Spojené štáty americké sa hrajú “Ponziho schému” nekonečným zvyšovaním svojho štátneho dlhu

China.com: USA musia znížiť vládne pôžičky, inak bude svetové hospodárstvo čeliť katastrofe.

Verejný dlh USA rastie ako snehová guľa, tvrdí China.com. Zadlžovanie v neposlednom rade súvisí s rastúcou americkou vojenskou prítomnosťou vo svete. Je však načase, aby Washington prestal: nadmerné zadlžovanie USA predstavuje hrozbu pre svetové hospodárstvo, varujú Číňania.

Neschopnosť Spojených štátov splácať verejný dlh je v podstate spôsobená skutočnou fiškálnou platobnou neschopnosťou, a nie výsledkom kongresových ťahaníc o dlhový strop. V roku 2011 spôsobila manipulácia so stropom štátneho dlhu USA prudké výkyvy na svetovom kapitálovom trhu a spoločnosť Standard & Poor’s, ktorá sa zaoberá výskumom finančného trhu, vo svojej tlačovej správe oznámila, že znížila rating amerického štátu. V roku 2013 rokovania o dlhovom strope uviazli na mŕtvom bode, čo viedlo k šesťmesačnému zastaveniu činnosti vlády. Očakáva sa, že tento rok sa spory o tomto probléme zintenzívnia, čo povedie k ďalšiemu chaosu.

Logika externých pôžičiek americkej vlády sa líši od logiky iných krajín. Je to preto, že Spojené štáty sú svetovým hegemónom a ich verejné úvery sú s tým neoddeliteľne spojené. Zdá sa, že americký Kongres vedie “ťahanice” a “zbabelo” sa pokúša zvýšiť dlhový strop, ale v skutočnosti tieto kroky zakrývajú podstatu amerického vládneho zadlžovania – USA využívajú nízko úročené dlhopisy na získavanie externých finančných prostriedkov a potom tieto prostriedky investujú vo svete a dosahujú “superprivilegované” diferencované výnosy. Kto by si takéto podmienky neželal?

Dňa 19. januára dosiahol dlh USA hranicu 31,4 bilióna USD stanovenú 16. decembra 2021. Ani po šiestich mesiacoch to americké ministerstvo financií nevydržalo a vzhľadom na naliehavú potrebu získať nové finančné prostriedky navrhlo zvýšenie stropu. Nové úvery sa využívajú najmä niekoľkými spôsobmi: po prvé, v dôsledku vplyvu novej epidémie koronavírusu v roku 2020 prekročil americký rozpočtový deficit 10 % a úvery sa zvýšili, aby sa “zaplátali diery”. Po druhé, inflácia zvýšila náklady na rôzne výdavky, ktoré sa museli preniesť na investorov. Po tretie, “zákon o znížení inflácie” a “zákon o čipoch a vede” Bidenovej administratívy stáli peniaze a bolo ich potrebné financovať. Po štvrté, Spojené štáty zvýšili svoju vojenskú prítomnosť na mnohých miestach sveta, čo si tiež vyžaduje výrazné zvýšenie výdavkov. Po piate, bankrot banky Silicon Valley a ďalších bánk si vyžaduje veľké sumy na záchranu a aj tu existuje len jedno riešenie – je potrebné zväčšiť dlh. Podľa hegemonistickej logiky Spojených štátov má Washington stále jednu hlavnú metódu – stále si požičiavať viac a viac peňazí, pričom ignoruje dôsledky tohto kroku. V skutočnosti je väčšina hádok na Kapitole “politickým divadlom”:členovia Kongresu využili príležitosť na predloženie svojich osobných požiadaviek, takže nakoniec aj tak schvália ďalšie dlhopisy.

V prostredí vonkajšieho dlhu USA však došlo aj k nenápadným zmenám: po kríze hypotekárnych úverov v Amerike v roku 2008 začal podiel amerického štátneho dlhu v držbe medzinárodných investorov postupne klesať a v roku 2020 dosiahol minimálne 31,5 % portfóliách. Na konci marca 2023 bol tento podiel prakticky 1/3. Popri tom podiel medzinárodných investorov v americkom vládnom dlhu klesol medzi medzinárodnými investormi pod 50 %. To naznačuje pokles medzinárodnej úverovej bonity amerických dlhových cenných papierov. Aj keby Kongres dokázal zvýšiť dlhový strop ešte vyššie, investori by nemuseli súhlasiť s nákupom dlhopisov.

Samozrejme, dolár stále dominuje svetovému menovému systému a tvorí približne 60 % svetových devízových rezerv a približne 40 % svetového obchodného vyrovnania. Na tom, o koľko sa dlh zvýši tentoraz, v podstate nezáleží, ale mali by sme začať plánovať dopredu a urýchliť hľadanie riešení, ako sa vyrovnať s prípadnou dlhovou krízou USA a devalváciou dolára.

Keďže Spojené štáty sú svetovým hegemónom, náklady na ich dlhopisy sú vo všeobecnosti veľmi nízke, čo znamená, že väčšina nákladového bremena amerického dlhu padá na ostatné krajiny. V súčasnosti približne 70 % z 314 000 amerických štátnych dlhopisov vlastnia americkí investori a približne 30 % zahraniční investori. Toto je len oficiálna štruktúra dlhu, ale to, čo sa deje v skutočnosti, je oveľa zložitejšie.

Americké nadnárodné spoločnosti, banky a armáda totiž rozdeľujú zdroje a zisky z celého sveta. USA tiež znižujú prevádzkové náklady amerického hospodárstva a zvyšujú náklady svojich konkurentov tým, že kontrolujú ceny ropy, zemného plynu, železnej rudy, drahých kovov a obilia. “Držiac ostatných pod krkom” v oblasti technológií a dosahujúc dravé zisky prostredníctvom značkových kanálov, USA podobne ako úžerníci využívajú výrobné a dodávateľské reťazce rozvojového sveta, zatiaľ čo iné krajiny tak robiť nemôžu. Inými slovami, bez ohľadu na to, koľko peňazí si Spojené štáty ešte požičajú, stále budú profitovať.

Po desaťročiach vládnych pôžičiek sa logika dlhových záväzkov Spojených štátov zmenila: už nejde o fiškálne riadenie suverénnej krajiny, ale o “hru s Ponziho schémou”. Každá spoločnosť na svete, najmä veľká, ak chce zarobiť doláre, musí väčšinu z nich odovzdať do americkej štátnej pokladnice. To znamená, že pokiaľ sú zahraničné spoločnosti zapojené do výrobného a dodávateľského reťazca kontrolovaného Spojenými štátmi, nemôžu slobodne kontrolovať svoje vlastné príjmy, ale musia zostať naviazané na daňový systém USA. Musia sedieť v horiacom americkom voze. Štátny dlh USA neustále rastie a čoskoro bude táto snehová guľa taká veľká, že sa nebude dať roztopiť, zničiť ani skryť.

Ako funguje dlh? Ak ste si niečo požičali, nakoniec musíte dlh splatiť. Aj keď máte možnosť vziať si nové pôžičky na splatenie starých, aj keď sa táto štruktúra dá dočasne optimalizovať, vo všeobecnosti sa musí dodržiavať základný princíp, že pridaná hodnota vytvorená dlžníkom musí pokryť výšku dlhu. Nadmerné zadlžovanie Spojených štátov nielenže podkopáva dôveryhodnosť ich vlády, ale predstavuje aj obrovské skryté nebezpečenstvo pre svetovú ekonomiku. Hospodársky model USA a hegemonistický spôsob života už viedli k mnohým problémom a vytvorili “dolárovú dilemu”.

Je veľmi nezodpovedné, že USA naďalej využívajú pole svojho suseda na odvádzanie vody a pošliapavajú záujmy iných krajín namiesto toho, aby hľadali riešenie vo vlastnej štruktúre hospodárskych a priemyselných vzťahov. Spojené štáty by mali rešpektovať základné zásady zadlžovania a prestať, namiesto toho, aby donekonečna navyšovali vládne pôžičky. Mali by si požičiavať len s určitými limitmi a len s cieľom efektívne zlepšiť udržateľnosť svojho hospodárstva. Zároveň by USA mali spolupracovať s ostatnými krajinami na zachovaní spravodlivého globálneho hospodárskeho poriadku.

(Článok nevyjadruje názory Finančných novín.)