Soros: Európska únia ako ZSSR pred kolapsom

Vo voľbách do európskeho parlamentu v máji bude rásť vplyv proti európskych síl. Tí, ktorí chcú zachovať hodnoty únie, sa musia zobudiť. Napísal to v komentári americký miliardár a filantrop George Soros. Originál článku  Georga Sorosa je tu.

George Soros si myslí, že ľudia v Európe by sa mali zobudiť skôr, než bude príliš neskoro. “Ak to tak nebude, Európska únia pôjde po ceste Sovietskeho zväzu v roku 1991. Ani naši vodcovia, ani obyčajní občania zrejme nerozumejú tomu, že prežívame revolučný moment, že rozsah možností je veľmi široký a že prípadná výsledok je preto veľmi neistý, “napísal George Soros.

“Väčšina z nás predpokladá, že budúcnosť sa viac alebo menej podobá prítomnosti, ale nemusí to byť nevyhnutne tak. V dlhom a udatnom živote som bol svedkom mnohých období toho, čo nazývam radikálnou nerovnováhou. Dnes žijeme v takomto období,” píše v The Guardian americký miliardár.

“Ďalším bodom zlomu budú voľby do Európskeho parlamentu v máji 2019. Bohužiaľ, sily proti EÚ budú mať konkurenčnú výhodu. Je to niekoľko dôvodov, vrátane zastaraného systému vo väčšine európskych krajín, praktickej nemožnosti zmeny zmlúv a nedostatku právnych nástrojov na presadenie disciplíny členských štátov, ktoré porušujú zásady, na ktorých je založená EÚ. EÚ môže nanútiť svoje právne predpisy kandidátskym krajinám, ale nemá dostatočnú kapacitu na presadzovanie súladu medzi členskými štátmi,” mieni George Soros.

Americký miliardár si myslí, že zastaraný stranícky systém bráni tým, ktorí chcú zachovať hodnoty, na ktorých je založená EÚ, ale pomáha tým, ktorí chcú tieto hodnoty nahradiť niečím radikálne odlišným. To platí v jednotlivých krajinách a ešte viac v transeurópskych alianciách. Stranícky systém jednotlivých štátov odráža rozdiely, ktoré mali v 19. a 20. storočí význam, ako napríklad konflikt medzi kapitálom a prácou. Rozdiel, ktorý je najdôležitejší dnes, je medzi pro-a proti-európskymi silami.

George Soros poznamenáva, že dominantnou krajinou EÚ je Nemecko. Jeho dominantná politická strana, aliancia – medzi Kresťansko-demokratickou úniou a Kresťanskou sociálnou úniou založenou v Bavorsku – sa stala neudržateľnou. Aliancia pracovala, kým v Bavorsku neexistovala žiadna významná strana napravo od CSU. To sa zmenilo s nástupom extrémistickej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Vo voľbách, ktoré sa konali v septembri minulého septembra, výsledok CSU bol najhorší za viac ako šesť desaťročí. AfD vstúpil prvýkrát do bavorského parlamentu.

Nárast AfD odstránil raison d’etre (zmysel či dôvod bytia/existencie/života) aliancie CDU-CSU. Táto aliancia však nemôže byť rozdelená bez toho, aby vyvolala nové voľby, ktoré si Nemecko ani Európa nemôžu dovoliť. A vládna koalícia nemôže byť robustne proeurópska, ale čelí hrozbe AfD.

Americký miliardár si myslí, že situácia je ďaleko od beznádejnosti. Nemecká Strana zelených sa jedinou trvalo proeurópskou stranou v krajine a naďalej sa zvyšujú jej preferencie v prieskumoch verejnej mienky, zatiaľ čo AfD sa zdá, že dosiahla svoj vrchol, s výnimkou bývalého východného Nemecka. Teraz však CDU / CSU je strana zastupujúca voličov, ktorej záväzok voči európskym hodnotám je ambivalentný.

Aj v Spojenom kráľovstve zastaralá štruktúra politických strán bráni tomu, aby vôľa ľudu mala správne vyjadrenie. Laboristi a aj konzervatívci sú vnútorne rozdelení, no ich vedúci predstavitelia Jeremy Corbyn a Theresa May sú odhodlaní k Brexitu.

Kolúzia medzi Corbynom a Mayovou vyvolala opozíciu v obidvoch stranách, čo hraničí so vzburou. Mayová oznámila program pomoci chudobným vo volebných obvodoch. Na severe Anglicka sú členovia strany Laboristov, ktorí sú za Brexit. Corbyna obviňujú z toho, že zradil sľub, ktorý da na poslednej konferencii Labouristov, že podporí druhé referendum v Brexite.

Šanca, že dohodu Mayovej poslanci znovu rastie každým dňom. Mohlo by to viesť k podpore referenda – alebo ešte lepšie – k zrušeniu britského oznámenia podľa článku 50.

Taliansko sa nachádza v podobnej situácii. EÚ urobila fatálnu chybu v roku 2017 prísnym presadzovaním dublinskej dohody, ktorá nespravodlivo zaťažuje krajiny, ako napríklad Taliansko, kde migranti prichádzajú do EÚ. To priviedlo v minuloročných voľbách prevažne proeurópskych a proimigračný voličov do náručia protieurópskej strany Liga a hnutia  Piatich hviezdičiek. Predtým dominantná Demokratická strana je v rozpakoch. V dôsledku toho mnohí voliči, ktorí zostávajú proeurópski, nemajú žiadnu stranu, za ktorú by hlasovali. Existuje však pokus organizovať zjednotený proeurópsky zoznam. Podobná zmena štruktúry straníckych systémov sa deje vo Francúzsku, Poľsku a Švédsku.

Pokiaľ ide o transeurópske aliancie, situácia je ešte horšia. Národné strany majú v minulosti aspoň nejaké korene, ale tieto aliancie diktujú vlastné záujmy vedúcich strán. Aliancia Európskej ľudovej strany (EPP) je najhorším páchateľom – takmer úplne bez princípov, ako to dokazuje ochota prijať predsedu strany Fidesz a maďarského premiéra Viktora Orbána, aby si zachovali väčšinu a kontroloval prideľovanie najlukratívnejších pracovných miest v EÚ. Protieurópske sily môžu vyzerať dobre v porovnaní: aspoň majú niektoré princípy, aj keď sú odvalené.

George Soros v závere komentára píše, že prvým krokom k ochrane Európy pred jej nepriateľmi, vnútornými aj vonkajšími, je rozpoznať veľkosť hrozby, ktorú predstavujú. Druhým je prebudiť spiace proeurópsku väčšinu a zmobilizovať ju na obranu hodnôt, na ktorých bola založená EÚ. Inak by sa sen o zjednotenej Európe mohol stať súčasnou nočnou morou 21. storočia.