Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory hodnotí okrúhly stôl k plánu zelenej obnovy

BRATISLAVA – V Bratislave bol okrúhly stôl k “Plánu obnovy” zameraný na zelenú obnovu. Zúčastnilo sa ho asi sto predstaviteľov rôznych organizácií, vrátane Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK).

Podpredseda SOPK Július Kostolný tvrdí, že v podstate nešlo o diskusiu, ale skôr o prezentáciu jednotlivých komponentov “Plánu obnovy” zo strany exekutívy. Akékoľvek stanoviská vedúce k žiadosti o úpravu obsahu „Zeleného Slovenska“ boli odmietnuté kvôli časovému faktoru a pozícii Bruselu. Otázkam splácania financií poskytnutých na “Plán obnovy” sa moderátorka vyhla. Diskusia bola organizovaná formou písomných otázok prostredníctvom chatu, okrem toho moderátorka vyberala z prihlásených diskutérov.

“Pre mňa bol tento formát sklamaním, rovnako bolo cítiť sklamanie aj u iných účastníkov, ako povedal jeden účastník „táto diskusia je po ´funuse´,” napísal podpredseda SOPK.

Július Kostolný konštatuje, že je “zrejmé, že finálna verzia Plánu obnovy je už hotová. Prekvapením je fakt, že jednotlivé ministerstvá už majú vypracované konkrétne projekty vrátane údajov o ich celkovej pripravenosti a nacenení. Z pohľadu priemyselných a obchodných záujmov podnikateľskej obce v časti „Zelené Slovensko“ ide najmä o ekologické investície, ktoré v praxi budú pre podnikateľov málo atraktívne.”

Poznamenal, že do nášho národného Plánu obnovy boli implementované všetky požiadavky Európskej komisie v oblasti ekologizácie ekonomiky, čo vzhľadom na aktuálne potreby a štruktúru našej ekonomiky nemusí byť práve prioritné.

Z pôvodných návrhov vypadli celé odvetvia, ktoré potrebujú naviac zdroje pre svoj rozvoj  ako napríklad pozemkové reformy, teplárenstvo, cestná doprava, poľnohospodárstvo a s ním spojené lesníctvo. Tieto oblasti majú možnosť byť financované z európskych štrukturálnych fondov, ktoré pre nové programové obdobie 2021 – 2027 ešte nie sú uzavreté a stále sa obsahovo ešte s EÚ komunikujú.

“Považujem za potrebné, aby sme boli účastníkmi diskusií o využití peňazí z “Plánu obnovy”. Obávam sa, že takto zvolený rámec diskusie o neopakovateľných zdrojoch investícií na zabezpečenie odolnosti našej ekonomiky v budúcom období je pre najvýznamnejšie profesijné organizácie podnikateľov neakceptovateľný. Ide o to, že svojou účasťou, bez možnosti presadenia záujmov našich členov, fakticky odobrujeme plány, s ktorými nie sme stotožnení, ” konštatuje Július Kostolný.

Ministerstvo financií SR tvrdí, že hlavným cieľom vízie Moderné a úspešné Slovensko a reforiem v ôsmich oblastiach je vymaniť krajinu z pasce stredného príjmu na úroveň 92 % priemeru EÚ 27 v HDP na hlavu do roku 2030. Zvýšenie ekonomickej výkonnosti však nie je samonosným cieľom verejných politík a je potrebné venovať pozornosť iným aspektom blahobytu ľudí. V reformných oblastiach hrajú preto kľúčovú rolu indikátory kvality života a záväzok Slovenska k zásadnému posunu krajiny k vyspelým ekonomikám podľa metodiky OECD.