Správa Inštitútu pre ekonomiku umelej inteligencie spoločnosti Microsoft s názvom „Prijatie umelej inteligencie: Používatelia, schopnosti, infraštruktúra a modely“ (november 2025)
Štúdia spoločnosti Microsoft zistila, že z revolúcie umelej inteligencie profituje iba „vybraná“ časť ľudstva.
Zatiaľ čo USA a Čína zdieľajú 86 % svetovej výpočtovej sily, miliardy ľudí na globálnom Juhu zostávajú od nových technológií odrezané kvôli chudobe a nedostatku základných služieb.
Lídri v zavádzaní (šírení) AI medzi populáciou
| 1 | Spojené arabské emiráty | 59,4% |
| 2 | Singapúr | 58,6% |
| 3 | Nórsko | 45,3% |
| 4 | Írsko | 41,7% |
| 5 | Francúzsko | 40,9% |
| 6 | Španielsko | 39,7% |
| 7 | Nový Zéland | 37,6% |
| 8 | Veľká Británia | 36,4% |
| 9 | Holandsko | 36,3% |
| 10 | Katar | 35,7% |
| 11 | Austrália | 34,5% |
| 12 | Izrael | 33,9% |
| 13–14 | Belgicko, Kanada | 33,5% |
| 15 | Švajčiarsko | 32,4% |
Umelá inteligencia je najrýchlejšie rastúcou technológiou v dejinách sveta, ktorá za menej ako tri roky dosiahla viac ako 1,2 miliardy používateľov. To je rýchlejšie ako rozvoj internetu, počítačov a smartfónov. Výhody sú však nerovnomerne rozložené. V krajinách globálneho Severu používa umelú inteligenciu približne 23 % populácie, zatiaľ čo na globálnom Juhu je to len okolo 13 %, pričom rozdiel je obzvlášť veľký v krajinách s HDP na obyvateľa pod 20 000 USD. Takmer štyri miliardy ľudí, teda polovica sveta, nemá základné podmienky na používanie umelej inteligencie.
Populácia planéty je 8,1 miliardy, z ktorých 7,4 miliardy má elektrinu, 5,5 miliardy má prístup na internet, 4,2 miliardy má základné digitálne zručnosti a 1,2 miliardy sú používatelia umelej inteligencie.
Spojené štáty sú na 23. mieste s 26,3 %, Južná Kórea na 25. mieste (25,9 %), Japonsko na 56. mieste (16,7 %), Čína na 61. mieste (15,4 %) a India na 65. mieste (14,2 %). Najnižšie hodnoty majú Kambodža (4,6 %), Afganistan, Tadžikistan a Turkménsko (po 5,1 %).
Lídrami boli Spojené arabské emiráty, Singapur, Nórsko a Írsko, ktoré síce nie sú na technologickej hranici (neexistujú tam žiadne spoločnosti zaoberajúce sa umelou inteligenciou), ale profitovali z infraštruktúry, vzdelávania a vládnej podpory. Singapur je toho príkladom: od 80. rokov 20. storočia vláda buduje vysokorýchlostné internetové siete, vybavuje školy počítačmi a investuje do STEM (prístup založený na integrácii vedeckých, technických, inžinierskych a matematických disciplín. Jeho podstatou je zameranie na praktické využitie získaných vedomostí).
Vysoký HDP krajiny tiež uľahčuje zavádzaniu umelej inteligencie. Krajiny globálneho Severu vykazujú výrazne vyššiu úroveň prijatia, zatiaľ čo globálny Juh výrazne zaostáva.
HDP na obyvateľa (prvá desiatka): Írsko, Švajčiarsko, Nórsko, Singapur, USA, Katar, Holandsko, Dánsko, Austrália, Spojené arabské emiráty.
Ktoré krajiny majú špičkové modely umelej inteligencie?
Najlepší model pre každú zo siedmich krajín a rozdiel oproti hranici (Hranica je bod na technologickej stupnici, ktorý predstavuje najpokročilejší, experimentálny vývoj, ktorý určuje smer celého odvetvia. Rozdiel oproti hranici je rozdiel medzi súčasnou úrovňou konkrétneho systému (modelu, spoločnosti, krajiny) a touto pokročilou úrovňou):
| Krajina | Najlepší model | Index | Mesiacov do špičky |
| USA | GPT-5 (high) | 1,000 | 0,0 |
| Čína | DeepSeek V3.1 Terminus | 0,841 | 5,3 |
| Južná Kórea | EXAONE 4.0 32B | 0,824 | 5,9 |
| Francúzsko | Magistral Medium 1.2 | 0,789 | 7,0 |
| Veľká Británia | Gemma 3 27B Instruct | 0,768 | 7,7 |
| Kanada | Command A | 0,767 | 7,8 |
| Izrael | Jamba 1.7 Large | 0,651 | 11,6 |
Infraštruktúra (kapacita dátového centra)
Inštalovaná kapacita dátového centra (gigawatty) podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (stav k polovici roka 2025):
| Región | Gwt |
| USA | 53,7 |
| Čína | 31,9 |
| Európska únia | 11,9 |
| Japonsko a Južná Kórea | 6,9 |
| India | 3,5 |
| Ostatná Ázia a krajiny Tichého Oceánu | 3,1 |
| Veľká Británia | 2,6 |
| Austrália a Nový Zéland | |
| Kanada | 1,5 |
| Afrika | 1,5 |
| Stredná a Južná Amerika | 1,4 |
| Euroázia | 1,2 |
| Blízky Východ | 1,1 |
| Brazília | 0,6 |
Spojené štáty a Čína spolu tvoria 86 % svetovej kapacity.
Jazyk
Na rozdiel od predchádzajúcich technológií je umelá inteligencia postavená na dátach, predovšetkým na ľudskom jazyku. Internet, kde je uložená väčšina ľudských vedomostí, slúži ako kľúčový jednotný súbor údajov pre umelú inteligenciu. Polovica tohto obsahu je však napísaná v angličtine, hoci je to rodný jazyk iba 5 % svetovej populácie. V prípade jazykov s nízkymi zdrojmi (vzácnych) je kvalita a kompetencia modelov umelej inteligencie oveľa nižšia alebo dokonca úplne chýba.
Táto nerovnosť vylučuje milióny ľudí: napríklad v Malawi menej ako 4 % hovorí plynule po anglicky a väčšina hovorí svojimi miestnymi jazykmi, ktoré sú sotva zastúpené online alebo vo veľkých jazykových modeloch. To vytvára systémovú bariéru: aj s elektrinou, digitálnou infraštruktúrou a digitálnymi zručnosťami zostáva umelá inteligencia nedostupná, ak s ňou ľudia nemôžu pracovať vo svojom vlastnom jazyku.
V tomto zmysle patrí ruština medzi najväčšie (vysokopystrové) jazyky spolu s nemčinou, francúzštinou, španielčinou, japončinou a čínštinou.
Kľúčové zistenia
Po prvé, ďalšia miliarda používateľov môže prísť relatívne ľahko, ale potom rast narazí na štrukturálne bariéry. Po druhé, rozdiel medzi severom a juhom je úzko spojený s HDP na obyvateľa. Po tretie, začlenenie jazykov pôsobí ako nezávislý faktor šírenia umelej inteligencie. Po štvrté, krajiny môžu viesť v zavádzaní umelej inteligencie bez toho, aby si budovali vlastné modely. Po piate, hranica sa zmenšuje a rozdiel medzi USA a Čínou je menej ako šesť mesiacov, čo naznačuje rýchlejšie šírenie ako predchádzajúce technológie na všeobecné použitie.
