Seminár exministerky Brigity Schmögnerovej v Ekonomickom ústave SAV o regulácii ekonomiky

1. októbra 20257. októbra 2025 Finančné Noviny

BRATISLAVA – Politika regulácie trhu a regulácie finančného sektora je témou seminára bývalej ministerky financií Brigity Schmögnerovej.

Seminár bude v knižnici Ekonomického ústavu SAV na Šancovej ulici číslo 56 v stredu 8. októbra 2025 o 10:00 hod.

Je súčasne diskusiou o knihe Brigity Schmögnerovej: Regulating Capitalism, Springer 2025 (https://link.springer.com/book/10.1007/978-3-031-91623-6).

Čo o knihe napísalo vydavateľstvo Springer?

Skúma kľúčovú úlohu regulácie trhu pri udržiavaní kapitalizmu. Obhajuje tézu, že „regulácia zachraňuje kapitalizmus“, pričom uznáva cyklickú povahu regulácie trhu: obdobia regulácie často nasledujú vlny deregulácie, čím vzniká fenomén „kývavého kyvadla“. Kniha kombinuje prístupy z politickej ekonómie a histórie regulačných prístupov v teórii a praxi a skúma citlivosť kyvadla na jeho hnacie sily vrátane „materiálnych príčin“, zmien politickej moci, konkurenčných záujmov atď. Overuje schopnosť dvoch hlavných teórií regulácie vysvetliť tento cyklický jav.

Prvá časť knihy skúma, so zameraním na reguláciu v Európskej únii, hlavné ciele regulácie, prerozdeľovacie účinky regulačnej regulácie, zachytenie záujmovými skupinami vrátane „medzinárodných policajných mechanizmov“, riziká zlyhania regulácie, nebezpečenstvá nadmernej regulácie a limity samoregulácie, ako aj spochybňuje účinnosť agendy lepšej regulácie.

Druhá časť poskytuje hĺbkovú analýzu finančnej regulácie a skúma kľúčové endogénne faktory a niektoré exogénne faktory finančnej nestability (ako napríklad COVID-19, zmena klímy), ktoré zdôrazňujú potrebu regulácie finančného kapitalizmu s cieľom udržať finančnú stabilitu bez ohrozenia inovácií, rastu a konkurencieschopnosti. Diskutuje o rýchlom vývoji európskej finančnej regulácie od finančnej krízy v rokoch 2007/8 vrátane úsilia o dokončenie Európskej bankovej únie, rozvoj európskeho kapitálového trhu a podporu udržateľných financií. Táto kniha, ktorá čerpá z vedeckých aj praktických skúseností autorky ako bývalého podpredsedu vlády (1994) a ministra financií (1998 – 2002) Slovenskej republiky, je určená pre odborníkov v regulačných agentúrach a vládnych inštitúciách, ako aj pre akademikov so záujmom o regulačné otázky a hospodársku politiku.

Károly Polányi. Fotografia: www.wikipedia.org.

Poznámky Finančných novín:

Karl Paul Polanyi (Karloy Polanyi, maďarsky Polányi Károly; 25. októbra 1886, Viedeň – 23. apríla 1964, Pickering, Ontário) bol maďarský ekonóm, ekonomický historik, sociálny filozof a verejný činiteľ, antropológ, sociológ a politický filozof, jeden zo zakladateľov ekonomickej antropológie. Dvakrát doktor (filozofia, 1908; právo, 1912), profesor na Kolumbijskej univerzite (1947 – 1953). Magnum opus – “Veľká transformácia”.

Narodil sa do židovskej rodiny. Jeho starý otec z matkinej strany, Assir Lazarevich Vol (1833 – 1906), bol rabín, docent (a absolvent) rabínskej školy vo Vilniuse, publicista a cenzor jidiš literatúry. Polanyiho matka, Cecilia Vol, sa narodila vo Vilniuse. Po absolvovaní gymnázia vo Vilniuse ju otec poslal do Viedne, aby ju dištancoval od ruských socialistických aktivistov a zabránil jej zatknutiu. Jeho otec, Mihály Pollacek, sa narodil v Dlhej nad Oravou (Slovensko) v bohatej židovskej rodine pôvodom z Ungváru, ktorý bol vtedy rovnako ako Slovensko súčasťou Rakúsko-Uhorskej ríše.

A poďme ďalej:

Brigita Schmögnerová, rodená Petrášová (* 17. november 1947, Bratislava) je slovenská ekonómka a bývalá politička.

V rokoch 1966 – 1971 absolvovala štúdium na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. V roku 1971 sa stala na tejto škole odbornou asistentkou (katedra ekonomicko-matematických metód Fakulty riadenia). Postgraduálne študovala Prírodovedeckú fakultu UK (odbor matematická štatistika). Vzdelanie si doplnila na študijnom pobyte v Aténach, krátko aj na Georgetownskej univerzite vo Washingtone. V rokoch 1976 – 79 pôsobila ako vedecká pracovníčka, popritom sa venovala externej ašpirantúre na VŠE, kde získala titul kandidáta ekonomických vied. Stala sa vedúcou odboru pre makroekonómiu Ekonomického ústavu SAV.

Po Nežnej revolúcii sa stala poradkyňou predsedu vlády, odbornou poradkyňou v komisiách Ministerstva priemyslu (1990 – 92). V marci 1994 bola vymenovaná za podpredsedníčku dočasnej Moravčíkovej vlády (za SDĽ), po predčasných parlamentných voľbách sa stala poslankyňou NR SR – členkou výboru pre financie, rozpočet a menu. V SDĽ zastávala funkciu podpredsedníčky, spočiatku pre ekonomickú a sociálnu politiku, neskôr pre hospodárstvo. Na jar 1998 bola navrhnutá poslaneckým klubom SDĽ za kandidátku na prezidenta v treťom kole prezidentských volieb. Po parlamentných voľbách v tom istom roku sa stala ministerkou financií.

V prvom roku pôsobenia sa jej podarilo zaviesť balíček ekonomických opatrení, akými bolo zvýšenie regulovaných cien nájomného, cestovného, energií a dočasné zavedenie dovoznej prirážky, ako aj zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) zo 6 % na 10 %. V parlamente presadila zníženie dane z príjmu právnických osôb zo 40 % na 25 %, ako aj zníženie daní (a počet daňových pásiem) u fyzických osôb, pričom sa zvýšili odpočítateľné položky zo základu dane.

Nepopulárnym sa stalo zvýšenie nepriamych daní; okrem DPH sa zvýšila spotrebná daň z tabaku, alkoholických nápojov, pohonných látok a cestná daň. Ďalším krokom bola reštrukturalizácia bankového sektora. Klasifikované úvery najväčších bánk boli prevedené do Konsolidačnej banky, po čom boli tri najväčšie štátne banky – Všeobecná úverová banka, Slovenská sporiteľňa a Investičná a rozvojová banka – predané zahraničným investorom.

Tieto bankové reformy mali za následok výrazné zníženie úrokovej miery na trhu. V roku 2000 získala od britského časopisu Euromoney ako prvá žena ocenenie „Najlepší minister financií”. Počas funkčného obdobia opakovane varovala občanov pred vkladaním financií do nebankových subjektov. V závere volebného obdobia došlo k vážnym rozporom medzi ňou a predsedom SDĽ Pavlom Koncošom, ten napokon v januári 2002 žiadal jej odvolanie z funkcie a nahradenie iným politikom SDĽ (čo premiér Mikuláš Dzurinda odmietol).Schmögnerová však podala sama demisiu, ktorú prezident Rudolf Schuster 29. januára prijal.

Na poste ministra ju nahradil František Hajnovič. Následne spolu s ďalšími poprednými členmi SDĽ Milanom Ftáčnikom a Petrom Weissom založila Sociálnodemokratickú alternatívu, v strane sa však dlho neangažovala, pretože bola vymenovaná za výkonnú tajomníčku Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve. Brigita Schmögnerová tiež pôsobila ako viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj.