Scherhaufer: daňová reforma Igora Matoviča

Rýchly prepočet na čísla z roku 2020: Daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov klesne zo 44.45% na 41.73%, t. j. o 2.72 percentuálneho bodu.

Pri priemernej mzde 1133 EUR (po novom 1155) by zamestnancom z celkovej ceny práce 1605.59 zostalo 935.63, t.j. o 43.8 EUR viac.

Ide to na úkor lístkových crony kapitalistov (gastráče a rekreačné poukazy), tí vyberali od zamestnancov 3.95% zo mzdy a mierne si polepší štát. Zamestnávatelia platia rovnako, 39% z nových hrubých miezd sa rovná 41.71% dodatočných nákladov pri starej hrubej mzde.

K tomuto by to chcelo ešte jednu zásadnú vec. Zrušiť pojem celkové náklady práce a nahradiť ho pojmom hrubá mzda. A po novom vykazovať zamestnancom ako hrubú mzdu celkové náklady práce. A stačila by iba jedna daň, prerozdelenie do poisťovní sa spraví na úrovni štátu. Čiže zamestnanec by na výplatnej páske mal vidieť tieto 3 riadky:

Hrubá mzda: 1605.59 EUR

Čistá mzda: 935.63 EUR

Daň: 669.96 EUR (41.73% z hrubej mzdy)

Toto sme navrhovali pri príprave dôchodkovej reformy v roku 2002. Vtedy nám bolo povedané, že treba to nechať ako je, pretože ak by zamestnávateľ nezaplatil do poisťovní svoju časť odvodov, išlo by o trestný čin a nie iba o pohľadávku poisťovní voči zamestnávateľovi. Skutočný dôvod bol, že je lepšie, aby zamestnanec na páske videl iba daň 19% a odvody 13.4% a nie 44.45%. (Pojem celková cena práce na výplatnej páske nikoho nezaujíma.) Uvidíme, či Matovič bude odvážnejší.

2. Samozrejme, že nejde o daňovú reformu. Reforma znamená drastické zníženie celkového daňového bremena občana zo súčasných 62.5% pod 50% (1. méta) alebo pod 34% (2. méta). Všetko ostatné sú len kozmetické úpravy. Prvoradým predpokladom robenia daňovej reformy je radikálne zoškrtanie výdavkov verejnej správy. Alebo inak, celospoločensky sa dohodnúť, koľko chceme prispievať na chod štátu napr. 33% z našich príjmov a k tomu prispôsobiť veľkosť štátu.

3. Prepočet celkového daňového zaťaženia nového návrhu budeme môcť spraviť s Peter Gonda až po prvom roku fungovania. Do kalkulácií nám vstupujú reálne zaplatené dane, nie sadzby. Určite to však nebude pod 60%, pretože do celkového bremena spadajú všetky vynútené platby a tento návrh chce byť daňovo neutrálny. Inak povedané, ak aj znížim daňovo-odvodové zaťaženie zamestnanca, napr. o 2 %, ale zaťažím podnikateľov dodatočným výberom tých 2%, daňové bremeno občana neznížim, pretože sa zvýši podiel daní v cenách tovarov a služieb (tržieb firiem), ktoré zamestnanec kupuje ako spotrebiteľ.