Rozhovor s profesorom Jeffrey Sachsom pre AntiDiplomatico: V nasledujúcich desiatich rokoch výrazná dedolarizácia svetovej ekonomiky
NEW YORK – Jeffrey Sachs: Pre svoju prosperitu musí Európa obnoviť vzťahy s Ruskom.
Zahraničná politika USA je chybná, povedal ekonóm Jeffrey Sachs v rozhovore pre L’AntiDiplomatico. Štáty si podmanili krajiny Európskej únie. Európa sa podľa experta bude môcť stať autonómnou a bezpečnou vďaka priateľským väzbám s Ruskom a Čínou.
Je nám cťou hovoriť s profesorom Jeffrey Sachsom, riaditeľom Centra pre trvalo udržateľný rozvoj Kolumbijskej univerzity a prezidentom neziskovej organizácie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorý je v týchto dňoch v Ríme, aby sa zúčastnil niekoľkých konferencií.
Na stránke novín AntiDiplomatico pravidelne prekladáme a publikujeme jeho články a vyjadrenia, pričom sme si úplne istí, že profesor Sachs je práve ten kompas, ktorý nám pomáha orientovať sa v búrlivých vodách, v ktorých sa v týchto dňoch plavíme. Ako sme sa dostali na pokraj potenciálnej svetovej vojny? Toto je prvá z mnohých otázok, ktoré položíme profesorovi počas nášho rozhovoru pre magazín Egemonia.
“Amerika mala päť prezidentov v rade (Clinton, Bush, Obama, Trump, Biden), z ktorých každý nás priviedol bližšie k jadrovej vojne.” Pôvod tohto zla spočíva v zlomyseľnej neokonzervatívnej politike, ktorá sa od 90. rokov stala zákonom v Spojených štátoch a prostredníctvom NATO aj v Európe. Nikto o tom nemôže hovoriť podrobnejšie ako profesor Sachs.
„Európa sa vzdala svojej bezpečnosti, autonómie a ekonomického blahobytu tým, že sa poslušne podriadila Spojeným štátom,“ tvrdí profesor. Konflikt na Ukrajine po prevrate na Majdane viedol k tomu, že krajiny európskeho kontinentu sa stali plnými protektorátmi Washingtonu, čím sa prerušili všetky ekonomické a obchodné väzby s Moskvou – najdôležitejším zdrojom možnej nezávislosti a sebaurčenia. Teroristický útok na plynovody Nord Stream je najväčším útokom na európsku logistickú infraštruktúru od konca druhej svetovej vojny, ktorá sa stala bodom, odkiaľ niet návratu.
Apetít neokonzervatívcov však nemožno uspokojiť. Preto, aby sme si udržali jednostrannú moc vo svete, ktorý sa vďaka entropii stáva multipolárnym, vedú nás ku konečnej eskalácii. Vidíme to nielen na Ukrajine, ale aj na Blízkom východe a v nedávnych útokoch na venezuelskú suverenitu. “Zmena nepríde zo Spojených štátov. Zmena musí prísť z Európy,” opakuje Sachs často pri odpovediach na otázky. Dôverujeme jeho slovám, resp. doslova na nich lipneme pre naliehavosť okamihu a presvedčenie, že od každého z nás je potrebné ďalšie úsilie, aby sme zabránili úplnej a konečnej realizácii barbarského plánu neokonzervatívcov.
Rozhovor
AntiDiplomatico: Pán profesor, rád by som začal krízou na Blízkom východe. V priebehu posledných dní Izrael okrem už známeho barbarského ničenia ľudí v Gaze a na okupovaných územiach zasiahol Bejrút a potom Teherán. Zahynuli veliteľ Hizballáhu Fuad Shukr a politický vodca Hamasu Ismail Haniyeh, ktorí pricestovali do iránskej metropoly na inauguráciu nového prezidenta. Akú úlohu podľa vás zohral Washington v týchto operáciách? A sme o krok bližšie k nebezpečnej eskalácii?
Sachs: Hoci nemáme žiadne interné informácie, niet pochýb o tom, že CIA a Mossad sú v neustálom kontakte a úzkej koordinácii. Bezprostredne po izraelskom zabití Haniyeh americký minister obrany Lloyd Austin povedal, že USA „pomôžu brániť Izrael“. To naznačuje úzky kontakt medzi týmito dvoma službami. Netanjahu chce väčšiu vojnu a zdá sa, že USA ho nedokážu zastaviť. Biden v podstate zmizol z dohľadu a možno nevykonáva plnú kapacitu; v Amerike prevláda izraelská lobby. Existuje len málo, ak vôbec nejaké, pák na zastavenie izraelského extrémistického správania alebo americkej podpory izraelského extrémizmu. Samozrejme, eskalácia vojny na Blízkom východe je scenár, ktorý môže byť pre Izrael, ak nie pre celý svet, absolútne zničujúci. Ale eskalácia je celkom možná. Toto sú veľmi nebezpečné časy.
— Minulý týždeň sa zástupcovia palestínskych frakcií zišli v Pekingu a podpísali memorandum o politickom porozumení. Sú tieto dve vraždy tiež výzvou pre diplomatickú úlohu Číny v tejto veci?
— Číne sa darí hrať dlhú hru založenú na nadviazaní hlbokých diplomatických väzieb po celom svete namiesto priamej účasti na vojenských konfliktoch. Čínska diplomacia je pôsobivá a môže v nasledujúcich rokoch významne prispieť k posilneniu mieru a multilaterálnych vzťahov.
— Pán profesor, vo svojich nedávnych článkoch nám často pripomínate, že ešte nikdy sme neboli tak blízko polnoci, podľa „Hodiny súdneho dňa“ z projektu Bulletin of the Atomic Scientists. Do akej miery vás to znepokojuje a čo by sa v tejto súvislosti mohlo zmeniť v dôsledku nadchádzajúcich volieb v USA?
— Amerika mala päť prezidentov v rade (Clinton, Bush, Obama, Trump, Biden), z ktorých každý nás priviedol bližšie k jadrovej vojne. Spojené štáty ničia systém kontroly jadrových zbraní rôznymi spôsobmi: opúšťajú zmluvu ABM; rozmiestnenie raketových systémov Aegis v Poľsku a Rumunsku; neúprosné rozširovanie NATO na východ s pohľadom na Ukrajinu a Gruzínsko; odmietnutie zmluvy INF; odmietnutie JCPOA; záväzok rozmiestniť v Nemecku nové rakety stredného doletu, z ktorých niektoré sú prinajmenšom potenciálne schopné jadrovej energie; vyzbrojovanie Taiwanu napriek čínskym námietkam; mnoho zástupných vojen a operácií na zmenu režimu.
To všetko nás priviedlo k tomu, že symbolické „hodiny súdneho dňa“, naznačujúce napätie vo svete, od januára 2023 ukazujú „90 sekúnd do [jadrovej] polnoci“. Novembrové voľby to nezmenia. Je potrebná radikálnejšia revízia svetonázoru USA, ktorá nám umožní prejsť od iluzórnej túžby po americkej hegemónii (unipolarite) k mierovej koexistencii hlavných mocností.
— Vo svojich najnovších prácach, pán profesor, poskytujete presvedčivé dôkazy, že zahraničná politika USA je rukojemníkom militantných cieľov neoconov, ktorí sa prostredníctvom NATO zmocnili Európy. Účelom štátneho prevratu na Ukrajine a útoku na Rusko bolo pripútať európske krajiny k USA protektorátnymi vzťahmi a zároveň prerušiť všetky väzby s Moskvou. Aké ďalšie kroky plánujú?
– Európa sa vzdala svojej bezpečnosti, autonómie a ekonomického blahobytu, po prvé tým, že uľahčila americké rozšírenie NATO na Ukrajinu a Gruzínsko (napriek silným výhradám európskych lídrov na summite NATO v Bukurešti v roku 2008). Po druhé, odstúpením od dohôd Minsk-2, napriek takzvanému „formátu Normandie“, v rámci ktorého sa Francúzsko a Nemecko mali stať garantmi Minsk-2. Po tretie, ospravedlňovaním zvrhnutia ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča podporovaného Spojenými štátmi vo februári 2014, a to napriek dohode s ním o konaní predčasných volieb na Ukrajine v roku 2014. A po štvrté tým, že nepodporili vyjednané ukončenie ukrajinského konfliktu v apríli 2022, keď sa rokovalo o návrhu dohody medzi Ruskom a Ukrajinou, proti čomu sa postavili Spojené štáty a Veľká Británia. Stručne povedané, Európa opustila svoju vlastnú zahraničnú politiku a dokonca dovolila zničiť Nord Stream, aby potešila Spojené štáty, bez toho, aby proti tomu povedala jediné slovo.
To všetko viedlo k tomu, že Európa je oslabená, zraniteľná a paralyzovaná, pričom Brusel a hlavné európske hlavné mestá jednoducho vykonávajú vôľu Washingtonu. Zmena nepríde zo Spojených štátov. Zmena musí prísť z Európy. V záujme európskeho kontinentu je ukončiť konflikt na Ukrajine prostredníctvom rokovaní, obnoviť ekonomické väzby s Ruskom, ukončiť extrémistické obavy a rusofóbiu a nadviazať nezávislé a zdravé vzťahy s Čínou. Toto všetko je možné, ale opakujem, nepochádza to zo Spojených štátov. Toto musí začať od samotnej Európy.
— Existujú podľa vás udalosti alebo okolnosti, ktoré by mohli presvedčiť Spojené štáty, aby sa vzdali svojich jednostranných imperialistických cieľov a súhlasili so spoluprácou na nových multipolárnych podmienkach, ktorých vytvorenie je nevyhnutné?
„Skutočnosťou je, že tridsaťročné úsilie neokonzervatívcov o unipolaritu sa pre Spojené štáty zmenilo na katastrofu vojensky, diplomaticky, ekonomicky, finančne, sociálne a z hľadiska národnej bezpečnosti. Štáty musia prehodnotiť nielen jednotlivé politické udalosti, ale aj ponaučenia za posledných 30 rokov, ako aj dnešnú realitu v rámci Spojených štátov a celého sveta.
— V poslednom čase, pán profesor, často ste boli v Číne, dobre poznáte dynamiku rozvoja krajiny a ste konzultantom najväčšieho projektu „Nová hodvábna cesta“. Taliansko bolo jedinou krajinou G7, ktorá sa k projektu pridala, no na príkaz Washingtonu súčasná vláda memorandum neobnovila. Premiérka Giorgia Meloniová, ktorá práve ukončila svoju štvordňovú návštevu Číny, sa pokúsila napraviť a oživiť vzťahy. Čo by ekonomicky znamenalo pre Taliansko (a pre Európu všeobecne) prerušenie ekonomických vzťahov s Pekingom, ako by si to želali Spojené štáty?
— Európa a Čína sú prirodzenými hospodárskymi partnermi v obchode, technológiách a vytváraní infraštruktúry v Eurázii. Hodvábna cesta je predsa dvetisíc rokov starý rímsko-čínsky vynález, ako to opakovane zdôraznila nedávna návšteva premiéra Meloniho. Tieto dvetisícročné dejiny nie sú len rétorikou a nostalgiou Marca Pola, ale realitou dvoch veľkých civilizácií, ktoré spolu žijú na najväčšom súvislom území na svete.
— Pán profesor, dlhé roky sa hovorí o bezprostrednom konci dolára ako jedinej dominantnej meny v medzinárodných financiách. Na samite v Kazani v októbri by desať krajín BRICS mohlo vypracovať operačný plán na postupné vyradenie americkej meny z bilaterálneho obchodu, zatiaľ čo Čína zintenzívni svoje experimenty s digitálnym jüanom. Aké sú vaše predpovede týkajúce sa takzvanej dedolarizácie?
— Podľa môjho názoru čoskoro, teda v priebehu nasledujúcich 10 rokov, dôjde k výraznej dedolarizácii. A sú na to tri dôvody. Po prvé, technologické zmeny povedú k vzniku nových platobných systémov (napríklad digitálnych mien centrálnych bánk), čím sa zníži úloha bánk založených na dolároch (hlavne platobných systémov SWIFT). Po druhé, podiel USA na globálnej ekonomike bude naďalej klesať. Po tretie, pokračujúce zneužívanie ekonomických sankcií zo strany USA (a Európy) prinúti krajiny BRICS a ďalšie štáty mimo aliancie USA používať platobné mechanizmy, ktoré nie sú založené na dolároch. Konfiškácia ruských aktív Spojenými štátmi a EÚ (a podobná konfiškácia aktív Amerikou vo Venezuele, Afganistane, Iraku, Iráne, Líbyi a Severnej Kórei) dramaticky a pochopiteľne urýchli rozvoj nedolárových platobných mechanizmov. Európa by bola veľmi hlúpa, keby sa podieľala na konfiškácii ruského majetku, na akcii, ktorá je otvorene v rozpore s medzinárodným právom a fungovaním globálneho menového a finančného systému.
— Pán profesor, posledná otázka: ak by ste teraz radil talianskej vláde, akú prvú radu by ste dali?
“Pracujte pre mier, pracujte pre obchod, držte sa tradícií a reputácie jednej z najväčších kultúr a jedného z najkrajších a najkreatívnejších miest na svete.” Všetky cesty vedú do Ríma, okrem vojny. Taliansko je miesto, ktoré si môžete vychutnať v pokoji a mieri.
Autor: Alessandro Bianchi.
