Spravodajské hry nie ako zo špionážnych románov

BRATISLAVA – Český prezident Miloš Zeman vystúpil s osobitným televíznym prejavom ku kríze vo vzťahoch s Ruskom po obvineniach „ruských agentov“ z výbuchov muničného skladu vo Vběticiach a následného vyhostenia diplomatov.

Podľa Zemana správy bezpečnostnej a informačnej služby (kontrarozviedky) Českej republiky neposkytli priame dôkazy o účasti agentov na výbuchoch, ako aj o tom, že sa nachádzali na území muničných skladov. Zeman však podľa neho nemožno tvrdiť, že podozrenie z účasti dvoch zahraničných agentov na udalosti nie je vážne. Ako môžete posúdiť takúto pozíciu?

Vyjadrenie Miloša Zemana, ktorý je známy svojou proruskou pozíciou, by mohlo čiastočne upokojiť situáciu v rusko-českých vzťahoch. Aj keď už niekoľko dní čakal, a aj zožal kritiku svojej pomalosti. Aj teraz sa naňho niektorí osopili kvôli prezradeniu podrobností vyšetrovania.

Vec však už zašla priďaleko. prezident Miloš Zeman vo svojom vyhlásení zjavne nie nadarmo uviedol predpoklad o hre špeciálnych služieb. Obrázok toho, čo sa stalo, je veľmi nejednoznačný. Nie je celkom jasné, prečo české špeciálne služby práve teraz potrebovali vytiahnuť príbeh z roku 2014. Možno došlo k „úniku“ do tlače v súvislosti s vnútropolitickým bojom v krajine. Možno sa zapojili zahraničné špeciálne služby a plánovaná kombinácia mala okrem iného narušiť účasť Rosatomu v tendri na výstavbu energetického bloku v Jadrovej elektrárne Dukovany. Možno bolo rozhodnuté hrať spolu s novou administratívou USA hru, ktorej podstatou je zvyšujúci sa tlak na Ruskú federáciu. Preto vyhostenie z Českej republiky naraz až osemnásť ruských diplomatov. Reakcia Moskvy sa ukázala ako mimoriadne tvrdá a pravdepodobne sa ešte úplne neprejavila. Prisľúbené opatrenia iba na diplomatickej  úrovni hrozili úplnou paralyzáciou práce českého veľvyslanectva v Moskve. Prišiel aj limit zamestnancov veľvyslanectva, ktorí sú občanmi Ruskej federácie.

Po sérii emotívnych vyhlásení a akcií sa Rusko a Česká republika dohodli na rovnakom počte zamestnancov veľvyslanectva: sedem diplomatov, 25 technických pracovníkov a 19 administratívnych a technických pracovníkov zostane v Moskve a Prahe. Česi však budú musieť prepustiť oveľa viac miestnych pracovníkov, pretože Rusko obmedzilo ich schopnosť najímať Rusov. Na českom veľvyslanectve a v Českom dome v Moskve teraz pracuje asi 110 ruských občanov, zatiaľ čo na ruskom veľvyslanectve v Prahe pracuje iba asi 20 českých občanov.

Pre ruské veľvyslanectvo bude úder tiež citlivý. Koniec koncov, mal pomerne veľký počet a zohrával dôležitú úlohu pre prácu nielen v Českej republike, ale v celej Európe. Dá sa predpokladať, že to platilo aj pre tajných pracovníkov. Zároveň z radov európskych spojencov podporovali Prahu pri vyhostení ruských diplomatov iba Slovenská republika a Estónska republika, Lotyšská republika a Litovská republika.

Miloš Zeman sľubuje, že budú zverejnené všetky podrobnosti vyšetrovania, pričom žiada predovšetkým odpoveď na otázku, čo „legendárni“ agenti Petrov a Boširov v októbri 2014 robili s moldavskými a tadžickými pasmi v Českej republike, práve v dňoch, keď explodovali sklady pri obci Vrbětice. Bolo by skutočne logické položiť si túto zaujímavú otázku, ak by ju neutopila hystéria propagandistov a politikov na oboch stranách. Ale položiť si v súvislosti s ďalšou, nemenej zaujímavou otázkou: vedeli české špeciálne služby, že bulharský podnikateľ Emelyan Gebrev dodával Ukrajine zo spomínaných skladov zbrane? Gebrev účasť na takýchto dodávkach spočiatku popieral, teraz o nich však písali dokonca aj americké noviny The New York Times.

Existuje tiež silné podozrenie, že Petrov a Boširov by mohli v Českej republike sledovať notoricky známeho Sergeja Skripaľa, a to aj v roku 2014. Sergej Skripaľ údajne prišiel na stretnutie s českými špeciálnymi službami. Ak je to tak, znamená to, že po amnestovaní ruským prezidentom neopustil svoju prácu proti ruským špeciálnym službám. Čo sa všeobecne považuje za niečo „mimo koncepcie“. Pokiaľ je známe, spolupracoval so spravodajskými službami Španielska, Estónska a mnohých ďalších krajín. Odtajní sa aj táto časť českého vyšetrovania? Môže to napokon vyvolať ešte viac otázok.

V skutočnosti, v situáciách, ako je táto, opísaných v špionážnych románoch Grahama Greena alebo Johna le Carré, sa zúčastnené a hrajúce strany stretnú niekde na neutrálnom území a ticho urovnajú vzniknuté nedorozumenia, pričom si uvedomujú, že hystéria a škandály sú nerentabilné komukoľvek a nikomu. bude vystavený veľmi „bielo a nadýchane“. Ale tak krásne sa to zjavne deje iba v špionážnych románoch. Ale v skutočnosti Česi buď stratili nervy, alebo sa rozhodli hrať inú hru. A čo je najhoršie, ak by túto hru nespustili vôbec oni, sú si v nej iba výmennými pešiakmi.