Niekoľko poznámok k dôveryhodnosti výskumu
BRATISLAVA – Nedávno Slovenská akadémia vied, agentúra pre výskum verejnej mienky MNFORCE a agentúra pre vzťahy s verejnosťou Seesame zverejnili výskum o vzťahu verejnosti k vojenskej operácii Ruskej federácie na území Ukrajiny.
Úvodná poznámka. Ruská federácia nepoužíva pojem vojna, ani ju oficiálne nevyhlásila, lebo by musela vyhlásiť všeobecnú mobilizáciu, teda povolať všetkých mužov do 60 rokov do armády.
Poznatok z výskumu sa dá zhrnúť nasledovne
Podľa výskumu verejnej mienky Slovenskej akadémie vied, agentúry pre vzťahy s verejnosťou Seesame, súkromnej agentúry pre výskum názorov obyvateľov MNFORCE, poukazuje na to, že verejná mienka sa len v pätine prípadov prikláňa k víťazstvu Ruska v konflikte na Ukrajine. Taká istá necelá pätina respondentov sa prikláňa k víťazstvu Ukrajiny. Necelá pätina respondentov nevie vyjadriť svoj názor. O výskume informoval Denník N a portál Euractiv.
Výskumníci skúmali názory obyvateľov na škále od 1 do 10. Jasné víťazstvo Ruskej federácie bolo označené známkou 1 – známka 10 znamená jasné víťazstvo Ukrajiny. Nikto nemeral nejasné víťazstvo.
| 1 | 20,6 |
| 2 | 5,5 |
| 3 | 6,3 |
| 4 | 3,4 |
| 5 | 16,3 |
| 6 | 2,8 |
| 7 | 1,7 |
| 8 | 2,6 |
| 9 | 3,8 |
| 10 | 19,9 |
| Neviem | 17,9 |
Zdroj: Denník N, Euractiv.
Každý výskum môže vyvolať rôzne otázky.
Je možné merať víťazstvo jednej krajiny nad druhou známkami od 1 do 10? Čo znamená známka 2? Bude to o niečo menšie víťazstvo, ako pri úplnom víťazstve. Skúsme si to preložiť do situácie, ktorá je jasnejšia pre všetkých. Predstavme si, že známkou 1 je označený stav “chcem byť pannou až do svadby”, známkou 10 sa označuje stav “nechcem byť panna”, čo môžeme preložiť do výroku “chcem mať pohlavné styky pred svadbou.” Čo znamená známka 9? Čo znamená známka 2? Budem o niečo menej pannou? Alebo, nebodaj budem mať o niečo menej pohlavných stykov pre svadbou? Tieto otázky by si mali položiť konštruktéri výskumov. Alebo výskumy budú ako v ľudovom slogane? Čobogaj, nebogaj, čáry nebogaj, čobogaj, nebogaj, čáry…” nebogaj, čobogaj, nebogaj…”
Pre meranie postojov k víťazstve vo vojne tej, či ktorej krajiny je možné používať inú škálu, ktorá nie je jediná, ale nachádza sa v systéme poznatkov o vojenskom konflikte. Odborne sa mu hovorí kognitívne kontinuum, ľudovo povedané nepretržité, súvislé, spojité poznatky.
Otázka by mohla znieť:
Kto bude víťazom vo vojenskom konflikte Ruskej federácie s Ukrajinou?
a) víťazom bude Ukrajina, b) konflikt nebude mať víťaza, víťazom nebude ani Ruská federácia, ani Ukrajina, c) víťazom bude Ukrajina, d) Uzavrie sa mierová dohoda; e) Neviem.
A čo keby tam boli nasledovné otázky?
a) Som za mierové rokovania Ruskej federácie a Ukrajiny; b) Som proti mierovým rokovaniam Ukrajiny s Ruskom.
a) som za to, aby Slovensko dodávalo Ukrajine zbrane; b) som proti tomu, aby Slovensko dodávalo Ukrajine zbrane; c) Neviem.
A teraz prejdime k jednoduchému problému. Ten znie v otázke nasledovne: “Kto odpovedal na otázky ankety?”
Bol to elektronický panel. Sú to ľudia, ktorí odpovedajú na otázky elektronicky. Otázka znie: Má celá slovenská populácia prístup k internetu? Vie celá slovenská populácia používať internet? Odpoveď na obe otázky znie: Nie! To znamená, že elektronický panel nemôže reprezentovať celú populáciu.
Nikto ho nemôže overiť. Prečo? Pretože firma, ktorá robila výskum, nie je členom medzinárodnej organizácie Esomar. Je to samoregulujúca sa organizácia, ktorá dohliada na kvalitu vedeckých postupov pri výskumoch spoločnosti súkromnými výskumnými agentúrami.
A pozrime sa na monografiu The Sage Handbook of Survey Methodology (2016) ISBN 978-1-4462-8266-3. Nepoznám lepšiu monografiu. Musím však poznamenať, že už v Československu bolo veľmi veľa kvalitných monografií, či vedeckých článkov venovaných metodológii sociologických výskumov. Škálam sa na Slovensku venoval a venuje Juraj Schnek.
A čom je monografia vydavateľstva Sage? Opisuje niekoľko základných problémov pri konštruovaní výskumov. Tými sú: základné princípy, výskumy a spoločnosť, plánovanie výskumu, meranie, vzorky, zhromažďovanie údajov, príprava údajov pre použitie, kvalita údajov a niekoľko ďalších.
Výskum agentúry MNFORCE bol na elektronickom paneli. Agentúra neuvádza či výskum má charakteristiky reprezentatívneho výskumu. Vzorka pre reprezentatívny výskum sa zostavuje dvomi spôsobmi. Prvý je náhodný výber vzorky, druhý je založený na kvótach.
Jediný sociológ, ktorý zostavoval vzorku respondentov na základe náhodného výberu, bol Vladimír Holina z Novinárskeho študijného ústavu.
Pripomeňme si definíciu tohto zostavovania vzorky Sociologickej encyklopédie vydanej Českou akadémiou vied.
Výber jednoduchý náhodný – jeden z postupov pravdepodobnostného výberu, ktorý zaisťuje, že všetky možné súbory o vopred danej výberovej veľkosti n majú rovnakú pravdepodobnosť realizácie. Jednotky sa vyberajú vždy z celej opory výberu (zoznamu jednotiek súboru), a to tak, že vybraná jednotka sa buď vracia do zoznamu a v budúcom kroku môže byť vybraná znova, čo je výber s opakovaním, alebo sa zo zoznamu vyberá a ďalšieho kroku vyberania sa už nezúčastňuje, čo je výber bez opakovania. Prakticky sa jednoduchý náhodný výber robí pomocou náhodných čísel z tabuľky náhodných čísel, tzv. pseudonáhodných čísel generovaných počítačom, alebo pri menších súboroch ťahom z osudia.
Vladimír Holina využíval pre konštrukciu náhodného výberu zoznam voličov. Venoval mu veľký čas. Preto boli výsledky jeho výskumov nespochybniteľné. Dnes sa musí obracať v hrobe-
Už v minulosti jedna agentúra pre výskum verejnej mienky, na základe objednávky politickej strany, zisťovala aký je vzťah obyvateľstva k slovenským vysokým školám. Aj tu vzniká otázka. Môže široká populácia vedieť hodnotiť vysoké školy? Má poznatky o rôznej kvalite vysokých škôl, a nebodaj doma a v zahraničí. Vlastnosťou verejnej mienky je to, že mieni aj o tom, čo nepozná. Ak sa opýtate o kvantovej fyzike, vyjadrí sa.
Pred každým sociologickým výskumom by mala byť vážna diskusia o tom, či celková populácia je schopná hodnotiť ten, ktorý objekt, alebo fenomén spoločnosti. Takto sa vo verejnosti šíria údaje, ktoré sú nepresné z hľadiska merania určitého problému, alebo spoločenského fenoménu, vytvorenia nástroja merania a konštrukcie skúmanej vzorky. Jednoducho hala bala.
Je viac ako zrejmé, že uvedená nevedecká sonda do duší slovenskej populácie pomáha zvyšovaniu popularity organizácií, ktoré ju robili. Neprospieva však objektívnemu vedeckému výskumu. Poškodzuje ho. Škodia si aj médiá, ktoré uverejňujú údaje lebo vznikli. Nikoho nezaujíma ako a v akom kontexte.
Kto veľmi chce, si môže všetky informácie o metodológii sociologického výskumu nájsť v Ústrednej knižnici SAV. Dokonca aj výskumníci Slovenskej akadémie vied. Knižnica je v ich budove.
Ilustračné fotografie: www.pexels.com, Reprodukcia titulnej strany knihy: Finančné noviny.
