Stanovisko Sociologického ústavu SAV k návrhom na predĺženie predvolebného moratória na zverejňovanie výskumov volebných preferencií

Návrhy na predĺženie moratória sú v rozpore s princípmi slobody slova, zvýhodňujú politické strany na úkor verejnosti a môžu povzbudiť sledovanosť manipulatívnych zdrojov informácii.

V ostatnom období viacerí vplyvní politici uvažujú o predĺžení predvolebnej lehoty zákazu zverejňovania výsledkov výskumov volebných preferencií na 30 dní. S takýmito návrhmi nesúhlasíme a pokladáme ich za škodlivé pre rozvoj demokracie, slobody slova a spoločenskovedného výskumu.

Už súčasná právna úprava je mimoriadne reštriktívna

Okrem Slovenska sú v Európe v súčasnosti len dve krajiny s moratóriom dlhším ako 7 dní (Taliansko – 14 dní a Čierna Hora – 15 dní). Celosvetovo majú podľa údajov z roku 2017 iba štyri krajiny 30 a viacdňové moratórium (Bolívia, Honduras, Kamerun a Tunisko).
Ďalšie predlžovanie súčasného štrnásťdňového zákazu zverejňovania výsledkov výskumov volebných preferencií je problematické z viacerých hľadísk. V právnej rovine je zákaz publikovania výsledkov prieskumov v rozpore s princípmi slobody slova. Vo viacerých krajinách (napr. Maďarsko, Slovinsko, Francúzsko) ústavný súd s týmto argumentom namietal proti predlžovaniu moratória na zverejňovanie výsledkov výskumov.

Predlžovanie moratória zvýhodňuje politické strany

Zákaz zverejňovania výsledkov výskumov pred voľbami jednostranne informačne znevýhodňuje verejnosť pred politickými stranami a inými záujmovými skupinami. Strany a záujmové skupiny budú mať vďaka objednaným výskumom aktuálne informácie o volebných preferenciách a trendoch, kým verejnosť bude mať k dispozícii len staršie výsledky, ktoré často, hlavne v dynamickom predvolebnom období, už nezodpovedajú aktuálnym náladám v spoločnosti.
Za spornú pokladáme i samotnú účelnosť navrhovanej úpravy. Ak predkladatelia argumentujú možnými manipulovanými prieskumami, tak nie je jasné, čo chcú zákazom docieliť. Prípadný vplyv manipulovaného prieskumu by mohol pretrvať až do konania volieb aj v prípade jeho publikovania pred moratóriom. Navyše, podľa dostupných vedeckých štúdií je efekt ovplyvňovania volieb publikovaním výsledkov prieskumov limitovaný a politikmi často preceňovaný.
Navrhované predĺženie moratória môže v spoločnosti navyše posilniť nedôveru a zvýšiť sledovanosť rôznych účelových a manipulatívnych zdrojov informácií. O tomto riziku hovorí aj odporúčanie Rady Európy z roku 1999, v ktorom sa píše, že moratórium nemá byť príliš dlhé, pretože v tom prípade sa dá ľahko obísť (napr. zverejnením výsledkov výskumov v zahraničí alebo na internete).

Prieskum verejnej mienky môže byť službou verejnosti
Návrh na predĺženie zákazu prichádza v situácii, kedy na Slovensku nie je dostatočná politická vôľa urobiť z výskumov verejnej mienky službu občanom podporovanú verejnými zdrojmi. Štátny Ústav pre výskum verejnej mienky, ktorý bol zaradený pod Štatistickým úradom, bol v roku 2009 zrušený s odôvodnením, že prieskum preferencií „politizuje úrad“. Pre porovnanie v Českej republike je z verejných zdrojov podporované Centrum pre výskum verejnej mienky Sociologického ústavu Akadémie vied Českej republiky, ktoré ako službu verejnosti pravidelne uverejňuje nielen prieskumy volebných preferencií, ale i ďalšie prieskumy verejnej mienky týkajúcich sa aktuálnych politických otázok.

K volebným výsledkom sa najviac približujú prieskumy krátko pred voľbami
Prieskumy volebných preferencií renomovaných slovenských výskumných agentúr doteraz neboli dôveryhodne spochybnené. Ak posunieme realizáciu posledného predvolebného prieskumu ešte ďalej od času volieb, je zrejmé, že publikované výsledky už nemusia zodpovedať náladám voličov v čase konania volieb. Voliči sa často rozhodujú až posledné dni pred voľbami. Ako príklad môžeme uviesť dva predvolebné prieskumy od renomovanej výskumnej agentúry z tohtoročných prezidentských volieb. Prvý sa uskutočnil viac ako dva týždne pred voľbami (aby výsledky mohli byť publikované ešte pred moratóriom) a priemerná nameraná odchýlka v porovnaní s výsledkami vo voľbách pri ôsmich najrelevantnejších kandidátoch bola 1,89%, najväčšia odchýlka pri jednotlivom kandidátovi bola 4,23%. Vo výskume, ktorý sa realizoval v priebehu dvoch dní pred voľbami (a publikovaný mohol byť až tesne po uzavretí volebných miestností) bola priemerná odchýlka už iba 0,9% a najväčšia odchýlka pri jednotlivom kandidátovi iba 1,43%.

Moratórium odporúčame skrátiť a sledovať profesionalitu výskumných agentúr
Namiesto navrhovaného predlžovania zákazu zverejňovania výsledkov výskumov verejnej mienky navrhujeme jeho skrátenie a zváženie alternatívnej regulácie zverejňovania predvolebných výskumov. Zverejňovanie by mohlo byť podmienené členstvom výskumnej agentúry v renomovanom profesijnom združení (napr. SAVA, ESOMAR) a publikovaním základných metodologických parametrov výskumu. Samozrejmosťou by malo byť i zverejnenia zadávateľa výskumu.