Slovensko: verejné financie pod stúpajúcim tlakom

Slovensko bude v horizonte najbližších desaťročí čeliť zvýšeným nákladom plynúcim z negatívneho demografického vývoja, ktoré budú vystavovať verejné financie čoraz silnejšiemu tlaku. 

Konštatuje to Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2022 (apríl 2023) Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

Tá uvádza v svojej poslednej analýze, že udržateľnosť verejných financií nebola ani v roku 2022 dosiahnutá. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol 5,5 % HDP (6,6 mld. eur), čo znamená, že verejné financie sa dostali do pásma vysokého rizika.

Udržateľnosť alebo trvalo udržateľný rozvoj, tiež harmonický rozvoj, vyvážený rozvoj je proces ekonomických a sociálnych zmien, v ktorom sú prírodné zdroje, smerovanie investícií, orientácia vedecko-technického rozvoja, osobnostný rozvoj a inštitucionálne zmeny navzájom zosúladené a posilňujú súčasnú a budúcu schopnosť uspokojovať ľudské potreby a túžby.

Príčiny problémov dlhodobej udržateľnosti verejných financií sú najmä v strednodobom vývoji verejných financií a v dôchodkoch.

V roku 2022 dosiahli verejné financie výrazne lepší ako predpokladaný výsledok hospodárenia s úrovňou štrukturálneho salda, pri ktorej by boli udržateľné počas nasledujúcich 50 rokov. Tento výsledok však bol výrazne ovplyvnený najmä vysokou mierou inflácie, ktorá prudko zvýšila príjmy verejnej správy, ale do výdavkov sa naplno premietne s ročným oneskorením. Výsledok za rok 2022 tak nebude mať na dlhodobú udržateľnosť citeľný vplyv, ani nenaznačuje ďalší trend vývoja verejných financií.

Naopak, už v strednodobom horizonte RRZ vplyvom oneskoreného zvyšovania výdavkov a opatrení prijatých v priebehu roka 2022 odhaduje výrazne menej priaznivý vývoj verejných financií, ktorý prispieva k zhoršeniu udržateľnosti o 2,6 % HDP.

Za strednodobým horizontom, v období rokov 2026 až 2072 prispieva vývoj verejných financií k zhoršeniu udržateľnosti o ďalších 2,8 % HDP a to najmä vplyvom nárastu výdavkov citlivých na starnutie populácie.

Najvýznamnejší negatívny vplyv má prehlbovanie deficitu dôchodkového systému s príspevkom 1,6 % HDP. Zvýšené výdavky na zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť prispejú k zhoršeniu udržateľnosti o ďalších 1,2 % HDP.

Bezpečnostná a energetická kríza umocnená vojnou na Ukrajine mala najväčší vplyv na zhoršenie udržateľnosti.

V porovnaní s rokom 2021 sa udržateľnosť verejných financií v roku 2022 zhoršila 0 1,1 % HDP, pričom bez vplyvu reformy 2. piliera došlo k jej zhoršeniu o 0,4 % HDP. Najväčší negatívny vplyv vo výške 0,8 % HDP mala bezpečnostná a energetická kríza.

Hospodárska politika vlády mala neutrálny vplyv na udržateľnosť, existuje však výrazný časový nesúlad medzi okamžitými výdavkami a postupne nabiehajúcimi budúcimi úsporami z reformy prvého piliera dôchodkového systému. Predpokladané vynútené úspory v samosprávach udržateľnosť zlepšujú o 0,5 % HDP. Zvyšný makroekonomický vývoj mimo konfliktu mal mierne negatívny vplyv.

V priebehu roku 2022 bolo schválených viacero opatrení (mimo samospráv), ktoré celkovo prispeli k zhoršeniu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti (o 0,3 % HDP bez vplyvu zmien v druhom pilieri dôchodkového systému), pričom ich vplyvy boli kompenzované zlepšeným výsledkom hospodárenia v roku 2022 (príspevok 0,4 % HDP) a predpokladanou reakciou samospráv na zhoršený vývoj ich bilancie (príspevok 0,5 % HDP):

• Reforma prvého piliera dôchodkového systému prispieva ku zlepšeniu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosť o 0,8 % HDP (čo je však menej, ako boli odporúčania RRZ v minuloročnej správe). Dlhodobú udržateľnosť však zlepšuje opatreniami, ktorých pozitívne vplyvy sa majú prejaviť v budúcnosti. Naopak, zavedenie rodičovského dôchodku a vznik nároku na predčasný dôchodok po 40 odpracovaných rokoch zvýši výdavky Sociálnej poisťovne a zhoršuje dlhodobú udržateľnosť okamžite. Rada dlhodobo upozorňuje na významné riziko, že hoci reforma prvého piliera celkovo zlepšuje dlhodobú udržateľnosť, štruktúra opatrení a rozdielna sila ich legislatívnej ochrany^[10] prinášajú významné riziká, ktoré nemusia v konečnom dôsledku viesť k vyššie uvedenému zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti, v krajnom prípade môže byť výsledkom zmien dokonca jej zhoršenie.

• Reforma druhého piliera, napriek tomu, že ju Rada opakovane hodnotí pozitívne, bude na horizonte 50 rokov prispievať ku zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií o 0,7 % HDP. Negatívny vplyv na dlhodobú udržateľnosť vyplýva z toho, že sa na 50 ročnom horizonte v salde verejných financií prejavia nesymetricky najmä jej náklady vo forme výpadku príjmov dôchodkového systému (v dôsledku zavedenia povinného vstupu nových účastníkov na trhu práce), pričom neskoršie úspory výdavkov na dôchodky dotknutých ľudí sa zohľadňujú iba čiastočne. Väčšina týchto úspor sa v plnej miere prejaví až za horizontom 50 rokov. Tento prípad poukazuje na to, že v prípade niektorých opatrení, najčastejšie v dôchodkovom systéme, môže byť aj 50-ročný horizont nedostatočný. Prínosy druhého piliera sa dostavujú výraznejšie až za horizontom výpočtu udržateľnosti. Európska komisia vplyv druhého piliera pri prezentovaní ukazovateľov udržateľnosti nezohľadňuje.

• Významný príspevok ku zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti v roku 2022 malo prijatie tzv. rodinného balíčka, ktorým sa zvýšili prídavky na deti a daňový bonus s plným vplyvom od roku 2023. Táto zmena vplyvom trvalého zvýšenia dotknutých výdavkov zhoršuje dlhodobú udržateľnosť o 0,5 % HDP.

• Ďalšie opatrenia zhoršujúce dlhodobú udržateľnosť sa realizovali v oblasti zdravotníctva (najmä zvyšovanie miezd ústavnej zdravotnej starostlivosti nad rámec platového automatu), zvýšil sa tiež príspevok na opatrovanie a došlo k zníženiu sadzby DPH na gastro a vybrané služby.