Smena: Učme sa od súdruha Felixa Edmundoviča Dzeržinského bojovať s triednym nepriateľom
Nezlomné presvedčenie vo víťazstvo socializmu a vo víťazstvo beztriednej spoločnosti v našej krajine – vyvierajúce z poznania zákonitostí ľudskej spoločnosti – je žriedlom našej húževnatosti, obetavosti a hrdinstva v tvorivej práci…
Felix Edmundovič Dzeržinský sa narodil 11. septembra 1877 v Litve na panstve Ošmianskeho okresu. Už ako 13. ročný mladík začal boj proti cárizmu.Pracoval naprv v marxistickom krúžku a potom vstúpil do sociálnodemokratickej strany. Už v 20. roku svojho života pracoval ako profesionálny revolucionár v Kovne. Nebojácne a statočne prežíval všetko, čo mu takýto život prinášal. Oddanosť robotníckej triede a veci komunizmu mu umožňovala vypestovať v sebe pevnú vôľu, ktorú nezlomila nijaká ťažkosť – ani 11-ročné väzenie cárskym režimom. Vo varšavskom väzení si napísal do denníka:”Kde je východisko z pekla terajšieho života, v ktorom vládne vlčí zákon vykorisťovania, útlaku a násilia? Východisko – v idei socializmu, v idei solidarity pracujúcich…”
Vo Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii bol Dzeržinský verným spolupracovníkom Lenina a Stalina. Vybavoval najťažšie úlohy člena Straníckeho centra pre vedenie ozbrojeného povstania a preto ho súdruh Stalin nazval “hrdinom Októbra.”
Buržoázia a veľkostatkári po svojej porážke v októbrovej revolúcii robili všetko možné pre návrat kapitalistického zriadenia v krajine. Podplácali rôznych vyvrheľov ľudskej spoločnosti, aby im slúžili v marení socialistickej vlády ktoré smerovaly za výstavbu socializmu. Nvyhnuté boly krajné opatrenia -ako hovoril súdruh Lenin- v boji s kontrarevolucionármi. V tom období, v podmienkach ostrého triedneho boja organizoval súdruh Dzeržinský slávnu sovietsku rozviedku, ktorá je potrachom nepriateľov proletariátu. Hrdinskí sovietski čekisti – opierajúc sa o pomoc pracujúcich – likvidovali pod jeho vedením rôzne protirevolučné centrá špiónov a diverzantov, ktorých organizovala domáca a zahraničná buržoázia proti mladému sovietskemu štátu. Súdruha Dzeržinského vtedy nazývali postrachom buržoázie. Nemilosrdne drvil železnou rukou nepriateľov revolúcie. ….
…A nebola malá ani jeho pomoc súdruhovi Leninovi a Stalinovi v boji s rôznymi úchylkármi a zradcami v strane. …
… A naša spomineka na súdruha Dzeržinského – bude za dnešných podmienk zostrujúceho sa triedneho boja v krajine – najdôstojnejšia vtedy, keď sa budeme od neho učiť bojovať s triednym nepriateľom. (Prepísané doslova s vtedy platnou gramatikou.)
Bibliografický údaj: Andrej Kopčok, Smena 11. septembra 1952, strana 4.
Poznáka Finančných novín:
Narodil sa v rodinnom sídle Dzeržinovo asi 60 km západne od Minsku a 15 km od Ivjance v Ruskom impériu, dnes v Bielorusku . Pochádzal zo schudobnenej poľskej šľachtickej a katolíckej rodiny, kde mal päť súrodencov. V detstve sa chcel stať kňazom, krátko pred maturitou však stratil vieru a ako revolucionár bol vylúčený zo štúdia. V roku 1895 sa stal členom vtedajšej Litovskej a roku 1900 Poľsko-litovskej sociálnodemokratickej strany. V jej radoch potom bojoval v rokoch 1905 až 1907 počas povstania vo Varšave , po porážke povstania bol vypovedaný na Sibír. Počas cesty na Sibír zorganizoval vzburu väzňov a utiekol späť do Varšavy. Bol vydavateľom dvoch straníckych časopisov a ilegálne pôsobil aj na území niekdajšieho Rakúsko-Uhorska, kde propagoval myšlienky proletárskej revolúcie a pomáhal zakladať rôzne ilegálne anarchistické a revolučné organizácie. Počas života strávil 11 rokov vo väzení za podvratnú a ilegálnu činnosť, prvé zatknutie prebehlo už v roku 1897 , ďalšie potom v roku 1905 a 1907. V roku 1914 zatknutý v Poľsku , v roku 1916 bol odsúdený cárskym súdom na tri roky do väzenia v Moskve , odkiaľ ho vyslobodila februárová revolúcia.
