Sociálne stereotypy o Ruskej federácii a Rusoch

Sociálny stereotyp je stabilný súhrn vo vedomí na základe osobných životných skúseností aj pomocou informačných zdrojov.

Cez jeho objektív sa vnímajú reálne predmety, vzťahy, či udalosti a konajúce osoby.

Sú to neodlučiteľné komponenty individuálneho a masového vedomia. Vďaka nim sa skracuje vnímanie ideologických procesov vo vedomí, upevňuje sa pozitívna aj negatívna skúsenosť ľudí.

Stereotypy vytvárajú mytológiu a sú aj výsledkom komplexov menejcennosti. V Európe existujú mýty, ktoré sa obyvateľstve Ruskej federácie rozširujú vo verejnom priestore.

Šíria ich tí, ktorí si omylom mýlia obyvateľov s vrstvou politikov, ktorí v krajine získali moc. A samozrejme v krajine osobne nikdy neboli. Mýty sa šíria o Svetovom ekonomickom fóre v Davose, Billovi Gatesovi, či firme ESET.

Mýtus číslo jeden znie: v Rusku nie je možná demokracia. Vytvára sa obraz opice s granátom, alebo benzínovej pumpy s atómovými bombami. Ten však vytvárajú ruský politici pre domácich a zahraničných spotrebiteľov. Je založený na tom, že hovoria o iných duchovných hodnotách a zvláštnej cesty vývoja spoločnosti. Európski politici im na to naleteli. Tvrdia, že Rusi sú agresívni divosi.

Môže sa zmeniť totalitný režim na demokratický…? Môže! Príkladom sú práve krajiny strednej a východnej Európy, hoci v nich cítiť „dozvuky“ minulého spoločenského zriadenia. Kto tvrdí, že v obyvatelia Ruskej federácie sú proti demokracii, nahráva „na smeč“ súčasným ruským politikom.

Mýtus číslo dva znie: ruskí obyvatelia nie sú predurčení pre demokraciu. Oni akoby túžia po obnove Ruského impéria, či Zväzu sovietskych socialistických republík.

Obyvateľstvo Ruskej federácie je nevzdelané, má vymyté mozgy, podporuje vojnový konflikt a súčasných politikov. Platí to, ale len čiastočne. Nevzdelaní s vymytými mozgami sú aj niektorí politici v Európe. O Slovensku ani nehovoriac.

Nie je to nič iné ako obyčajný rasizmus. To je nevedecké učenie o nerovnosti ľudských rás. Akoby Rusi boli nejakými neplnohodnotnými ľuďmi. Tí, ktorí to tvrdia, sa prezentujú ako keby boli lepšími ako Rusi.

Politici v Rusku tvrdia, že obyvatelia Ruskej federácie sú lepší ako obyvatelia na celej zemeguli. To im preto dáva právo zabíjať na Ukrajine. To isté tvrdia ukrajinskí politici. Ak sa to nezmení, tak sa môžeme dočkať toho, že v Európe sa bude diať to čo počas II. svetovej vojny.

Rusi v čase prestavby pri pokuse o puč a odstránenie Michaila Gorbačova vychádzali na ulice a vystupovali za zachovanie demokracie. Tieto gény zostali. Súčasný politický režim v Rusku nedovoľuje, aby sa prejavili.

Mýtus číslo tri znie: obyvatelia Ruskej federácie neprotestujú. Kto žil v krajine s politickým monopolom jednej strany vie, že protesty proti režimu boli len „občas“ a ak vôbec boli.

Boli disidenti a ľudia, ktorých vyhostili z krajiny, alebo ich potrestali. V Ruskej federácii stačí niečo napísať v svojom denníku na sociálnej sieti a idete na niekoľko rokov do väzenia.

Preto by sme nemali ležiac na diváne, kedysi hovníku, si hovieť a radiť ruským obyvateľom čo majú robiť.

Mýtus číslo štyri znie všetci obyvatelia Ruskej federácie sú zodpovední a majú kolektívnu vinu za vojenský konflikt na Ukrajine. Táto myšlienka rozmýva hranice medzi tými, kto rozhodol o vojnovom konflikte, a kto nerozhodol. Európske krajiny však nič neurobili v súvislosti s predchádzajúci konfliktami.

Chodili do Moskvy, posedeli si pri samovare a kde nič, tu nič… Po skončení II. svetovej vojny existovala myšlienka o tom, že sú za ňu zodpovední všetci
Nemci. Tento prístup mohol byť prekážkou toho, aby sa Nemecku presadila demokracia.

Víťazné mocnosti však obyvateľov Nemecka nehádzali ich do jedného vreca. Tí, ktorí boli zodpovední, boli aj potrestaní. Ten istým prístup by sa mal byť  obyvateľom Ruskej federácie. Nehádžme všetkých do jedného vreca, nemiešajme jablká s hruškami.

Mýtus číslo päť  znie: silné demokratické Rusko bude pre Európu nebezpečné. Demokratické štáty proti sebe nebojujú. Obchodujú. Po II. svetovej vojne sa predpokladalo, že Nemecko bude rozdelené na niekoľko štátov. Bolo rozdelené len na dva štáty. Bol prijatý Marshallov plán. Podpora ekonomiky pomohla demokracii. Rusko túto podporu nepotrebuje. Má dostatok vlastných finančných zdrojov.

Mýtus číslo šesť znie: obyvateľov Ruskej federácie treba izolovať, nech si robia čo chcú. Výsledkom izolácie môže byť to, že k moci v krajine sa dostanú ešte väčší radikáli. Izolovaná krajina by bola ešte väčším nebezpečenstvom. Mnohé tieto mýty rozširuje aj ruská opozícia, ktorá žije v zahraničí.

Mýtus číslo sedem znie: V ruskej federácii niet takých obyvateľov, čo by urobili zmeny. Ak sa skončí vojnový konflikt na Ukrajine, v Ruskej federácii by mohla prísť prestavba 2.0. Medzi obyvateľmi krajiny je dosť ľudí, ktorí zažili prestavbu 1.0 za čias Michaila Gorbačova. Pre nich bude najmenší problém vystavať v krajine demokratické inštitúcie.

Na ľudí sa treba pozerať bez predsudkov.