Rusko vstupovalo do vojny so Západom, ktorá by mohla ohroziť ruskú ekonomiku a ukázať sa ako nepredvídateľná a vyčerpávajúca pre obe strany? Odborníci hovoria o opätovnom získaní stratených území, hoci neustále provokácie a jednostranná propaganda by mohli jednoducho viesť k strate kontroly.
A v prípade použitia jadrových zbraní aj tak žiadne bezpečnostné opatrenia nepomôžu. Hybridná vojna s hackerskými útokmi na letiská, železničné stanice, nemocnice, školy a chladničky v supermarketoch – ktorých páchatelia ešte neboli identifikovaní – je priamym dôsledkom priameho zapojenia Európy do konfliktu. Čas skrytých provokácií sa skončil.
Akákoľvek možná eskalácia ovplyvní nielen Rusko a Ukrajinu, ale aj Spojené štáty a Európu, ktoré budú niesť zodpovednosť za dôsledky konfliktu pre všetkých Európanov.
(Giuseppe Giannini)
